Teličákovci z Lehoty pod Vtáčnikom na pár týždňov vymenili bežné dni za život na kolesách. Svoju malú dodávku upravili a vydali sa na dobrodružnú cestu.
Ich púť ste na stránkach našich novín sledovali niekoľko predchádzajúcich týždňov.
Všetko sa však raz musí skončiť a aj Teličákovci sa vrátili domov. Prinášame vám priblíženie ich posledných dvoch dní na cestách.
DEŇ 21 (29. 7. 2022)
Dnes máme v pláne navštíviť soľnú baňu Salina Turda. Soľná baňa Turda je najúžas-nejšia podzemná formácia na svete, ktorú vytvorili ľudia. Pre turistov bola otvorená v roku 1992. Soľ sa tu prvýkrát ťažila už v staroveku. Baňa nepretržite produkovala kuchynskú soľ od stredoveku. Prvá zmienka o bani pochádza z roku 1075. Teraz by soľ zo soľnej bane Turda mohla pokryť potrebu soli pre celú planétu na 60 rokov. Keďže od nášho ubytovania je baňa vzdialená len asi desať minút autom, tak si ráno dopriavame dlhší spánok.
Rodinka na cestách: Teličákovci upravenou dodávkou brázdia Európu Čítajte Pobalíme sa. Je to poslednýkrát na tomto výlete, čo sme spali v kempe. Tak si to balenie celkom užívame. Vyrážame. Ja som v tejto bani už bol pred štyrmi rokmi, tak už viem, kde je a čo treba. Som plný očakávania, či sa bude páčiť aj ostatným. Vstupujeme dnu chodbou. A už je cítiť príjemný vlhký a chladný vzduch. Vonku sa teplota blíži k tridsiatke, a tak sa už tešíme dolu. Chodbou sa dostávame až k obrovskému vyťaženému priestoru. Dookola popod strop je postavený drevený chodník, a tak ho prejdeme. Na dno priestoru bane je možné ísť schodmi alebo výťahom. Vyberáme si výťah, keďže ma cely výlet hnevá koleno.
Dostávame sa do priestoru bane Rudolf, kde sa nachádza stánok so suvenírmi, detské ihrisko so šmykľavkami, pingpong, biliard, minigolf, ruské koleso a amfiteáter, kde zrejme bývajú nejaké koncerty. Kocháme sa veľkolepým priestorom a dýchame chladný vlhký vzduch. Z priestoru bane Rudolf je opäť možné schodmi alebo výťahom zísť do nižšie položenej bane Terezia. V tomto priestore je niekoľko zaujímavo osvetlených sedení.
Rodinka na cestách: Nezapnutie moskytiéri na noc bola veľká chyba Čítajte Dookola je jazero, na ktorom sa dá člnkovať. Pofotíme sa, poobzeráme a vraciame sa výťahmi nahor. Ak si chcete vyskúšať atrakcie, ktoré baňa ponúka, nezabudnite si vziať hotovosť. Vstupné a parkovné sa dá platiť kartou, ale dolu v bani to už možné nie je. Prehliadka sa nám všetkým veľmi páčila a určite odporúčame každému, kto bude cestovať okolo, aby ju nevynechal. My nasadáme do auta a pokračujeme ďalej. Presúvame sa do blízkosti hraníc s Maďarskom. V meste Oradea máme rezervovaný posledný nocľah na našom výlete.
V tomto meste sa nachádza krásny akvapark, a tak sme sa rozhodli ho navštíviť. V akvaparku sa nachádza množstvo vonkajších aj vnútorných bazénov, šmykľaviek a toboganov pre malých aj veľkých.
Voda je príjemne teplá. Z tejto zastávky sa, samozrejme, najviac tešil malý Janko. Oddýchnutí a okúpaní ešte mierime do reštaurácie na poslednú večeru na našej dovolenke. Zajtra už budeme večerať doma. Hurá!
DEŇ 22 (30. 7. 2022)
Poslednú noc na ceste sme strávili v malom bytíku v centre mesta Oradea. Najprv sme ho nevedeli nájsť, ale po malom pátraní pešo sa nám to podarilo. Byt je pekne zariadený. Čaká nás v ňom milý majiteľ, ktorý síce nevie anglicky, ale napriek tomu sme sa dohovorili. Ráno vstávame skôr, keďže posledný deň máme pred sebou viac kilometrov. Cesta ma trvať vyše päť hodín.
Rýchlo balíme tašky a vyrážame. Raňajky si dávame až neskôr, na odpočívadle pri diaľnici, kde máme malý oddych. Máme pred sebou posledné hranice s pasovou a colnou kontrolou, pretože Rumunsko nie je členom schengenského priestoru. Všetko prebieha v pohode, čakáme len pár minút a sme v Maďarsku.
Väčšinu Maďarska prechádzame po diaľnici. Tesne pred obedom konečne prekračujeme hranice so Slovenskom. S príchodom na hranice nám začína pršať a dážď neustáva celú cestu Slovenskom. Prichádzame do Lehoty pod Vtáčnikom a na námestí si robíme poslednú spoločnú fotku z našej výpravy.
Hurá, dali sme to!
Chceme sa všetkým veľmi poďakovať za podporu a milé správy na FB, ako aj pozdravy po rodine. Veľmi nás teší, že ste nás sledovali na našej ceste. Ďakujeme aj redakcii MY za spoluprácu a kartón pivka, ktorý sme použili väčšinou na zbližovanie sa s miestnymi. A najväčšia vďaka patrí našej rodine, ktorá sa postarala o veci doma. Bez nich by sme nemohli vyraziť na cestu.
Summa summarum:
- 22 dní
- 9 krajín
- 6 100 kilometrov
- 580 litrov nafty
- 3 moria (Jadranské, Čierne a Egejské)
- 2 veľké jazerá (Ohrid a Skadar)
- 21 nocí, z nich 14 nocí v kempoch a 7 nocí v hoteloch/penziónoch
Z krajín, ktoré sme prešli, nás najviac zaujala Čierna Hora. Má krásne hory a aj pekné more.
Veľkým prekvapením bol pre nás Istanbul, ktorý sme si naozaj užili.
Na naše prekvapenie, najhoršie cesty boli v Bulharsku (okrem diaľnic, tie boli v poriadku).
Rodinka na cestách zažila Družné stretnutia aj vysoké teploty Čítajte Ľudia. Na našej ceste sme mali všade šťastie na veľmi príjemných a ochotných ľudí. Aj keď sme mali so sebou jazykovo veľmi zdatného Tomáša, zistili sme, že v žiadnej z krajín nie je problém dohovoriť sa aj so slabšou znalosťou angličtiny. Kto sa s vami chce dohodnúť, ten sa dohodne. Či už anglicky, rusky, alebo rukami-nohami. Už vieme, že jazyk naozaj nie je prekážka v cestovaní.
Z cesty sme si doniesli kopec nezabudnuteľných zážitkov. Stretli sme veľa zaujímavých ľudí. Nadviazali sme nové priateľstvá. Cesta prekonala všetky naše očakávania.
Ak by niekto potreboval poradiť či už s ubytovaním, miestami, ktoré sme navštívili, alebo čímkoľvek iným, kontaktujte nás na našom FB, veľmi radi vám pomôžeme. Sme radi, že sme s vami mohli zdieľať naše zážitky.
Ale pozor! Cestovanie je prudko návykové!
Autor: Ján Teličák
