LEHOTA POD VTÁČNIKOM/EURÓPA. Sme štvorčlenná výprava, otec Ján (47), mama Martina (36), syn Janko (8) a synovec Tomáš (19). Doma to už poznáme, a tak sme sa rozhodli ísť za dobrodružstvom niekam ďalej. Naše auto Volkswagen Multivan sme mierne upravili, vybrali sme posledné sedačky, aby vzniklo miesto na skrinky na oblečenie a ostatné drobnosti, a malú kuchynku – sporák na plyn, autochladnička a skrinka na potraviny.
Na skrinkách po rozložení matracov vzniklo miesto na spanie pre dve osoby. Hore na strechu auta sme namontovali strešný stan pre ďalšie dve osoby. Zbalili sme všetko potrebné aj nepotrebné a vyrazili sme. Zo Slovenska cez Maďarsko, Srbsko, Čiernu Horu, Albánsko, Macedónsko, Grécko až do Turecka a naspäť cez Bulharsko a Rumunsko. Predpokladaná dĺžka cesty sú 3 týždne.
DEŇ 1 (9. 7. 2022)
V sobotu ráno vyrážame o 6:30. Cesta prebieha v pohode. Až kúsok za Žiarom nad Hronom Jankovi ostáva zle a vracia, tak musíme chalanov vymeniť a Janko sedí vpredu. Cesta je nezáživná, v Maďarsku nie je veľmi čo obdivovať. Nekonečné roviny zasiate kukuricou a slnečnicou, občas preťaté vinicami. Cez hranice so Srbskom prechádzame za pár minút, pred nami je len jedno auto.
Oplatilo sa ísť cez malý priechod. Colníčka sa usmieva, keď ju pozdravíme po srbsky, čo sme sa naučili po ceste. Severná časť Srbska je rovinatá a tiež nie veľmi zaujímavá, tak sa bavíme čítaním názvov miest a obcí, ktoré sú pre nás v slovenčine vtipné. Našli sme aj Indiu. Kúsok za hranicami si dávame pauzu a obedujeme rezníky od mojej sestry. Po diaľnici už cesta ubieha rýchlo.
FOTO: Unikátne vodné mlynčeky vo Vyšehradnom urobili radosť deťom aj dospelým Čítajte Do nášho prvého kempu, Zornica Kuca prichádzame o 17:00. Je to krásny kemp s malou zoo s koníkmi, ovečkami, kozami, prasiatkom, zajačikmi a rôznou hydinou. V areáli sa nachádza útulná reštauráciou pod stromami. Na recepcii nás privíta veľmi milý a usmievavý pán. Hneď na privítanie nalieva miestnu slivovicu. Je milý a pýta sa nás, ako je na zdravie po slovensky a páči sa mu, že aj my chceme vedieť, ako sa čo povie po srbsky.
Hneď ako zaparkujem, tak prvýkrát rozkladám stan. Prekvapivo to ide super rýchlo. Potom sa ideme všetci prejsť po kempe a na večeru do reštaurácie. Po 600 kilometroch si ju zaslúžime. Na odporúčanie obsluhy si dávame kebab a je naozaj skvelý. Ale určite nečakajte kebab, na aký ste zvyknutí u nás. Sme unavení po dlhej ceste, ale tešíme sa, že sme ju zvládli. Užívame si pokoj a pohodu, v kempe sme jediní.
DEŇ 2 (10. 7. 2022)
Po pokojnej noci si dávame na recepcii sprchu a milý recepčný nás učí zase niečo po srbsky. Dávame si raňajky a balíme sa. Pri platení dávam recepčnému za ochotu a milé včerajšie privítanie pár koláčikov, čo nám na cestu napiekla sestra, a jedno pivko, ktoré sme dostali od redakcie MY.
Štartujeme, smer Čierna Hora. Tu máme vyhliadnutý kemp Kljajevica Luka v údolí rieky Tara s výhľadom na krásny klenbový most Djurdievic Bridge. Opäť prechádzame malým horským hraničným priechodom. Pred nami je iba zopár áut, a tak netrvá veľmi dlho a sme v Čiernej Hore. Krajina sa mení a ideme krásnou horskou krajinou smerujúc ku kaňonu rieky Tary. Kaňon je najhlbší v EÚ a druhý najhlbší na svete, po Grand Canyone. Prichádzame na miesto popoludní. Na recepcii je majiteľ kempu, opäť veľmi milý a príjemný chlapík. Nezdržuje nás s prihlasovaním, že to vyriešime zajtra a máme sa rozložiť, kam len chceme. Ešte sa pýtame, kedy je zajtra rafting, lebo v ponuke kempu je aj táto atrakcia a pre adrenalínových nadšencov aj zipline ponad rieku.
Rozkladáme sa a varíme prvý obed v našej ´poľnej´ kuchynke. Do večera užívame krásne pokojné prostredie pod horami. Všade vonia pokosená tráva a materina dúška, okolo sa pasú ovečky a my sa kocháme krásnym výhľadom. V noci nás zobudí príchod poľskej offroad výpravy asi šiestich áut. Rozložia sa a potom je už pokoj až do rána.
DEŇ 3 (11. 7. 2022)
Po raňajkách sa hlásime na rafting. Máme trošku obavy, no tešíme sa. Obliekame sa do neoprénov a viest. Majú aj na poriadnych chlapov zo Slovenska, ako som ja. Nasadáme do autobusa a vezú nás vyššie na štart. V rafte sme spolu s Poliakmi, takže si aj rozumieme. Inštruktor raftu je skvelý, najprv nás zaškolí, čo a ako máme robiť, a potom už vyrážame. Plavíme sa úžasne čistou riekou v krásnom kaňone.
Unikátny nález v Chrenovci-Brusne má pomôcť rozvoju turizmu Čítajte Rafting trvá približne dve hodiny a je to parádny zážitok. Mali sme aj dve menšie zastávky, prvú pri vodopáde a druhú pri skalách, z ktorých mohli odvážlivci vyskúšať skok z útesu do vody. Raft je nenáročný, zvládnu ho aj deti, náš osemročný syn tiež. Inštruktor počas splavu perfektnou angličtinou rozpráva zaujímavosti o rieke a moste Djurdievica. Je to treba zažiť. Tie výhľady z rieky nesprostredkuje žiadna fotka ani rozprávanie.
Po splave nasadáme opäť do autobusu a dosť prekvapivým terénom nás vezú späť do kempu. V cene raftingu je aj obed. Pri prihlasovaní sme si mohli vybrať zo štyroch jedál. Na počudovanie nám priniesli veľký obed aj s predjedlom a bol ozaj veľmi dobrý. Večer sme sa ešte prešli po moste. Potom oddychujeme a hráme karty na deke.
DEŇ 4 (12. 7. 2022)
Keďže v kempe neboli elektrické prípojky, tak pri nabíjaní mobilov, fotoaparátu a svietení sa nám za dva dni, samozrejme, podarilo vybiť batériu v aute, čo ma prekvapilo. Keď som zvrtol kľúčik, auto nič. Tak som šiel na recepciu a tam to pre nich nebol žiadny problém. Chlapík mi podáva štartovacie káble a štartuje ich auto a ide nás zachrániť, no jednoducho skvelí ľudia. Pri platení ostávame prekvapení, chlapík sa nás pýta, či sme boli raftovať, a tak za dve noci a štyri osoby v kempe pýta len desať eur. Tak za rafting pre štyri osoby s veľkým obedom a dve noci v kempe sme dali 220 eur. Ako vďaku za pomoc opäť používame pivko od redakcie a dávame im jeden sixpack. Sú veľmi radi, asi poznajú naše pivo.
Vyrážame, k potešeniu nášho syna, k moru. Cestou sa zastavujeme pri ľadovcovom jazere Crne jazero v národnom parku Durmitor. Je to ľahká prechádzka lesom asfaltovou cestou až k jazeru pod veľkými štítmi. Potom sa celý deň presúvame k moru.
Vybral som cestu ponad mesto Kotor cez kotorskú serpentínu. Je to neskutočná kľukatica v strmom úbočí nad mestom. Nie je vhodná pre slabších vodičov ani pre ľudí, ktorí majú strach z výšok, miestnym však nerobí problém, čo zisťujeme, keď sa musíme vyhnúť veľkému autobusu. V meste sme poblúdili, lebo v dôležitej chvíli sme stratili GPS signál, ale nakoniec sme to zvládli a večer dorážame pri západe slnka do kempu pri mori. Kemp Safari sme vybrali po odporučení miestneho pána na pumpe a urobili sme dobre. Skôr ako sa rozložíme, musíme ísť vyskúšať more. Malý Janko sa teší, my sme na neho hrdí, ako zvládol náročnú cestu.
DEŇ 5 (13. 7. 2022)
Kemp je naozaj veľmi pekný a má všetko, čo potrebujeme. Wi-fi signál je síce slabší, ale to nevadí. Sprchy aj toalety sú pekné a čisté, k dispozícii je aj miestnosť na umývanie riadov a práčovňa, ktorú sme po toľkých dňoch na ceste využili. V kempe sme stretli aj pána zo Slovenska, ktorý sem jazdí pravidelne už 25 rokov. Ku kempu patrí malá pláž.
Deň sme strávili kúpaním v mori, oddychom a stavaním hradov z piesku. Voda v mori bola príjemná a čistá, aj keď trošku chladnejšia. Večer vedľa nás zaparkovala rodinka z Čiech, s ktorou sme sa stretli už v predchádzajúcom kempe.
DEŇ 6 (14. 7. 2022)
Ráno balíme veci. Susedia z Čiech sa čudujú, ako to všetko do auta dostaneme. No my už sme zvyknutí, za tých pár dní sme vychytali veľa múch a balenie nám netrvá dlho. Sadáme do auta a vyrážame. Náš dnešný cieľ nie je ďaleko, navigácia ukazuje 150 kilometrov, no po poslednej ceste mi manželka neverí. Ale dnes šlo všetko hladko, cesta ubehla v pohode, netrvá dlho a prekračujeme hranice s Albánskom. Tu máme namierené k jazeru Skadar. Ubytujeme sa v kempe Lake Shkodra Resort.
Je to veľmi pekný kemp hneď pri jazere, každé auto má svoje miesto v príjemnom tieni medzi stromami, pod strieškou z hrozna.
Veľa karavanov vidíme z Nemecka, ale stretáme tu aj Čechov a niekoľko Slovákov na motorkách. Voda v jazere je nádherne čistá, dá sa v nej kúpať. Pri nohách nám plávajú malé rybky a dno je posiate množstvom lastúr a vodných slimákov. Pomerne ďaleko od brehu je voda stále plytká a teplá. Večer si opekáme na panvici domácu slaninu. Tešíme sa na ďalší deň, čaká nás more. Ale to už nabudúce.
Viac fotiek a zážitkov nájdete na facebooku na stránke Rodinka na cestách.
Pokračovanie o týždeň
Vandal poškodil viacero hrobov na cintoríne v Prievidzi Čítajte
Autor: Ján Teličák
