Rodinka na cestách zažila Družné stretnutia aj vysoké teploty

Prečítajte si tretí zo série článkov o rodinke z Lehoty pod Vtáčnikom, ktorá putovala Európou.

Pred budovou rumunského parlamentu.Pred budovou rumunského parlamentu. (Zdroj: Ján Teličák)

Teličákovci z Lehoty pod Vtáčnikom na pár týždňov vymenili bežné dni za život na kolesách. Svoju malú dodávku upravili a vydali sa na dobrodružnú cestu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

DEŇ 14 (22. 7. 2022

Ráno sme si dopriali dlhší spánok. Po včerajšku sme boli dosť unavení. Na dnes sme si naplánovali „len“ Veľký bazár. Od nášho hotela je to asi 20 minút chôdze. Opäť prechádzame okolo oboch veľkých mešít Hagia Sofia a Modrá mešita.
Po krátkom hľadaní nájdeme hlavný vchod. Bazár má viacero vstupov. Ulička od hlavného vchodu pre nás nie je veľmi zaujímavá, sú tu hlavne šperky, zlato, striebro a drahokamy. Vnárame sa hlbšie do neskutočného labyrintu uličiek, kde vôbec nie je problém sa stratiť.

SkryťVypnúť reklamu

Nachádza sa tu okolo 4000 obchodov, kaviarní a reštaurácii. To všetko v 66 úzkych uličkách, ktoré spolu merajú 8 kilometrov. Atmosféra tohto priestoru je nepopísateľná, treba ju zažiť na vlastnej koži.

Prechádzame uličkami, obdivujeme remeselné výrobky z keramiky, skla, dreva, kovu, množstvo voňavých korenín, čajov, sladkostí, kobercov, oblečenia a rôzneho iného tovaru je tu také množstvo, o akom sa vám ani nesnívalo.

Turci sú veľmi dobrí obchodníci, sú milí, ochotní a úctiví. Nie je problém sa na veľa miestach dohovoriť aj po rusky. Mali sme záujem o tepanú konvicu na kávu v jednom malom obchodíku. Prišli sme však v čase modlitieb. Majiteľ obchodíka nám vysvetlil, že teraz nám nič predať nemôže, a povedal nám, aby sme prišli, keď skončia, asi o pol hodiny.

SkryťVypnúť reklamu

Tak sme pokračovali. O približne hodinu sme sa vrátili. Majiteľ si nás pamätal a veľmi sa mu páčilo, že sme akceptovali jeho požiadavku a naozaj sme sa vrátili. Vybrali sme si nejaký tovar a vďaka tomu, že sme dodržali slovo a vrátili sme sa, nám dal slušnú zľavu na všetko, čo sme si u neho kúpili. Nakoniec som sa s milým pánom aj odfotil.

Cestou naspäť sme sa zastavili na večeru. Na prvý pohľad ničím výnimočná reštaurácia. Na malom pódiu hrá hosťom hudobník na strunový nástroj, ktorého názov nepoznáme. Usadíme sa, objednáme si jedlo a čakáme. Čakanie však nie je nudné, hneď oproti nášmu stolu dve panie vaľkajú cesto a pečú z neho tenké plnené aj neplnené placky. Na pódium k hudobníkovi prichádza derviš a pripravuje sa na svoje vystúpenie. O chvíľu sa vyzlečie z čierneho kabáta, v ktorom je zahalený, a zač-ne sa na mieste točiť za zvukov hudby. Pre nás je to neskutočný zážitok. Jedlo je opäť výborné a všetci si pochutnávame. Unavení po celom dni s radosťou mierime do hotela.

SkryťVypnúť reklamu

DEŇ 15 (23. 7. 2022)

Po odhlásení z hotela zanesieme veci do auta na neďaleké parkovisko a ideme si dať posledné jedlo v Istanbule. Vraciame sa do malej kaviarničky, kde sme raňajkovali aj včera. Vyskúšali sme burek a omelety, k tomu čerstvý pomarančový džús, ktorý tu robia na každom kroku, a pravú tureckú kávu. Potom ešte narýchlo prebehneme Arasta bazárom a dokupujeme posledné darčeky. Narýchlo ešte jedna fotka pred Modrou mešitou a vyrážame do šialenej premávky veľkomesta. Je to trochu lepšie, ako keď sme prichádzali, ale aj tak treba dávať veľký pozor na všadeprítomné autá, motorky a skútre. Máme namierené do Bulharska, kde sme si vyhliadli kemp pri mori.

Smerom k hraniciam už krajina nie je taká zaujímavá, je pustejšia a vyprahnutejšia. Dostávame sa na hranice a zažívame menší šok. Tak znečistený a chaotický hraničný priechod sme ešte nezažili. Najskôr vôbec nevieme, kam máme ísť a čo sa bude diať. Potom zisťujeme, že musíme auto odstaviť na ceste, všetci musíme vystúpiť a ísť k budove, kde prebieha pasová kontrola.

Papiere od auta sa vybavujú pri ďalšom okienku. To je turecká časť hranice. Na bulharskej strane nás zastaví semafor s rampou. Opäť nechápeme, čo sa deje a čo máme robiť. Až po chvíli sa vykloní z okienka pán a máva na nás, aby sme išli k nemu.

Pri okienku zisťujeme, že musíme zaplatiť 3 eurá za dezinfekciu. Ak nemáte hotovosť, máte smolu, inak sa zaplatiť nedá. Dezinfekcia za 3 eurá spočíva v tom, že auto prejde priehlbinou vo vozovke, v ktorej je napustená nejaká neznáma tekutina. Neviem, čo chcú dezinfikovať na pneumatikách. Prichádzame k pasovej a colnej kontrole. Keď vidíme, ako dôkladne kontrolujú autá pred nami, začíname mať strach, že budeme musieť všetky naše veci vykladať a znova baliť.

Pri pomyslení na množstvo vecí, ktoré so sebou máme, manželku oblieva studený pot. Sme na rade, prichádzajú k nám dvaja colníci. Keď uvideli vzadu otvorený kufor a povedal som im, že spíme dnu v aute, zostali prekvapení, ako sa tam všetci zmestíme. Tak mu vysvetľujem, že len dvaja spia v aute a dvaja hore, lebo to, čo vezieme na streche, je strešný stan. Zasmejú sa, mávnu rukou a pošlú nás preč, ešte nám aj zaželajú šťastnú cestu. Také rýchle vybavenie sme veru nečakali. Za hranicami potrebujeme kúpiť diaľničnú známku, a tak zastavujeme na prvej benzínovej pumpe. Kúpiť známku je ďalšia špecialitka. Známku vydáva automat, ktorý neberie karty a, samozrejme, ani nevydáva, je tam potrebné vložiť presnú sumu. Keďže sme hneď za hranicami, ešte nemáme vymenené žiadne bulharské levy. Pred čerpaciu stanicou je bankomat, z ktorého si vyberáme hotovosť. Ale, samozrejme, že najmenšia bankovka, ktorú dostaneme, je 20 levov. Na úhradu potrebujeme 15 levov. Predavač na pumpe nám nemá ako rozmeniť, má hotovosť len tri päťky. Nakoniec strácam trpezlivosť a vkladám do automatu celú dvadsiatku a obetujem 5 levov, aby sme mohli pokračovať ďalej. Po veľmi dobrých tureckých cestách sme sklamaní z ciest v Bulharsku.

Ale podarí sa nám v poriadku doraziť do cieľa dnešného dňa. Zaparkujeme auto, rozložíme sa a ideme na pláž trochu sa schladiť. Až do západu slnka sa kúpeme a šnorchlujeme v krásnom čistom mori. Pre malého Janka je to zaslúžená odmena po dlhej ceste z Istanbulu.

V kempe zostaneme len jednu noc, keďže je veľmi preplnený a nevyhovuje nám ani nešťastné riešenie sociálnych zariadení a spŕch.

Ale more je naozaj krásne, čisté a vhodné pre rodiny s deťmi, je plytké do veľkej vzdialenosti od brehu. A zajtra hurá Rumunsko!

DEŇ 16 (24. 7. 2022)

Noc v kempe nebola veľmi dobrá. Asi do štvrtej ráno bola neďaleko kempu diskotéka, a tak sme sa veľmi nevyspali. Takže sme celkom radi, že odchádzame. Zbalíme sa a smerujeme do Rumunska. Cestou si dáme prestávku v meste Burgas.
Prešli sme sa v peknom parku na brehu mora, vedľa ktorého je mestská pláž. Na Jankovo potešenie je v parku aj malý lunapark, ktorý, samozrejme, nemôžeme vynechať. Strávime v meste asi dve hodiny a cestou k autu si ešte dáme obed v reštaurácii. Posilnení pokračujeme v ceste. Zistili sme, že najhoršie cesty počas nášho výletu sú tu, v Bulharsku. Pokiaľ nejdete po diaľnici, cesty sú v katastrofálnom stave. A to aj cesty prvej triedy.

Podotýkam, že väčšina ciest je spoplatnených. Pretože sme dosť naložení, musíme dávať veľký pozor, aby sme niečo na aute nezničili. Po skúsenosti zo vstupu do Bulharska máme obavy, aká bude hranica na výstupe do Rumunska. Naše obavy sa, našťastie, nenapĺňajú. Do kempu to už nemáme ďaleko. Je len pár kilometrov za hraničným priechodom. Prichádzame na miesto asi o 20:30 a snažíme sa čo najskôr rozložiť, pretože sa blíži búrka. Stíhame to v pohode, nakoniec len slabo zaprší.

DEŇ 17 (25. 7. 2022)

Dnes ráno sme si dopriali dlhší spánok, keďže sa dnes nikam nepresúvame a máme oddychový deň. Ráno o šiestej ešte trochu spŕchlo, ale potom sa už vyjasnilo a opäť máme krásny slnečný deň. Po neskorých raňajkách sme sa rozhodli, že sa predsa len pôjdeme kúpať, keďže sa počasie umúdrilo. Kemp nie je priamo pri mori, tak si balíme veci a ideme pešo k miestnej pláži, ktorá je vzdialené asi 15 minút chôdze. More je úplne iné, ako bolo v Bulharsku.

Je rozbúrenejšie a plné morských rias. Voda je po včerajšej búrke trošku chladnejšia. Ale nám to nevadí, radi sa osviežime. Najväčšiu radosť mal opäť Janko, zabával sa s riasami. Pláž je verejná, nepatrí k žiadnemu rezortu. Je to aj vidieť, miestami je dosť znečistená odpadkami. . Trávime tam celé popoludnie. Potom sa vraciame naspäť do kempu. Kemp je maličký, je to vlastne ohradený pozemok pre pár karavanov. Má jednoduché toalety a sprchy. Majiteľ je veľmi príjemný a ochotný chlapík.

Malou nevýhodou tohto kempu je len to, že tu nie je elektrina. Ale ochotný majiteľ nám bez problému a zadarmo dobije z benzínovej centrály našu power banku, ktorou napájame chladničku v aute, keď stojíme. Za ochotu som majiteľovi ponúkol z “medicíny“, ktorú som dostal na cestu od kamaráta Braňa. Veľmi sa mu to zapáčilo, na oplátku vyťahuje on svoju medicínu. Aby som neurazil, tak som ochutnal, ale len za jeden, lebo ráno vyrážame do Bukurešti.

DEŇ 18 (26. 7. 2022)

Včerajší večer sme zakončili ´zbližovaním národov´. V malom kempe sme jediní cudzinci, okrem nás sú tu iba Rumuni. Takže sme pre nich takí exoti. Vedľa nás býva tiež rodinka s dvoma chalanmi. Otec je učiteľ nemčiny, ktorý sa tu v kempe pomáha starať o mladé stromčeky Paulownie. Ponúknem aj jeho medicínou od kamaráta a volám aj jeho švagra. Ochutnajú len po jednom, lebo ráno šoférujú. Ale ostávame v družnej debate a pridávajú sa aj jeho synovia. Do noci sa rozprávame. Tomáš si s jeho rumunským rovesníkom rozu-mejú najlepšie, keďže obaja vedia veľmi dobre po anglicky. Ale nám starším nevadí, že nemáme až takú dobrú slovnú zásobu a debatujeme tiež. Zisťujeme, že s angličtinou na tom nie sme až tak zle a dokážeme sa dlho rozprávať o živote. Zisťujeme, že vo veľa veciach je to všade na svete rovnaké a bavíme sa na tom. Dokonca aj malý Janko, ktorý z angličtiny ovláda len základné slovíčka, si rozu-mie s podobne starým chlapcom odvedľa. Len občas využijú služby tlmočníka Tomáša. Kvôli tomuto sme išli na takýto výlet, a nie niekde do rezortu.

Súvisiaci článok Rodinka na cestách: Nezapnutie moskytiéri na noc bola veľká chyba Čítajte 

Ukladáme sa spať, je krásne teplá noc. Zvonku občas začujeme piskot sysľov, ktoré tu v kempe medzi karavanmi žijú. Ráno sa rozlúčime s novými priateľmi aj s majiteľmi kempu, ktorí nám ďakujú, že sme prišli a dúfajú, že sa ešte niekedy vrátime. Vyrážame smer Bukurešť. Na najbližšej benzínovej pumpe sa zastavujeme kúpiť diaľničnú známku a musíme zaplatiť aj poplatok za prejazd mostov, keďže niektoré mosty sú v Rumunsku spoplatnené.

Do Bukurešti prichádzame tesne popoludní. Prebíjame sa hustou premávkou až na parkovisko, ktoré sme si včera našli v mapách. Parkujeme priamo pred budovou parlamentu. Vystupujeme z auta a už z parkoviska nás ohúrila veľkosť tejto stavby. Stúpame do kopčeka k budove.

Nájdeme jeden otvorený vchod a dostávame sa k nej. Na našich fotkách je vidieť tá ohromujúca veľkosť. Vraciame sa naspäť k hlavnému vchodu. Chceme využiť možnosť prehliadky budovy parlamentu. Na naše sklamanie sa na prehliadku nedostaneme. Na prehliadku je treba si rezervovať termín deň dopredu, o čom sme nevedeli. Neďaleko parlamentu sa nachádza obrovský chrám Catedrala Mantuirii Neamului. Ale tam sa tiež nedostávame, je ešte vo výstavbe. Dnes je strašné teplo. Teplomer ukazuje 40 °C, a tak sme sa rozhodli v prehliadke mesta nepokračovať, hlavne kvôli malému Jankovi, aby sa neprehrial alebo nedostal úpal. Aj my máme problém zvládať takéto vysoké teploty.

Nájdeme si reštauráciu, aby sme si dali nejaký chladený drink a naobedovali sa. Jedlo je opäť výborné. Potom ideme na ubytovanie. Máme zarezervovaný malý jednoizbový apartmán s kuchynkou. Využívame to, že je tu práčka so sušičkou a vo veľkom perieme.

DEŇ 19 (27. 7. 2022)

Ráno ešte využívame na našom ubytovaní práčku, a tak vyrážame až okolo 11. V Bukurešti už zase začína byť veľmi teplo, teplomer ukazuje 39 °C. Sme radi, že odchádzame do hôr. Dúfame, že tam bude o trochu chladnejšie. Máme namierené k mestečku Horezu, ktoré je známe výrobou krásnej keramiky. Keramika Horezu je jedinečný typ rumunskej keramiky, ktorá sa tradične vyrába ručne v okolí mesta Horezu. Do mestečka prichádzame popoludní. Keďže ja som tu už pred 4 rokmi bol s kamarátom na motorke, tak viem, kam máme ísť.

Parkujeme neďaleko malého trhu, ktorý je na začiatku mestečka, po oboch stranách hlavnej ulice. Prechádzame trhom a obdivujeme krásne remeselné spracovanie výrobkov. Samozrejme, kúpime nejaké darčeky domov. Ovešaní taškami nastupujeme do auta a pokračujeme ďalej, asi 20 km na naše dnešné ubytovanie.

Sme plní očakávania, aké bude ubytovanie. Zaparkujeme na parkovisku a pri aute sa hneď objaví mladý chlapec, ktorý nás už očakáva. Ukáže nám izbu, ale nevybaľujeme sa. Najskôr ideme do malej reštaurácie, ktorá je priamo tu v penzióne, na neskorý obed. Cestou na terasu obdivujeme veľmi pekné prostredie okolo penziónu a kocháme sa výhľadom do údolia. Pod penziónom vidíme dve kúpacie kade, a tak sa pýtame majiteľa, či ich môžeme využiť. Odpovedá nám, že samozrejme, všetko máme k dispozícii v rámci ubytovania. Po kúpaní oddychujeme v izbe. Všetci sme sa zhodli, že toto je asi najkrajšie ubytovanie, aké sme na našom výlete mali mimo kempu.

Na večeru si dávame grilované mäsko s hranolkami. Máme tu aj milú spoločnosť, malého psíka, ktorý sa rozhodol nás rozveseliť, Tomovi ukradol šľapku a Jankovi riadne ponaťahoval nohavice. Pri večeri sme sa rozhodli, že sa pôjdeme okúpať ešte raz, ale čakáme na tmu, aby sme mohli pozorovať nočnú oblohu a výhľad do nočnej krajiny z kúpacej kade.

DEŇ 20 (28. 7. 2022)

Po dobrých raňajkách a kávičke, ktoré nám pripravili v penzióne LA Maria, sa balíme a vyrážame smer Transalpina. Je to štátna cesta dlhá 148 kilometrov. Hneď za dedinou Novaci začína cesta prudko stúpať a kľukatiť sa. Cestou nahor začína trošku mrholiť. Nie je to nič strašné, len sa bojíme, že nebudeme mať žiadne výhľady. Ešte pred vrcholom zastavujeme na parkovisku, kde sú stánky s jedlom a suvenírmi. Kupujeme si miestny domáci syr, ktorý som ochutnal už pri mojej predošlej ceste a bol výborný. Opäť je tam ten istý pán, u ktorého som nakupoval pred štyrmi rokmi.

Súvisiaci článok Rodinka na cestách: Teličákovci upravenou dodávkou brázdia Európu Čítajte 

Na parkovisku vedľa nás zastaví auto so slovenskou ŠPZ. Tak sa dávame do reči. Je milé po takmer troch týždňoch stretnúť krajanov. Chvíľku debatujeme a potom poprosíme okoloidúceho, nech nám spraví spoločnú fotografiu. Nastupujeme do auta a pokračujeme, k vrcho-lu to už nie je veľmi ďaleko.

Po nespočetných serpentínach to malý Janko už nezvláda a vykladá raňajky. Tak máme nečakanú pauzu a čistíme auto. Našťastie, sme na všetko pripravení.
Ďalšia cesta už prebieha v pohode. Na vrchole sa zastavujeme pokochať výhľadmi a spraviť si vrcholovú fotografiu. Po 40-stupňo-vých teplotách, ktoré sme zažili v Bukurešti, je 14 °C príjemná zmena. Vyťahujeme mikiny. Po krátkom oddychu nasadáme do auta, ešte máme pred sebou kus cesty do mesta Turda.
Klesáme dolu, kocháme sa krásnou prírodou v okolí. Cesta vedie niekoľko desiatok kilometrov dlhým údolím a kľukatí sa okolo vody a vodnej nádrže. Ešte pred koncom Transalpiny nás zastihla dosť silná búrka, preto aj s dlhou kolónou áut ideme opatrne a pomaly.

V nižšej polohe dážď ustáva, až napokon úplne prestane a opäť je teplé a slnečné počasie. Kemp, v ktorom budeme dnes spať, je na kraji mesta Turda. Prichádzame tam okolo 16. hodiny. Víta nás majiteľka. Je tu len zopár karavanov. Ukazuje nám miesto, kde sa máme rozložiť. Počas toho, ako sa rozkladáme, sa pri nás zastaví majiteľ. Pýta sa nás, odkiaľ sme. Slovensko pozná, je rád, že sme prišli. Otváram chladničku a obdarúvam ho posledným pivom od redakcie MY, ktoré nám zostalo. On ma na oplátku volá na koštovku z jeho vlastných zásob.

Rozbalíme sa, uvaríme si večeru. Aby som neurazil, tak prijímam pozvanie majiteľa. Nalieva mi jeho vlastnú slivovicu. Sedíme a debatujeme. Zisťujem, že sa dokážem aj bez tlmočníka Tomáša celkom normálne porozprávať. Keď som tam už dlho, príde ma manželka skontrolovať. Aj jej sa ujde domáci likér z lesného ovocia. Bol to opäť príjemný rozhovor a super chvíle s miestnymi. Aj kvôli tomuto nám vyhovuje tento štýl cestovania, poznávať krajinu a ľudí inak. Dozvedáme sa kopec zaujímavých informácií o krajine a ľuďoch, ktorí v nej žijú.

Autor: Ján Teličák

Najčítanejšie na My Horná Nitra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 984
  2. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 16 945
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 977
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 528
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 459
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 967
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 456
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 537
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 661
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 463
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 594
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 463
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 381
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 357
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

V Handlovskej doline si uctili prácu učiteľov slávnostným galaprogramom a udelením mikroregionálnych cien Vynikajúci pedagóg a Top pedagóg.

Mesto Prievidza a obce handlovskej doliny pedagógom za ich prácu a aktivity nad rámec bežného vyučovania každoročne udeľujú uznania.


Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


V stredu 20. marca 2024 sa uskutočnil ďalší zo sérií kontrolných dní primátorky.


Oravský hrad.

Na svoje si prídu všetky vekové skupiny.


  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 537
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 661
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 463
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 594
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 463
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 381
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 357
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu