HANDLOVÁ. Nedávno zaznamenala Dáša Ďurčovičová so svojou tanečnou skupinou Dazya veľký úspech. Vo viacerých kategóriách ich nominovali na blížiace sa majstrovstvá sveta.
„Najväčší úspech mali moje najmenšie, ktoré postúpili z prvého miesta a nominovali ich do kategórie A, ktorá je profi kategória. Postúpili však aj juniori a mládež. Všetci ideme v máji na majstrovstvá sveta do Chorvátska. Ide nás štyridsaťdva tanečníkov,“ povedala Dáša.
Vlastnú skupinu založila, keď mala osemnásť rokov. Spočiatku fungovali v handlovskom centre voľného času ako krúžková činnosť.
Tanečná skupina dostala meno Dazya. Po polroku sa osamostatnili. Spolu s jej snúbencom vytvorili občianske združenie, a tak existujú doteraz.
O titul Miss Dance Slovensko bojuje aj Handlovčanka Čítajte Začali zostra
Pri zrode skupiny vošli priamo do sezóny. Tréningy začínajú na začiatku školského roka. Súťažná sezóna trvá od decembra.
A práve v decembri Dazya vznikla. V apríli už súťažili a štartovali s troma kategóriami. „Z prvej súťaže sme priniesli viacero ocenení, okrem iných aj špeciálnu cenu poroty.“
Výhra podľa jej slov vždy poteší, ale so skupinou netancuje pre ocenenia. „Som rada, aj keď nevyhráme. Učím deti, aby napredovali. Nie je to o tom, že prišli len vyhrávať. Na súťaž ideme ako kolektív, zabaviť sa, spoznať nových ľudí a pozrieť sa aj na niečo nové, čo robia tanečníci z celého Slovenska a sveta. Chceme sa učiť, vzdelávať a posúvať sa ďalej v tom, čo robíme. Ak sa nám podarí vyhrať, tak to je odmena za to, že sme makali a že si to zaslúžime,“ vysvetlila.
S Dazyou získali prvé ocenenia veľmi rýchlo. Keď Dáša začínala tancovať, nemalo všetko taký rýchly spád.
Prvé úspechy prišli po dvoch rokoch driny. „Vtedy to nebolo, že po pol roku v skupine sa tanečník dostal hneď na súťaž. Museli sme sa pretancovať. Museli sme preukázať, že máme zdatnosť a že to už ovládame. Spočiatku som robila náhradníčku. Nacvičovala som, ale vystúpiť som mohla, len ak niekto vypadol,“ spomína na svoje začiatky v tanečnej skupine, ktorá vtedy v Handlovej fungovala.
Pracoval v uránových aj uhoľných baniach, 96-ročný Karol Mikuláš je stále aktívnym turistom Čítajte Dobrý kolektív
Dostala sa do partie, kde bola veľmi šťastná. „Po dvoch rokoch prípravy sme sa dostali na prvé súťaže. Bola som v kolektíve, s ktorým sme získavali prvé miesta v štýle disco. Po rokoch práce sa nám podaril aj titul majstrov sveta.“
Dnes podľa jej slov deti a rodičia od športu sčasti očakávajú niečo iné. Keď rodič prihlási dieťa do skupiny, chce hneď, aby tancovalo a súťažilo. Nezaujíma ho, či na to dieťa má.
„Povedať, že na to nemá, je veľmi ťažké. Ja sa však snažím s nimi pracovať. A dostať z neho všetko. Mala som prípady, kde dieťa vôbec nemalo talent, nepočulo hudbu. Po troch rokoch ale vidím veľké pokroky. Keď chce dieťa, chce rodič a chcem ja, tak sa to dá. Ale pokiaľ jedna strana nechce, tak to nefunguje. Ľudia mi hovoria, že práca s deťmi musí byť ťažká. Ja ale hovorím, že ťažšia je práca s rodičmi,“ vysvetlila tanečníčka.
Napriek tomu, že takmer celú svoju tanečnú kariéru venovala kolektívu, skúsila aj sólovú dráhu. Prvý osobný úspech spojený s tancom sa zrodil v súťaži MissDance.
„Bola som druhá vicemiss Dance. Na súťaž ma nahovorila kamarátka. Prihlásila som sa a poslala fotky a video, pretože tam išlo aj o vzhľad. Prešla som dvoma kastingami a dostala som sa do finálovej dvanástky,“ opísala priebeh súťaže.
Dnes by sa do nej už neprihlásila, ale účasť v nej neľutuje. „Snažím sa byť prirodzená a nemám rada, keď sa musím pretvarovať. V tej súťaží sa bolo treba prebíjať, boli tam aj intrigy. Tie sme museli vydržať a nesmeli sme sa zrútiť. Museli sme preukazovať, že sme silné osobnosti, popritom to so mnou strašne mávalo.“
Dievčatá podľa nej nemali problém s predbiehaním sa ani so žalovaním.
Po súťaži postúpila na Miss Internacional do Číny. Trikrát bola zbalená a mala kúpenú letenku, trikrát súťaž zrušili. Raz nastali politické problémy, inokedy bolo veľmi zlé počasie. Do roka neodletela a potom už skončilo jej kraľovanie.
Zmrzliny v regióne: Koľko stojí kopček? Čítajte Prispôsobuje sa trendom
Tanec je neodmysliteľne prepojený s hudbou. Vie to aj Dáša a na výber pesničiek pre choreografie má svoju metódu. „Hocikde a hocikedy počúvam hudbu a zrazu dostanem zimomriavky. To je ten moment, keď viem, že túto pesničku použijem. Hlavou mi začnú prúdiť myšlienky, ako by choreografia mohla vyzerať. Vždy si zapíšem do zošita, aký som dostala nápad. Keď niečo vymyslím, tak si ten krok natočím.“
Potom pracuje s deťmi, kde choreografiu prispôsobuje. „Tým, že súťažíme, musím rozmýšľať dopredu. O hudbe aj o krokoch. Musím sa zamýšľať nad tým, čo by bolo dobré odprezentovať na konkrétnej súťaži, čo momentálne ´frčí´. Čiže nie, čo sa bude páčiť obecenstvu v Handlovej a okolí, ale to, čo bude na súťaži aktuálne,“ povedala choreografka.
Ani hudbu neobchádza vývoj. Zatiaľ čo Dáša v detstve tancovala aj na šmolkov a Petra Nagya, viaceré dnešné deti ani nevedia, kto to je.
„Vtedy si pripadám, že už som stará. Ale necítim sa tak. Pri detských choreografiách sa inšpirujeme aktuálnymi rozprávkami. Pri starších dievčatách ide už aj o to, aby boli krásne, pôvabné.“
Na detské pesničky dnešné deti už tancujú pomenej. V kurze je Miro Jaroš. „Keď im pustím modernú hudbu, tak sa úplne preberú. Hovoria mi, toto poznám, toto som počula v rádiu.“
Ukázali super telá. Handlovskí kulturisti a fitneska medzi najlepšími (+sexi FOTO) Čítajte Tanec a učiteľstvo
Celý jej život je spojený s tancovaním a učením. Nikdy sa ničím iným neživila.
Po strednej si dala prihlášku na Vysokú školu múzických umení.
„Chcela som byť tanečnica. Talentové skúšky nedopadli dobre. Nemala som predtým vyštudované konzervatórium. Bol vysoký počet uchádzačov. Keď som tam ale bola, zistila som, že tam ani nechcem byť. Bola som tanečnica medzi tanečnicami, ale necítila som sa dobre. Ja som tancovala disco, moderný tanec, hip-hop a tam boli ľudia, ktorí sa venovali klasickému a jazzovému tancu. Bolo to, akoby sa stretli dve entity,“ opísala.
Po neúspechu si spravila druhú maturitu a potom si podala prihlášku na pedagogiku. V súčasnosti študuje pred-školskú a elementárnu pedagogiku v Trnave.
„Vždy som chcela mať zad-né vrátka, keby sa mi niečo zdravotne stalo. Keby som nemohla tancovať, aby som sa niečím uživila. Dva roky som pracovala v materskej škole. Poobede som potom učila tanec.“ Po dvoch rokoch, keď to už organizmus nevládal, musela od niečoho upustiť. „Aby toho nebolo málo, stále som externe študovala vysokú školu. V škôlke som zobrala len tanečnú výchovu. Okrem toho učím choreografiu v SZUŠ XOANA v Prievidzi.“
Po poobediach všetok svoj čas venuje ôsmim skupinám, ktoré v Handlovej učí. Sú to deti od tri a pol roka až po rodičov.
Diela Ivana Jakušovského vyrážajú dych. Striekal aj pod paľbou na Lešti (+FOTO) Čítajte „Prehovárali ma tri roky, že chcú tancovať. Tento rok vznikla skupina a v máji idú aj na súťaž. Pôjde o kategóriu seniori, aj keď tam súťažia ľudia okolo štyridsiatky.“
Handlová jej vyhovuje
Nad tým, že by sa odsťahovala mimo rodného mesta, uvažovala. Vždy to však zamietla. „Zvládam workshopy, dokážem sa zlepšovať. Keďže mám partnera a sme dvaja, tak sa tancom dokážem uživiť.
V Handlovej sa cítim dobre a chcem tu aj ostať. Prečo nezostať tu a nerobiť tu niečo moderné, niečo super? Mohla by som odísť do Bratislavy a zarábať si ako tanečnica. Ale našla som sa v tom, že som v Handlovej a učím deti tancovať,“ uzavrela Dáša Ďurčovičová.
