Pondelok, 23. máj, 2022 | Meniny má Želmíra

Diela Ivana Jakušovského vyrážajú dych. Striekal aj pod paľbou na Lešti (+FOTO)

Precestoval svet, striekal vlaky v Paríži a usadil sa na Slovensku. Teraz sa živí umením.

Ivan Jakušovský po práci. Ivan Jakušovský po práci. (Zdroj: Archív Ivana Jakušovského)

HANDLOVÁ. Každou časťou života ho sprevádzali jeho osudoví ľudia. Bez nich by sa k umeniu možno nikdy nedostal a živil by sa ako sklár. Často bol v zahraničí. Na Slovensku žil určité obdobie na ulici. V súčasnosti pracuje na obrovských maľbách na stenách a menších portrétoch či karikatúrach.

Prečítajte si tiež: Stretol sa s korupciou u detí. Za zúfalú situáciu v slovenskom športe môžu politici, tvrdí bývalý reprezentant Čítajte 

Počiatky jeho tvorivosti siahajú do útleho detstva. Ako štvorročný dostal od starkej sadu fixiek a papiere. „To bolo niečo vzácne a luxusné. Išlo o tridsaťdvakusovú sadu fixiek,“ začal rozprávanie Ivan Jakušovský. Starká mu povedala, aby si sadol ku stolu a kreslil. „Bolo to, ako keby si to povedal Forestovi Gumpovi. Sadol som si a stále som kreslil. Už som sa toho nezbavil,“ spomína Jakušovský.

SkryťVypnúť reklamu

Prvá jeho writerská spomienka (writer je tvorca graffitov, pozn. red.) siaha do roku 1985, keď s bratom pomaľovali sídlisko. Vtedy však ešte ani netušili, čo vlastne robia. „Začínal som s Lacim Strikeom. Boli sme mladí sopliaci. Ja som mal nejakých pätnásť rokov a Laco asi sedemnásť,“ načrtol graffiti umelec.

Fúkač skla a bigoš

Zmaturoval v odbore umelecko-remeselné spracovanie skla. „Ako záverečnú prácu robili všetci kalíšky, poháre a podobne. Ja som spravil evolúciu ľudstva. Zo skla som povyfúkaval figúrky, ktorým som spravil pohlavné orgány,“ opísal.

Práve spolužiaci na strednej škole boli jednými z prvých, ktorí ovplyvnili jeho umeleckú kariéru. „Keby nebolo ich, možno by som sa k umeniu ani nedostal,“ uviedol. Ľudí, ktorí výrazne ovplyvnili jeho smerovanie v živote stretáva stále. Tieto momenty prirovnáva k efektu motýlích krídiel. „Stretneš niekoho, o kom si myslíš, že nemá na teba vplyv. Ale potom po čase zistíš, že je to naopak. Zistíš, že keby nebolo ich, tak nie je z teba umelec,“ objasnil.

SkryťVypnúť reklamu

Po strednej škole si dal prihlášku na umeleckú vysokú školu. Na tú sa už nedostal, pretože odcestoval do Kanady. Tam prvýkrát videl veľké posprejované steny, ktoré sa nazývajú Cartier steny. Tieto výjavy ho neskutočne očarili.

Po návrate na Slovensko musel nastúpiť na vojenskú službu. Opäť stretol osudového človeka Martina Kováčika, vďaka ktorému sa mu vojenčina spojila s umením. Spolu s Martinom maľovali klubovňu na rote, v rámci súťaže o najkrajšiu klubovňu medzi viacerými útvarmi. „Prvý obrázok bol Samson zápasiaci s levom. Dá sa povedať, že to bola moja prvá veľká legálna maľba na stenu,“ ozrejmil Jakušovký. Vďaka maľovaniu vedeli obísť systém výcviku a vybaviť si aj nejaké opušťáky.

Prelomové Francúzsko

Ivan precestoval už mnoho kútov sveta. Paríž výrazne ovplyvnil jeho vývoj. Pracoval tam ako strážnik veľkej spoločnosti. Strážil komplex firiem. Paradoxne, pred writermi a vandalmi. „Niekedy som si priniesol farby priamo do práce na nočnú a tvoril som. Bolo to však dosť nebezpečné,“ opísal.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Šialená jazda mohla mať hrozné následky (+VIDEO) Čítajte 

Po čase išiel do tamojšieho writerskeho obchodu, kde videl všetkých tých, ktorých obdivoval len cez ich diela na stenách. Prvotné nadšenie opadlo, keď ho začali považovať za policajta.
Zblížil sa tam s writerkou Lady K, ktorá ho vtiahla do partie. Nedôveru jej členov vyriešil fľašou whisky. Dovolili mu robiť takzvané očko. Zatiaľ čo oni sprejovali, Ivan dával pozor, či niekto nejde. Neskôr už mohol maľovať aj on. Práve tam uňho prepukla vášeň k tvorbe graffitov.

S francúzskou partiou zažil jeden z najextrémnejších zážitkov. Počas tvorenia graffitov ich začali naháňať policajti so psami. „Jeden zo psov sa mi zahryzol do zadku. Viacej ma však trápilo, že počas utekania som strácal z vaku spreje. Takže som bežal so psom zahryznutým v zadku a zbieral spreje,“ spomenul Ivan.

Krutá slovenská realita

Po návrate z Francúzka sa Ivan Jakušovský boril s problémami. Ako hovorí, všetko sa to stalo naraz. V tom momente nemal domov a ocitol sa na ulici. „Vtedy som vyhľadával prvé zákazky. Robil som napríklad aj za cigarety. Postupne bolo zákaziek viacej. Pre umenie som na ulicu prišiel a vďaka umeniu som sa z nej aj dostal,“ priznal Jakušovský. To, aby sa človek plnohodnotne dokázal uživiť umením a získal rešpekt ľudí, podľa neho trvá minimálne pätnásť rokov.

Ivana to stálo veľa síl a času, ale podarilo sa mu to a dnes sa živí ako profesionálny umelec. Maľuje veľké steny, takzvané murály, niekoľkoposchodové budovy, interiéry, exteriéry. Robí portréty a karikatúry. Používa pri tom všetky možné techniky.

„Objednávateľov zákazky počúvam. Niekedy hodiny strávime tým, že sa rozprávame o tom, čo by na obraze malo byť,“ priblížil. Počas rozhovorov sa snaží zistiť, čo má človek rád, čo ho zaujíma a čo sa mu páči. Potom tomu prispôsobí tvorbu.

Zákazkovo maľoval napríklad obraz pre Helenu Vondráčkovú. „Robil som aj karikatúru Nasti Kuzminovej. Počas olympiády v Soči mi ľudia z jej tímu zavolali. Keď prišla Nasťa na Slovensko, tak jej dali hotový obraz,“ spomenul.

Maľoval pod streľbou

Ivan Jakušovský miluje extrémy. Inak sa nedá nezvať ani práca na výcvikovom stredisku vojakov v Lešti. Maľoval tam jednu stenu a pár centimetrov na ním vojaci strieľali. „Dostal som štuple do uší a pracoval ďalej. To sú také situácie, že nič iné než maľovanie ma nezaujíma. Zavriem uši, nos a idem si svoje. Ponorím sa do svojej roboty a okolie nevnímam,“ opísal.

Prečítajte si tiež: Vlek v lokalite Kršel pri Prievidzi obnovia nadšenci Čítajte 

Inokedy maľoval budovy určené na výcvik vojakov. Každá budova mala znázorňovať iné prostredie. Ak mal vytvoriť starú nemocnicu, vytváral rôzne medicínske plagáty, zdravotnícke nástroje a prístroje. Robil to v 3D, aby si vojaci počas cvičenia mysleli, že sú v nemocnici, napríklad na operačnom sále.

„Raz sa nado mnou zrazu objavili vrtuľníky, vedľa mňa tanky. Ostal som v pomykove. Potom však vykukli vojaci, zakývali a zakričali, že sa len pozerajú na to, čo maľujem,“ povedal s úsmevom.

Aj keď ho maľby živia, stále ho lákajú graffiti. „Najviac ma baví voľný štýl. Prídem k stene bez prípravy a maľujem. Chcem, aby ma moja tvorba posunula k slobode. K tomu ma posúvajú graffiti,“ vysvetlil.

Práve graffiti si ľudia spájajú s ilegálnosťou. To potvrdil aj Ivan. Tiež začínal s nelegálnymi maľbami, napríklad na vlakoch. Teraz už rozlišuje, kde je vhodné vytvoriť graffiti a kde nie. Ak je budova nová a pekná, nepustí sa do nej. „Ak sú staré vlaky všetky rovnaké, špinavé čakajúci ľudia na staniciach majú sklonené hlavy. Keď zrazu príde vlak, ktorý je trochu farebnejší, tak ľudia dvihnú hlavy. A to, že ľudia dvihnú hlavy, to je už umenie,“ vysvetlil.

V graffitoch sa podpisuje ej kej ej MOY, alebo ej kej ej OPMENT. Na karikatúry a portréty sa podpisuje svojim menom.

Ivan Jakušovský je realista. Mnoho jeho diel je na nerozoznanie od fotografií. „Je umenie spraviť z malinkej fotky šesťdesiatmetrovú stenu. Väčšinou je to tak, že pracujem na niekoľkoposchodovom dome a každú chvíľu zliezam z lešenia dole, aby som sa pozrel, ako to vyzerá,“ ozrejmil.

Práca sa podpísala aj na jeho zdraví. Kedysi nepoužíval ochrannú masku. Preto ma problémy napríklad so zubami. Pri maľovaní raz spadol aj z lešenia. „Vtedy boli pre mňa dôležité dve veci, či mám v poriadku ruku a či to niekto natočil,“ zasmial sa.

Za veľa vďačí svojej rodine, ktorá mu vždy bola a je oporou. Napriek všetkým prekážkam ho živobytie umením baví. „Ľudia po prebudení myslia na rôzne veci. Na kávu, na prácu, na sex. Ja ráno otvorím oči a hneď maľujem. Vášeň a presvedčenie musí byť, lebo ak to máš, tak talent nie je až tak podstatný. Originalita je dôležitá, pretože ak si originálny, je to najlepšie,“ uzavrel Ivan Jakušovský.

Najčítanejšie na My Horná Nitra

Inzercia - Tlačové správy

  1. LAMINA PREŠOV pokrýva strechy a fasády už 33 rokov
  2. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami
  3. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž
  4. Contact Center Hub a Ncontactcenter od NFON
  5. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely
  6. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách?
  7. Šprintérsky duel IONIQ 5 vs i30 N Performance má víťaza
  8. MS v hokeji: TV Tipsport + špeciálna kurzová ponuka!
  1. ZŠ v Moldave nad Bodvou bola súčasťou projektu ENGIE Eco školy
  2. Zelenší dvor pre ZŠ Hviezdoslava vďaka projektu ENGIE Eco školy
  3. Príďte si vychutnať výstavu ilustrácií pre deti
  4. Liptovský Mikuláš: V našom meste pes neskapal
  5. LAMINA PREŠOV pokrýva strechy a fasády už 33 rokov
  6. Prečo potrebujeme udržateľné riešenia v oblasti mobility?
  7. Gestačný diabetes mellitus
  8. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami
  1. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž 5 006
  2. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách? 3 320
  3. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť? 3 050
  4. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami 2 270
  5. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov 1 840
  6. 5 najčastejších chýb pri zateplení šikmej strechy: vyhnite sa im 1 648
  7. McDonald´s Cup pozná víťazný tím z Košického kraja 1 017
  8. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely 919

Blogy SME

  1. Věra Tepličková: Náš minister Kim ide ako pílka...
  2. Martina Kotúčová: Americké sebevědomí
  3. Inštitút strategických politík: Podnestersko sa môže stať novým frontom v agresii Ruska proti Ukrajine
  4. Ján Valchár: Zombíci, Skywalkeri a Terminátori na Ukrajine alebo Je máj, dajte nám ryžu!
  5. Michal Rodziňák: VC Španielska F1: Začína byť horúco
  6. ADRA Slovensko: Projekt potravinovej sebestačnosti v Ugande v plnom prúde
  7. Irena Šimuneková: Ihráčske kamenné more
  8. Vladimír Krátky: Neužitoční idioti ?
  1. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 11 381
  2. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 6 426
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 5 975
  4. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 5 528
  5. Jana Melišová: G.Bush označil inváziu do Iraku za „neoprávnenú a brutálnu", než sa opravil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu 2 977
  6. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 2 509
  7. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 2 411
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925) 2 174
  1. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  2. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  4. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  5. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  7. Adam Valček: Pri čudnom zákroku na súde sa NAKA pokúšala zmocniť utajených dokumentov
  8. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Ilustračné foto.

Policajti 20-ročného a 19-ročného muža obvinili z prečinu nebezpečného vyhrážania.


TASR 11 h

Môj náučný a zábavný zošit 2 je názov časopisu špeciálne určeného pre žiakov prvého stupňa základnej školy, ktorý na 32 stranách prináša množstvo zábavy aj poučenia.


20. máj
Snímka zo zápasu Lehota pod Vtáčnikom B/Podhradie - Žabokreky nad Nitrou.

Súhrn oblastných futbalových líg prievidzského regiónu doplnený hráčmi, ktorí zaujali v jednotlivých zápasoch.


a 1 ďalší 24 h
Kanianka uspela v domácom derby proti Handlovej.

Súhrn regionálnych futbalových líg so zástupcami z prievidzského regiónu.


24 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

KHL nie, vyjde NHL? Ani s AHL by vraj nestratil.


22. máj

Namiesto futbalu išli kamarátovi na pohreb.


9 h

Pásový opar pripúta na nemocničné lôžko až 700 pacientov ročne.


14. máj

Stĺpy začali montovať v piatok. Dôvodom je arogancia vodičov.


9 h

Blogy SME

  1. Věra Tepličková: Náš minister Kim ide ako pílka...
  2. Martina Kotúčová: Americké sebevědomí
  3. Inštitút strategických politík: Podnestersko sa môže stať novým frontom v agresii Ruska proti Ukrajine
  4. Ján Valchár: Zombíci, Skywalkeri a Terminátori na Ukrajine alebo Je máj, dajte nám ryžu!
  5. Michal Rodziňák: VC Španielska F1: Začína byť horúco
  6. ADRA Slovensko: Projekt potravinovej sebestačnosti v Ugande v plnom prúde
  7. Irena Šimuneková: Ihráčske kamenné more
  8. Vladimír Krátky: Neužitoční idioti ?
  1. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 11 381
  2. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 6 426
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 5 975
  4. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 5 528
  5. Jana Melišová: G.Bush označil inváziu do Iraku za „neoprávnenú a brutálnu", než sa opravil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu 2 977
  6. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 2 509
  7. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 2 411
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925) 2 174
  1. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  2. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  4. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  5. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  7. Adam Valček: Pri čudnom zákroku na súde sa NAKA pokúšala zmocniť utajených dokumentov
  8. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu