SLOVENSKO. Zbieranie uzáverov od PET fliaš nie je na Slovensku žiadnou novinkou. Do zberu sa zapájajú jednotlivci, celé rodiny, školy, obce, mestá, rôzne organizácie, ale aj známe tváre.
Každý ma na to svoje dôvody. Niekto myslí na ekologické hľadisko. Iní chcú pomôcť ľuďom, ktorí pomoc potrebujú a nedostávajú ju od štátu.
Netradičný hudobný nástroj oživia v Handlovej Čítajte Vrchnáčiky zbiera aj známy moderátor
Jedným z tých, ktorí zbierajú štuplíky všade, kde sa dá, je moderátor publicistiky Patrik Herman.
„S vrchnáčikmi som začal, lebo som už nemal odvahu otravovať a obťažovať mojich známych aj neznámych podnikateľov a žobrať o peniaze. Aj keď finančný efekt nie je taký výrazný, zbieranie vrchnákov z PET fliaš sa ukázalo ako jedna z možností, ako získať aspoň niečo. Môže sa zapojiť prakticky ktokoľvek, aj keď sám peniaze nemá, lebo nejde o peniaze, iba o snahu a trochu dobrej vôle. Keď už kupujeme tie nešťastné plastové fľaše, tak nech je z nich aspoň nejaký úžitok. Pomôže sa životnému prostrediu, aj rôznym zmysluplným projektom,“ priblížil začiatky zbierania a jeho dôvody Herman.
Vrchnáčiky pravidelne zhromažďuje napríklad od svojich študentov po výučbe na vysokej škole, od kolegov v televízii, pomáhajú mu viaceré firmy jeho priateľov, viaceré školy, známi. Popritom oslovuje stále ďalších.
Štuplikárov, teda ľudí, ktorí zbierajú uzávery od PET fliaš, nájdeme po celej krajine. Rovnako tak všade nájdeme ľudí, ktorým vrchnáčiky pomáhajú.
„Aktuálne zbieram pre moje občianske združenie Iskierka, ktoré pomáha deťom s kombinovaným zdravotným postihnutím. Ide o 54 detí a mladých ľudí z Trnavy a širokého okolia. Zbierame od januára, vďaka mestu Trnava máme sklad, kam vrchnáčiky vozíme. Výťažok z ich predaja spracovateľskej firme použijeme na rekondičný pobyt pre deti a nákup nevyhnutného vybavenia a kompenzačných pomôcok pre denný stacionár, ktorý prevádzkujeme,“ opísal Herman.
Zdeněk Hanka: Deti potrebujú ochranu a aj dobrú literatúru Čítajte Pomáhajú ľuďom aj prírode
Niekedy popritom môže ísť aj o samotný akt zbierania. Podľa moderátora ide o pekné gesto, ktoré spája ľudí, učí ich solidárnosti. Nakoniec, pri tomto spôsobe pomoci ide len o dobrú vôľu nezahodiť vrchnák do koša, ale odložiť ho.
„Jedna vec je nesporne pozitívny ľudský rozmer, na druhej strane treba myslieť aj na efektívnosť. Stačí, keď si spočítate, koľko získate odpredajom vrchnákov a koľko vás stojí napríklad doprava. Za vrchnáčiky dostanete približne 150 – 200 eur za tonu. Náklady na pohonné hmoty sú často vyššie ako hodnota vrchnáčikov, ktoré veziete v aute. Niekedy premýšľam, či sa to oplatí. No už len pre ten pocit dobre vykonanej veci to asi stojí za to,“ zamýšľa sa.
Zbieranie vrchnáčikov má niekoľko rozmerov uvedomenia. Ide o uvedomenie si, že príroda potrebuje pomoc a recyklovaním ju aspoň sčasti odbremeníme od plastov, uvedomenie si potreby pomôcť druhým, ktorí to naozaj potrebujú, ako aj uvedomenie si zlyhávania štátu, ktorý týmto ľuďom nedokáže či nechce pomôcť.
Ako príklad uviedol Patrik Herman príbeh z minulosti.
Vrchnáčiky zaberajú mnoho miesta (zdroj: HorebPet)„Deti so zdravotným znevýhodnením z môjho združenia zbierali vrchnáčiky pre iného zdravotne postihnutého chlapca. Na jednej strane krásny príklad toho, ako choré deti pomáhajú chorým deťom, teda ako si choré deti pomáhajú navzájom, na strane druhej smutný dôkaz o stave našej krajiny. Na jednej strane je pekné, že to moje deti viedlo k uvedomeniu, že v živote sa pomoc nielen prijíma, ale sa musí aj v rámci možností dávať, na druhej strane, nie je to smutné, že takýmto spôsobom musíme zháňať peniaze na veci, ktoré sú často životne nevyhnutné?“ pýta sa Herman.
Diela Ivana Jakušovského vyrážajú dych. Striekal aj pod paľbou na Lešti (+FOTO) Čítajte Štuplíková krajina
Na skutočnosť, že v tomto smere štát zlyháva a núti ľudí napríklad zbierať štuplíky, poukázal moderátor aj pri preberaní ceny Osobnosť televíznej obrazovky, keď v príhovore povedal, že sme štuplíková krajina.
„Ľudia v našej krajine sú odkázaní zbierať vrchnáky, aby sebe alebo svojim blízkym dopriali životne dôležité lieky, operácie, rehabilitácie alebo liečenia! Čo sme to za štát, ktorý sa nevie o ľudí v núdzi postarať a poskytnúť im adekvátnu pomoc a núti ich žobrať alebo organizovať podobné, v konečnom dôsledku, ponižujúce zbierky? Zbierkami vrchnákov suplujeme štát a riešime jeho neschopnosť! S týmto sa nedokážem zmieriť a pripadá mi to neskutočne nespravodlivé. Je mi ľúto všetkých, ktorí nemali inú šancu a boli k tomu systémom, v ktorom žijeme, prinútení. Je to hanba pre túto krajinu a jej lídrov. Je to ich vizitka všetkých vlád, ktoré sme tu mali. Je to zvrátené a neospravedlní to ani ekologický či solidárny rozmer takýchto aktivít,“ dodáva Patrik Herman.
Plastové vrchnáky z petfliaš pomáhajú aj ťažko chorej Martinke Čítajte Projekt HorebPet buduje v ľuďoch dobro
Ďalší dobrovoľníci, ktorí sa zbieraním vrchnáčikov snažia pomôcť, sú ľudia z projektu HorebPet. Jeho cieľom je dlhodobo udržateľná finančná podpora sociálne slabších jednotlivcov ako aj poukázanie na to, že každý môže pomôcť svojou troškou.
Základom iniciatívy je to, aby na svojich zberných miestach zhromaždila čo najviac uzáverov. Tie predáva spracovateľskej firme a získané peniaze rozdelia ľuďom, ktorí to potrebujú. Súčasťou HorebPet sú desiatky organizácií, škôl, firiem a jednotlivcov, ktorí prispievajú svojím malým dielom do veľkej mozaiky.
Projekt vznikol v roku 2013. Jeho zakladatelia chceli vyzbierať peniaze pre deti, ktoré to potrebovali.
„Začalo sa to zbieraním sa na vozík. Neskôr sa z toho stala pomoc postihnutým deťom a recyklácia zároveň. Je to veľmi dobrá škola pomáhania si navzájom. Pri každom malom vrchnáku človek myslí na druhého. Tak sa jednoducho a pravidelne buduje dobro v ľuďoch – dobro v spoločnosti,“ uviedla Monika Hricáková, spoluzakladateľka projektu HorebPet.
Prízvukovala jedno africké príslovie: Keď veľa malých ľudí na veľa malých miestach robí veľa malých vecí, svet sa zmení. To vyjadruje presvedčenie ľudí v tomto projekte. Postupom času projekt napreduje.
„Za rok 2018 sa vyzbieralo vyše osem ton vrchnákov. Rastie nám aj počet dobrovoľníkov, ktorí projekt vytvárajú. Pred časom sme otvorili zberné miesto v Košiciach, kde máme tri veľmi šikovné dobrovoľníčky v čom nám pomohla a pomáha nezisková organizácia Dorka, ktorá nám poskytuje priestory. Naším cieľom je stále viac prepájať a dávať pod jednu strechu iniciatívy zberu PET vrchnákov,“ vysvetlila Hricáková.
Trénerská ikona: V súčasnosti drevá športujú a talentované deti chodia po ulici Čítajte Potrebujú webdevelopera a ďalších dobrovoľníkov
Práve prepájanie ľudí z viacerých častí Slovenska pomáha projektu napĺňať jeho poslanie. Nejde popritom len o záujemcov, ktorí darujú vrchnáky, alebo ich na mieste zbierajú. „Vždy nám pomôžu ľudia, ktorí môžu z času na čas pre nás previezť vrchnáky z jedného miesta na druhé. Dnes potrebujeme aj web-developera plus je tu plno ďalších vecí, s ktorými by sme potrebovali pomôcť. Jednoducho nám stačí napísať,“ pozvala Hricáková.
Na preváženie potrebujú dodávky (zdroj: HorebPet) Gro práce však spočíva práve v zbere uzáverov. HorebPet má päť zberných miest. Tri v Bratislave, jedno v Žiline a jedno v Košiciach. Aktivitu sústreďujú do týchto lokalít. Neodmietajú však ani pomoc chtivých ľudí mimo zberných miest. „Čo sa týka iných spôsobov zberu, tak je to zber na školách. Máme dobré skúsenosti s niekoľkými školami, kde pani učiteľky motivujú deti k zberu. Dobrým príkladom je Evanjelické lýceum v Bratislave na Palisádach. Kvôli odvozu zo škôl a sieti dobrovoľníkov s autami to však vieme zatiaľ riešiť len v Bratislave. Do budúcnosti sa nám to možno podarí aj v Košiciach a možno aj v iných mestách,“ načrtla.
Zakladateľka projektu potvrdila slová Patrika Hermana o cenách za tonu zozbieraných vrchnáčikov. Tá sa podľa jej skúseností pohybuje od 150 do 200 eur za tonu, závisí to však od aktuálnej ceny výkupu.
Kedysi sa robil výber, dnes sa robí nábor. A talenty mávajú uterákmi Čítajte Jedna tona je asi 400-tisíc vrchnáčikov
„Zber je náročný hlavne na čas a na energiu, oddaných dobrovoľníkov a propagácii. Sme dobrovoľníci a robíme to vo svojom voľnom čase popri práci. A myslím, že si viete predstaviť, aké vie byť náročné nájsť si čas pri tempe tejto doby, rodinách a iných záväzkoch a záľubách. Oddaní dobrovoľníci v neziskovom sektore sú naozaj neoceniteľní. Práve takíto dobrovoľníci prichádzajú s novými nápadmi, venujú projektu čas a sú vytrvalí, aby dotiahli veci dokonca.
Mali sme niekoľko dobrovoľníkov, ktorí prišli s nadšením, ale pri začiatočných komplikáciách sa dobrovoľníctvo vytratilo. Sme však hrdí, na tých, ktorí tvoria a rozvíjajú projekt a posúvajú ho dopredu. Dôležitá, ale aj náročná je propagácia. Ako už bolo spomínané, naším cieľom je jednak podnecovať ľudí ku konaniu dobra a tiež to, aby mysleli na druhých. Šírenie dobra je vždy náročné, ale o to krajšie, keď sa to podarí,“ zdôraznila dôležitosť zanietených ľudí, spájajúcich sa pre dobrú vec.
Veľa sa hovorí o náročnosti zberu, presunu vrchnákov, potrebe veľkých skladovacích priestorov. Laikovi sa to možno zdá nepodstatné, no nevie si predstaviť, aké množstvo vrchnákov je potrebných na vyzbieranie jednej tony.
„Skúsime poskytnúť približné výpočty. Jeden vrchnák má asi 2,5 gramu. Jeden kilogram vrchnákov obsahuje približne 400 kusov a dostanete zaň asi 20 centov. Za 1000 kíl vrchnákov po 20 centov dostanete 200 eur. Do jedného vreca sa zmestí zhruba 14 kíl vrchnákov, a teda na vyzbieranie jednej tony treba počítať vyše 70 vriec vrchnákov,“ ilustrovala Monika Hricáková.
Tak či onak, nehľadiac na všetky problémy a náročnosť zberu plastových vrchnákov, sa zainteresovaní zhodujú, že takouto trochou môže každý prispieť k zlepšeniu sveta. K malému odľahčeniu prírody od plastov, ako aj k malému zlepšeniu finančnej situácie rodín, ktoré to potrebujú.
