HANDLOVÁ. Narodila sa vo Zvolene ale srdcom je Handlovčanka. V baníckom meste prežila takmer celý svoj život. Do školy chodila do susednej Prievidze, kde navštevovala aj hudobnú školu. Neskôr absolvovala konzervatórium v Bratislave.

V Prievidzi začala učiť ako dvadsaťštyriročná. „Pracovala som na polovičný úväzok. Zostala som tam však len tri roky. Bol to malinký zbor, okrem riaditeľa sme boli tri. Potom som prestúpila do Handlovej, kde som dostala plný úväzok. Učila som tu až do dôchodku,“ spomína.
K hraniu hu nenútili
K hudbe ju priviedol otec. Pracoval ako pekár, v Handlovej mali parné pekárstvo. Hoci jej rodičia sa neživili hudbou, mali k nej blízko. Otec hral na flautu a chodil aj do spevokolu. Spievala aj mama. „Počúvala som ich, takže som to po nich prebrala. Hudba bola pre mňa prirodzená.“
S klavírom začala v ôsmich rokoch. Do hodín ju rodičia nenútili, musela však dodržiavať disciplínu a cvičiť každý deň dve hodiny.
Podobný režim cvičenia sa snažila zaviesť aj u svojich žiakov. „Dieťa nemusí mať extrémne nadanie. Na bežné zahranie stačí usilovnosť. Veľmi zásadná je spolupráca učiteľa s rodičom, aby spolu dobre vychádzali. Na vyučovacej hodine, ktorá trvá krátko, môžete dať žiakovi návod. Nedá sa to tam veľmi vycvičiť. Je potrebné rodičom vysvetliť, že dieťa musí pracovať doma. Keď máte dobrú spoluprácu s rodičmi, máte aj dobré výsledky,“ ozrejmila Lichnerová.
Niekoľko učebníc
Učiteľ musí podľa jej slov vedieť žiaka podchytiť a pripraviť zaujímavú hodinu. Kedysi platilo, že sa ako prvé učili noty. „To podľa mňa nie je správne, zaviedla som novú školu. Preto som pripravila aj niekoľko publikácii,“ povedala.
Niektoré knižky napísala sama, na ďalších pracovala spolu so svojou dcérou, vyštudovala klavír v Moskve. „Snažili sme sa presadiť moskovskú školu. Podľa nej najskôr treba rozviť celkovú sluchovú pohotovosť. Dieťa nemusí spočiatku poznať noty, ale musí mať predstavu o klávesoch. Treba ho hravou formou priviesť k nástroju,“ vysvetlila.
Vilma Lichnerová bola dlhoročnou členkou Komisie pre tvorbu osnov a učebníc pri Ministerstve školstva. „Osnovy dali veľmi zabrať. Vypracovávali sme ich na celých desať ročníkov. Určovali sme, z akých nôt majú detí hrať v tom ktorom roku,“ spomína. Podľa jej učebníc sa deti učia hrať na klavír dodnes.
Počas svojho života vychovala mnoho výnimočných hudobníkov. Jej žiačky dosiahli niekoľko ocenení. Medzi najvýznamnejšie patria štyri medzinárodné ceny. Prvé miesto v súťaži v Paríži Councouss International de Musique, ktoré získala v roku 1991 Jana Sviežená. Prvé miesto v roku 1991 v súťaži Virtuosi per Musica di Pianoforte v Ústí nad Labem pre Michaelu Oravcovú. Druhé miesto Jany Kocianovej v roku 1975 a prvé miesto Michaely Oravcovej v roku 1983, obe na Cene Českej hudobne spoločnosti.
So žiačkami je stále v kontakte. „Píšu mi, a keď prídu do Handlovej, tak ma navštívia. Sviežená učí vo Švajčiarsku, Jakabová v Nemecku a Šujanská učila v Austrálii. Všetko to sú rodáčky z hornej Nitry, najmä z Handlovej,“ vymenovala.

Dobrí žiaci
Keď ešte učila, rozdiely v správaní detí nevidela „Mne sa zdali deti vždy rovnaké. Neboli horšie alebo slabšie. Deti treba vedieť podchytiť. Na zlých žiakov si nepamätám. Raz bol u mňa riaditeľ a žiak mi niečo odvrkol. Pýtal sa ma, či mu nedohovorím. Povedala som, že nie, že on musí sám prísť na chybu. Človek si nesmie príliš všímať zlo a vŕtať v ňom. V ľuďoch treba vidieť dobro, aj v žiakoch. Ja som sa im snažila vždy niečo odovzdať, tak s nejakými zlými maličkosťami som sa nezaoberala,“ vyznala sa.
V noci často nemôže spávať, tak počúva klasickú hudbu. Spoločnosť jej robí Slovenský rozhlas, konkrétne stanica Devín. „Mám rada impresionizmus, potom romantizmus. Ale každá hudba je krásna, každé obdobie je krásne. Všade sa nájdu hudobníci, ktorí sú veľmi dobrí,“ myslí si. Obľúbenú skladbu nemá, páči sa jej však Starosloviensky otčenáš.
Počas jej života sa jej dostalo niekoľko ocenení. V roku 1979 jej Ministerstvo školstva udelilo Titul ´Vzorný učiteľ´. Za celoživotnú prácu v školstve jej bola udelená Plaketa mesta Handlová v roku 2008. Len nedávno pribudla do jej zbierky Cena mesta Handlová, ktorú jej udelila samospráva pri príležitosti osláv Dňa učiteľov. Vilma Lichnerová sa tak pridala k legendám handlovského školstva.