Devätnásťročný Ján zavraždil svojho starého otca v Nitrianskom Pravne zo strachu, že mu príde na krádež peňazí.
takéto konanie
mi vôbec nejde nejde do hlavy...kam spejeme...fujKto, čo, kedy a prečo ...
Bohužiaľ, v každej rodine sa udeje niečo, prečo by bolo dôvod "vraždiť". Stalo sa to neraz už aj mne. Ale, chválabohu, napriek tomu, ako ma poznajú iní, ako iní poznajú našu rodinu, snažíme sa medzi sebou komunikovať. Niekedy nie je už ani čo riešiť, iba veci napraviť. Ako napr. poplatiť dlžoby, vysvetliť tam, kde treba, prečo to vzniklo a hľadať spôsob nápravy, resp. zamedziť recidíve. Že vraj takto našu rodinu mnohí nepoznajú? Bohužiaľ, aj takíto sme. Aj takéto čosi sa udialo a deje. Mojím krédom je: Pane Bože, daj mi silu prežiť to, čo sa prežiť dá a zostať pri tom človekom!!!! Znamená to nezblázniť sa a niekoho "nezabiť". Neubližovať, neponižovať, ale hľadať spôsob, ako žiť ďalej, aby to všetkých čo najmenej bolelo. A myslím si, že ten chlapec nemal také problémy, aby si to rodina predtým nevšimla. Drogy, alkohol a ... skôr to skrývali, nechceli vedieť. A dlžoba 1000 €??? Je to veľmi veľa, ale nie až tak, aby sa rodina nezomkla a dedkovi to nevrátili. Vinní sú v tomto prípade aj iní, nielen tento chlapec. Jeho prevalcoval strach z odhalenia, bezmocnosť danú situáciu riešiť a hlavne nedostatok dôvery voči rodičom, blízkej osobe. Stále si hovorím, keď nejde o život, nič sa nedeje. Potom je už neskoro!!!