Ešte počas jarných mesiacov začalo mesto Bojnice s rekonštrukciou časti plochy parkoviska za kultúrnym centrom.
Toaalety, teda obyčajné WC ...
Neviem, pre človeka, ktorý jednoducho "musí" je ponižujúce prosiť nejaké reštauračné prevádzky, či môžem. Keď je človek na hrane, vletí tam aj bez pýtania. A čo máme robiť? To pochopí snáď každý, lebo každý z nás bol už aspoň raz na "hrane". A riešiť túto otázku dnes, keď máme už všetko a podnikatelia sa pretekajú, kto skôr a čo, je nepochopiteľné. Myslím si, že každé malé mestečko, dedina, kostol, či akékoľvek verejné miesto zo zákona by malo mať verejne prístupné WC-ko. Akým spôsobom to prevádzkovať, to je už na nás ľuďoch, poslancoch, vedúcich predstaviteľov mesta. Či dať šancu podnikateľom, aktivačným pracovníkom, resp. aj bezdomovcom. Ale malo by to byť verejne prístupné a podľa možností aj bezplatné, resp. zvážiť koľko za použitie pýtať. A vôbec by som sa nebránila, keby v mestách boli aj verejné sprchárne, resp. práčovne. Možno by aj toto podporilo náš turistický ruch. Zaujímavé je, že v niektorých poľských mestách idete na radnicu mesta a tam človeku pracovníčka povie, čo všetko ten človek má k dispozícii. A neďaleko budovy mestského úradu je budova, kde sa človek - turista môže najesť z vlastných zásob, umyť sa, ísť na WC-ko, maminky prebaliť dieťa a je tam na vyžiadanie aj možnosť dať si na počkanie preprať prádlo. Sú tam dve ženy, jedna pani, čo dozoruje a jedna čo pomáha. Boli sme šoknutí, ale vraj to v tomto wojvodstve nie je žiadnou výnimkou a funguje to (vraj kvôli púťam) celé roky. Čo tak o tomto porozmýšľať aj u nás. A toalety? To ako keby nám ktosi oznámil, že v Prievidzi máme autobusovú stanicu, či úplne iné samozrejmosti. Aj keď žijeme v 21. storočí, tie WC-ka budú vždy prepotrebné. A nezabudnúť: ... veď kultúru národa, spoznáš podľa záchoda!!!