Zdravotnícke zariadenie vo februári neuhradilo peniaze dodávateľom liekov.
... a čo s tým?
Ak mi môj domáci, rodinný rozpočet na začiatku mesiaca povie, že mi zostáva na stravu a osobné výdavky 150 €, teda 3 € denne ( čo sa ľuďom bežne stáva), začnem rozmýšľať. Čo s tým? Samozrejme, každý mesiac pôjdem do debetu a dlh bude aj u mňa narastať. Neskôr zvážim, čo nemusím a priškrtím ostatné výdavky. Ale donekonečna sa to nedá. Raz budem nútená situáciu riešiť a rozpočet si nejakým spôsobom navýšiť. Začnem u seba - či môžem si zvýšiť príjem. A nemusí to byť iba druhá robota. Možno mám právo aj na nejaké iné príspevky, možno mám povinnosť vymáhať si od človeka, ktorý mi čosi dlží (aj súdnou cestou- služby právnika sú pre odkázaných zdarma), oslovím kompetentných, ktorí môžu riešiť moju situáciu a zatiaľ neriešia, alebo ... (ísť po žobraní). Nie s klobúkom v ruke, či na kolenách pred kostolom, ale tam, kde to nebude ponižovať moju ľudskú dôstojnosť. Takto by som to vedela urobiť aj v prípade NsP Bojniciach. Všetko, čo som hore spomínala v prvej osobe, platí aj pre manežment NsP Bojnice. Zvážiť, kde je možné ušetriť, čoho sa vzdať a keď riešenie dosahuje dno, ísť "po žobraní". Ak štát nevie zabezpečiť také príspevky od poisťovní, ktoré by vyhovovali daným nákladom, nech si preberie zodpovednosť za tento dlh on sám. Aj keď nejde o štátne zariadenie, ale o zariadenie VÚC. Nakoniec to aj tak bude musieť ktosi zaplatiť. Bolo by zúfalým činom, keby sa tá nemocnica predala a z toho vykryli dlhy. Región hornej Nitry potrebuje túto našu nemocnicu ako niečo prepotrebné. Bane, VOZ, Chemická ... stačí? ... ešte na okraj: a čo sa týka starostlivosti o pacientov, hlavne zo strany lekárov: moja hlboká poklona a úcta každému z nich!!! (vlastné prežité skúsenosti a na základe tohto odvodený tento záver). Kde začať? Na môj vkus je niekedy starostlivosť o človeka u nás až prehnaná. Myslím si, že nie vždy všetky hospitalizácie sú prepotrebné. Lekár však vidí iba zdravotný stav človeka. Myslí si, že je v takomto stave od včera a že je to nevyhnutné riešiť. Že títo ľudia takto prežívajú celé mesiace a pobyt v nemocnici je pre nich iba sociálnym relaxom, to samozrejme v tej chvíli nemusí vedieť. A keď ten človek je už na príjme, tak veta ... pre istotu si ho tu pár dní necháme, my dvíha tlak. Viem, lekári sú v tom nevinne. Skôr by si ľudia mali vstúpiť do svedomia a nerobiť si z nášho zdravotníctva sociálne služby. Aj napriek tomu, že si to "zaslúžia".suhlasim s vacsinou, ale...
- to ako management ma ist po zobrani? - kde sa da zobrat a neist pod ludsku dostojnost? - zabudla si este na ENO Inak suhlasim s tou poklonou ku personalu. Hlavne osetrovatelia\ky (sestricky, sanitari), za tie peniaze.. Tak tazka praca, doslova drina! A za strasne malo penazi. A co sa tyka tych s*****ch poistovni, ja by som ich komplet zrusil! Spiny!managment by mal ísť po žobraní...
znamená to, keď si nevie uplatniť svoje práva voči poisťovni za mnohé a mnohé výkony, ktoré nemali preplatené. Toto by som skôr povedala, že je potrebné si uplatniť svoje práva cestou VÚC, MZ, aby im poisťovne preplácali mnohé z tých úkonov, ktoré nepreplácajú. A keď sa poisťovne bránia, nech to skúsia doslova aj s ústavným súdom, či nie je porušené právo človeka na starostlivosť podľa "zásad" tej ktorej poisťovne. Určite treba navýšiť niektoré platby z pohľadu diagnóz a veku pacienta. Je iné, keď človeka ošetrujú vo veku 20-40 rokov a keď liečia človeka nad 80 rokov. Ide tak nielen o pobyt, ktorý je ohraničený, ale aj o úkony. Pri tých starkých je to naozaj "o hubu". Zachránia im diabetickú nohu a následne im zlyhajú obličky. Myslím si, že diagnózy je nutné preplácať v bodoch aj vzhľadom na vek, resp. aj tie hospitalizácie. U starkých sú v podstate dlhšie a naozaj vo väčšine aj náročnejšie. A ísť po žobraní....? Ako žobrať a nestratiť vlastnú tvár? U týchto organizácií by som jednala s jednotlivými podnikmi okresu, či by nemohli trochu "svojej nemocnici" pomôcť. Bane (majú vraj ušetrené financie), VOZ, Chemická, elektrárne. Nie že by museli, ale či by nemohli? Ako? Doslova a do písmená - úhradou istých nákladov (raz za čas fa za stravné lístky zamestnancov, nedoplatok za vodu, energie). Osloviť ich, vysvetliť stratégiu tohto sponzoringu, a pod. Ďalej písať projekty - veď v nemocnici pracujú aj OZ (napr. jedno z nich na očnom). Ono je to náročné, zdĺhavé a na dlhé trate. A úspech nikto nezaručí. Viem, o čom rozprávam a toto všetko podnikáme rad radom po celé roky. Ak to nemocnici nepomôže a dlh sa bude zvyšovať, bojím sa, že ju zavrú. To by bol koniec pre región hornej Nitry. Č o raz sa zruší, už sa na nohy nepostaví. Napr. Nemocnica v Partizánskom! Všetci, aj občania hornej Nitry, sú obyvateľmi tohto štátu a teda nech sa štát postará o to, aby tie dlhy, ktoré sa nedajú jednoducho obyčajnou matematikou uniesť, aby ich platil štát. Alebo sa to dá aj inak?..
moji blizki mali porod, ci operaciu pruhu v zahranicnej (UK) nemocnici v porovnani so slovenskom doslova 'na otocku'. Nam sa to zda surove, ale aj to je mozno cesta, akou sa to bude u nas uberat.. A Prievidzu/ Bojnice bez nemocnice si ani neviem predstavit. Mozme byt radi, ze este nejakych lekarov v PD mame a oni su nuteni pracovat pod takymto existencnym tlakom. Pana beka, ako je toto mozne v civilizovanom svete? Na zaplakanie..