Zozbierané šatstvo je určené na ďalšie používanie. Prednostne je určené pre charitu.
... vítame túto aktivitu,
hoci mnohí ľudia sú proti nej skeptickí. Vraj v B lave okolo takto vyzbieraného šatstva , oblečenia, obuvi bolo plno kriku, lebo sa ními plnili sekáča. A čo? Verím, že u nás to pôjde predovšetkým odkázaným a potom až na skládky, ev. na ďalšie úpravy. Len ma mrzí, že som do jedného z kontajnerov dala dlhé zimné flaušové kabáty, koženky, koženú bundu a spústu iných kusov oblečení - len som to nezabalila. Nemala som vrecia a tak to šlo len tak nezabalené. Dúfam, že tie kontajnery sú čisté a keď nie, aspoň to, čo sa zachráni. Nevšimla som si to, že je to potrebné baliť. Dúfam, že sa to ujme a hlavne: chcela by som byť informovaná - samozrejme prostredníctvom novín, koľko sa toho vyzbieralo.pozor,urcite to nepojde na charitu
Ja som do podobneho kontajnera este ked som zil pred par rokmi v Prahe odovzdal nejake kilogramy satstva,a o tri mesiace som navstivil secondhand,a cuduj sa svete co som tam neobjavil?no samozrejme moje kusy nejakeho oblecenia,tak som uz skepticky ku takymto formam akoze charityMyslím si,
že máš pravdu. Aj môj muž hovorí, neponižuj seba darovaním nepotrebného a ani obdarovaného. Chceš to zahodiť, zahoď a neuvažuj, čo s tým. Keď to odíde z domu, už to nikdy mať nebudeš... to sú myšlienky môjho manžela. Ale nie je možné s tým celkom súhlasiť. To, že by ktosi na tom zarobil, mi nevadí. Skôr aj v tej charite by som za to pýtala aspoň symbolický poplatok, lebo si to zoberie iba ten, kto to potrebuje. Nie, že si to zoberie a vzápätí odhodí. To sa bežne stáva darovaným veciam. Ak to má skončiť na skládke, tak som vyslovene proti, aby sa takáto zbierka robila. Prečo? Lebo dnes tie veci, ktorých sa ľudia zbavujú, sú viac menej nepoužívané, nové. Oblečené 2-3x a šup ho do vreca, potom do pivnice a potom pri kontajner. Priznám sa, bežne tieto veci zbieram a nosím do n.o.Spokojnosť, keď ich pretriedime tu u nás na Združení, mnohé z nich sa rozoberú tu priamo a čo sa nerozoberie dávame na ÚP tam je tiež taká odevná banka. A rovnako je to aj s kabelkami, záclonami a detskými hračkami. Knihy a školské potreby nosíme priamo do škôl. Prečo to jednoducho neignorujem a nech to končí, kde chce? Lebo: lebo je to použiteľné a odpadom sa to môže stať až po rokoch. Lebo aj ten, kto to zoberie, môže to po čase ešte darovať. Napr. aj starý magneťák, mobil, notbook. Aj keď sa to neodporúča, viem, komu by som také veci darovala. Lustre, nočné lampy, aj poschodovú posteľ. Dokonca 30-ročná váľanda je ešte stále v našej rodine v obehu. Prečo zaťažovať životné prostredie odpadom, keď daná vec je ešte predmetom spotreby? A nielen tej fyzickej. Kto by odhodil do smetí starú, obšúchanú, rokmi dedenú Bibliu? Nikto! Bál by sa Boha, seba. A pre mňa čokoľvek sa dá ešte použiť a predtým to používal ktosi, kto bol blízky, je v podstate "bibliou". Niečim posvätným. A keď to ja nepotrebujem, darujem to zase niekomu inému. Nateraz ponúkam ako dar - posvätnosť manželstva - dve takmer nenosené hrubé zlaté obrúčky. Som ochotná ich darovať niekomu blízkemu, koho poznám pod podmienkou, že to budú ich obrúčky a nikdy, nikdy neskončia ako jedna v záložni. Tie obrúčky mi doniesli takmer 41 rokov spoločného života a chcem, aby zostali v rodine navždy. Nie je záujem!!! Ono raz sa ktosi nájde, kto príjme moje podmienky a komu urobia radosť. Takto beriem život a takže, nejde o centy, ide o to, že keď raz niekto povie, že ten textil pôjde na charitu, tak nech sa tak udeje. Hodiť do kontajnera do dokáže každý. Ale, chválabohu, máme sociálne cítenie a veríme, že mesto podvádzať nebude.