HORNÁ NITRA. Tradícia stavania májov sa zachovala vo väčšine obcí a miest na hornej Nitre. Kým v minulosti ich mládenci stavali do dvorov slobodných dievčat, dnes je v dedine zväčša len jeden ozdobený májový strom.
Prelom apríla a mája prinášal kedysi aj ďalšie tradície, neraz aj magické.
Máj ako prejav lásky
V stredoveku stavali u nás máje pred kostol a radnicu. Od 15. storočia sú doložené správy o stavaní mája pred domy, kde bývali slobodné dievčatá.
„Aj v regióne horného Ponitria sa v minulosti v noci z posledného aprílového dňa na prvý májový stavali ozdobené zelené stromčeky,“ priblížila riaditeľka Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Iveta Géczyová.
Pokračovala, že „mládenci buď postavili jeden veľký strom pre všetky dievčatá v dedine, alebo ak chce mládenec vyjadriť záujem o dievča, tak máj postavil priamo pred dom, kde bývalo. Bola to vždy príležitosť na zábavu, pretože v sprievode mládencov boli aj muzikanti.“
Vysoké briezky alebo ihličnaté stromčeky ozdobené pestrofarebnými stuhami viali kedysi takmer pri každom dome, v ktorom bolo slobodné dievča.
„Stalo sa, že o jedno dievča mali záujem dvaja alebo aj viacerí mládenci. Ak sa stretli pri sadení mája, nezaobišlo sa to bez veľkých hádok,“ zdôraznila Géczyová.
V súčasnosti tradíciu stavania májov zabezpečujú na hornej Nitre obce, mestá či záujmové zoskupenia. Program pripravujú zväčša folklórne súbory.
„Len ojedinele už dnes nájdeme v našom regióne ozdobený strom postavený pri rodinnom dome,“ upozornila riaditeľka múzea.
Mágia a čary
Posledná aprílová noc nebola určená len na stavanie májov. Kedysi ľudia verili, že počas nej sa na krížnych cestách stretávajú strigy, ktoré vedia počarovať.
Podľa Géczyovej „vraj spôsobovali nedostatok úrody, pričarovali mráz alebo ničili mladé rastliny. Preto ľudia ako ochranu dávali do brázd na poli mladé halúzky. Pastieri tiež práskali bičmi, aby vyhnali z dediny zlé a nečisté sily.“
Magické účinky mala podľa ľudí aj prvomájová rosa. Pomáhala vraj pri bolestiach, odstraňovala lišaje a liečila oči.
„Dievčatá pripisovali magickú moc aj prvému májovému dažďu. Tie, ktoré mali krátke a nepekné vlasy, sa postavili na dážď a odriekali verše, aby si zabezpečili dlhé a krásne vlasy,“ prezradila Géczyová.
Naši predkovia tiež podľa počasia v máji odhadovali úrodu. Ak prvého mája pršalo, mala byť úroda bohatá. Dodnes je známa aj pranostika: Studený máj, v stodole raj.
Stromy ako symbol
Listnaté alebo ihličnaté stromčeky ako symboly boli známe už v antike. Postavením stromu na dom a hospodárske budovy sa malo zabrániť pôsobeniu zlých duchov a zabezpečiť ochranu pred chorobami.
Dodnes niektorí dávajú zelený stromček alebo vetvu na stavbu, keď vybudujú jej najvyšší bod, teda strechu.
(mak)
