Na účasť na majstrovstvách chýbajú bývalej basketbalistke peniaze

Monika Barényiová, známa z účinkovania na domácej i zahraničnej basketbalovej scéne, dostala pozvánku na majstrovstvá sveta veteránok. Prievidžanka by sa na podujatí rada predstavila, no finančná situácia jej to nedovoľuje.

PRIEVIDZA. Keďže šampionát sa bude konať až v ďalekom Orlande (štát Florida, USA), basketbalistka potrebuje zozbierať sumu 2 500 eur, ktorú však z opatrovania blízkej osoby nasporiť nedokáže.

Hrávala v Slovinsku, Rakúsku či Poľsku

Do reprezentačného mužstva veteránov bola povolaná bývalá basketbalistka ŽKB Dove Poprad, SCP Ružomberok, KCero Košice, BK Rožňava, ŽKK Celje (Slovinsko), WBC Wels (Rakúsko) a Poznane (Poľsko). Predstaviť by sa mohla na majstrovstvách sveta, ktoré sa uskutočnia od 20.-30. augusta v USA.

„Do reprezentačného tímu mi dopomohla bývala spoluhráčka z Košíc Jana Markotanová, ktorá sa už predstavila na minuloročných majstrovstvách v Ostrave. Zaujalo ma to, tak som sa jej spýtala, prečo nezobrali aj mňa. Jana mi na to odpovedala, že sa môžu predstaviť iba hráčky nad štyridsať rokov. Keďže ja už dva roky nadsluhujem, veľmi sa potešila, že si opäť po rokoch budeme mať spolu šancu zahrať,“ dôvody nominácie opísala Prievidžanka Monika Barényiová.

Rodáčka z Prievidze síce pozvánku do reprezentácie veteránok za svoje výkony počas celej kariéry dostala, no finančná situácia jej účasť nedovoľuje, nakoľko každá hráčka si musí uhradiť štartovné vo výške 2 500 eur sama.

„Suma je vysoká, pretože turnaj sa bude hrať na ďalekej Floride. Naposledy som súťažne hrala v roku 2009 ešte za Poprad, potom som však otehotnela a musela som si dať s basketbalom prestávku. Neviem sa však stále zmieriť s tým, že som doma. Stále ma to ťahá okúsiť chuť zápasov a tieto majstrovstvá sú preto vynikajúca príležitosť,“ pokračuje.

Barenyiová, ktorá už reprezentačný dres obliekala v rokoch 2003 a 2004, cíti poslednú príležitosť dostať sa na takéto vrcholné podujatie, ktoré je organizované Svetovou basketbalovou organizáciou FIMBA. Z tohto dôvodu oslovuje potencionálnych sponzorov a žiada o finančný príspevok, vďaka ktorému by si mohla uhradiť náklady spojené so šampionátom.

V drese Ružomberka. FOTO: ARCHÍV - MB

Chce vzorne reprezentovať

„Viem, že je ťažké podnikateľom alebo sponzorom prispieť zo svojho, keď si to nemôžu odpísať z daní ako kedysi, keď sme mohli športovať bez ohľadu na to, či na to rodičia majú alebo nie. Myslím, že preto sa na Slovensku stráca veľa mladých talentov. Verím, že niekoho zaujmem a že si na mňa spomenie. Rada budem aj za každú malú sumu, ktorá mi dopomôže k účasti na majstrovstvách a ja budem môcť našu krajinu vzorne reprezentovať,“ oslovuje priaznivcov basketbalu.

Monika Barényiová sa po prvýkrát s basketbalovou loptou stretla už v desiatich rokoch.

„Vtedy som bývala v Pravenci, kde ma oslovili tréneri III. ZŠ Sama Chalupku v Prievidzi. Chceli, aby som išla do basketbalovej triedy. Tomuto športu som rýchlo podľahla a od šiesteho ročníka som už hrávala súťažne za školu,“ spomína na svoje začiatky.

So ženských basketbalom začala už ako 18-ročný talent, ktorý povolali do Palimpexu Prievidza, ktorý bol vtedy účastníkom ženskej extraligy. Barenyiová sa ukázala v dobrom svetle, čo si všimol i tréner Doušek, ktorý jej ponúkol profesionálnu zmluvu v Myjave.

Prestup do slovinského ŽKK Celje

„Na Kopaniciach som pobudla štyri roky a získali sme tri medaily. Toto obdobie bolo pre mňa veľmi úspešné a posunulo ma do slovinského ŽKK Celje, kde som odišla v decembri 1999, aby som družstvu pomohla stať sa miestnym šampiónom. Účinkovanie v tomto klube mi dalo skutočne veľa. Po prvýkrát som cestovala do USA, kde sme odohrali množstvo kvalitných zápasov proti univerzitným tímom. Hoci sme väčšinou prehrávali, tá atmosféra bola neopísateľná,“ pokračuje v rozprávaní o svojej kariére.

Rok 2000 znamenal v jej kariére veľký prelom. V Slovinsku sa jej síce veľmi páčilo, no klub jej zmluvu nepredĺžil a putovala do rakúskeho WBC Wels.

„Slovinsko je úžasná krajina, ktorú som si zamilovala. Sú tam priateľskí a milí ľudia, s ktorými som strávila krásne obdobie života. Tímu z Celje som chcela dopomôcť k zisku majstrovskému titulu, no prestup som brala z profesionálneho hľadiska.“

V Rakúsku sa vrátila k materinskej reči, pretože dres Welsu obliekali aj ďalšie štyri Slovensky.

„A toto je to, čo ma mrzí najviac, pretože som sa nenaučila ani trošku po nemecky, veď v družstve boli iba Rusky, Slovinky, Slovenky, Senegalčanka, Austrálčanka a iba dve Rakúšanky. Keďže aj trénerka bola Ruska, nemčinu sme takmer vôbec nepoužívali,“ zasmiala sa.

Vyskúšala si aj európske súťaže. FOTO - ARCHÍV MB

Po páde dvojičiek v USA ako jediné

Aj s rakúskym Welsom cestovala za veľkú mláku, kde počas prípravného obdobia odohrala ďalšie stretnutia s domácimi univerzitami.

„Vtedy sme boli asi jediné Európanky, ktoré sa do USA dostali, pretože po páde dvojičiek sa do USA družstvá cestovať báli,“ spomína.

Pod domáce koše sa Prievidžanka vrátila v roku 2003, kedy s Popradom získala bronz. O rok si tento úspech zopakovala, aby v sezóne 2005/06 prestúpila do SCP Ružomberok.

„S ružou som bola veľmi blízko majstrovského titulu, vo finále sme sa predstavili proti Košičankám. Doteraz ma tá séria mrzí, pretože ma tréner nepostavil, i keď som sa cítila v optimálnej forme. Šport je však taký a prináša aj takéto situácie,“ povedala s ťažkým srdcom.

S KCerom Košice majsterka Slovenska

V ďalšej sezóne to však konečne prišlo a Barényiová zdvihla nad hlavu pohár určený pre majsterky Slovenska. Bolo to s vtedajším družstvom KCero Košice, terajší najúspešnejší slovenský klub Good Angels Košice.

„Na východe Slovenska som sa neohriala, pretože som nebola Košičanka, čo mi tréner dal pocítiť. Nebola som jeho „koňom“, a tak som ďalšiu sezónu hrala v Rožňave, kde boli prioritou záchranárske práce. Ako každé angažmá, aj toto mi však niečo dalo,“ dodala.

Svoju aktívnu kariéru ukončila v decembri 2009 v Poprade. Po tomto účinkovaní sa jej narodil syn Jakub.

„Od tehotenstva si chodievam dvakrát do týždňa rekreačne zahrať. Po čase sa však opäť cítim v kondícii a možno poslednýkrát mám šancu obliecť si reprezentačný dres. Keďže z opatrovania blízkej osoby, čo je 85 eur mesačne, sa 2 500 eur našporiť nedá, bola by som vďačná za akúkoľvek podporu, “ uzavrela prosbou k fanúšikom.

Reprezentačný tím Slovenska, v ktorom figurovala aj Monika Barényiová. FOTO: ARCHÍV MB