HANDLOVÁ. Ak sa človek snaží len zapáčiť iným ľuďom svojimi dielami, ide už o špekulatívnosť, nepravdu. A na tom diele to cítiť. Nežije, len živorí.
Akademický maliar Ladislav Záborský si vybral ťažšiu, úzku cestu. Jeho diela dýchajú. Už od mladosti začal tvoriť sakrálne diela a keďže bol aktívny kresťan, vo svojich dielach aj v sebe hľadá svetlo, hľadá Boha.
Keď som pred niekoľkými rokmi uvidela po prvýkrát jeho diela, išla z nich jemná hĺbka a totálny pokoj. Tieto dojmy ma naplnili, aj keď sa dívam teraz na jeho obrazy, ktoré nám láskavo zapožičal do galérie Karpaty Art Gallery v Handlovej.
Vernisáž výstavy jeho diel sa uskutočnila koncom marca. Sám autor však nemohol prísť, keďže má už požehnaných 94 rokov. Navštívila nás jeho dcéra Mária Záborská a aj jeho vnučka Eva Cipovová s rodinou.
Autor sakrálnych diel
Na úvod zahrala na husliach krásnu Bachovu melódiu Beáta Balašková. Potom sme sa zoznámili s pohnutým osudom pána Záborského, ktorý bol v roku 1953 nespravodlivo odsúdený za velezradu na sedem rokov väzenia.
Jeho jediným prečinom bolo to, že sa angažoval v katolíckom spoločenstve Rodina, ktoré sa zaoberalo šírením evanjelia a okrem toho vystavoval a bol úspešný ako maliar sakrálnych diel.
Po štyroch rokoch ho našťastie prepustili. Aj potom to však nemal ľahké. Svoje sakrálne diela musel schovávať až do roku 1989 vo svojom ateliéri, keďže mu neprialo ani obdobie normalizácie v sedemdesiatych rokoch. Až v roku 1990 bol rehabilitovaný a dostalo sa mu uznania zo strany kultúrnej verejnosti, cirkvi a štátu.
Po slovách o jeho živote nasledovalo básnické pásmo Optimistických básní z väzenia, ktoré vytvoril pán Záborský, keď bol zatvorený na samotke. Sú plné optimizmu a nádeje, plné Ducha Svätého. Predniesli nám ich Veronika Weissová a František Galbavý. Potom nasledovali slová o výtvarnej tvorbe autora.
Obrazy Ladislava Záborského. Foto: ŽANETA BUCKOVÁ
Svetlo v dielach
Vo svojej ceste za Svetlom prešiel rozličné etapy. Počnúc realistickými štúdiami tváre, krajín, zátiší, v mladosti, cez expresívnejší rukopis či už farebne alebo lineárne v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. V šesťdesiatych rokoch, aj pod vplyvom Mikuláša Galandu, sa posúva k istej štylizácii a prechádza až k spirituálnej abstrakcii. Začína používať kresťanské symboly.
Sedemdesiate roky znamenajú pre autora obdobie predovšetkým takzvaných Modrých malieb, v ktorých sa zaoberá Duchom Svätým a neskôr začína tvoriť Svetelné rapsódie, ktoré de facto tvoril až donedávna.
Pred dvoma rokmi musel prestať zo zdravotných dôvodov maľovať, štetce a farby daroval vnukom. Ladislav Záborský usporiadal 33 výstav, vytvoril 42 krížových ciest, vitráže do 25 kostolov, jednu nástennú maľbu, dve seccá v kostole v Paríži, secco na stenu a okrem toho množstvo nádherných diel, ktoré sa nachádzajú doma aj v zahraničí.
Po faktoch o jeho tvorbe dostala slovo jeho dcéra Mária, ktorá sa o neho stará a potom prednosta Mestského úradu Handlová Jozef Tonhauser. Napokon sa nám prihovoril Jozef Maďar a jeho dcérka, ktorá predniesla náročnú báseň pri príležitosti sedemdesiateho výročia zbombardovania handlovského kostola počas druhej svetovej vojny, v ktorom zahynul aj tamojší duchovný otec Štefan Bičaník.
Všetkých, ktorí neboli na vernisáži, pozývame do galérie Karpaty Art Gallery. Výstava potrvá do 28. apríla.
Autor: Žaneta Bucková
