HORNÁ NITRA. Zrušenie kvót na mlieko v Európskej únii môže mať vplyv aj na poľnohospodárske podniky a farmárov na hornej Nitre. Zatiaľ je však otázne, či pozitívne alebo negatívne.
O chove hovädzieho dobytka, zániku regionálnej mliekarne, ale aj o využívaní mliečneho automatu sme sa porozprávali s riaditeľom Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Prievidzi Jozefom Fabianom.
K 31. marcu tohto roku skončil systém mliečnych kvót v Európskej únii. Kedy bol zavedený?
- Prvýkrát boli mliečne kvóty stanovené v roku 1984 v čase, keď výroba vysoko prevyšovala dopyt. V tom čase bývalé Československo zabezpečovalo produkciu mlieka na základe plánovaného hospodárstva a mlieka bolo viac-menej dostatok z vlastnej produkcie. Skladovalo sa ako sušené alebo vo forme masla. Po roku 1989 sme prešli od plánovaného hospodárstva k trhovému systému so značným stupňom liberalizácie, čo spôsobilo prepad stavov hovädzieho dobytka a dojníc a na náš trh sa postupne dostávali mliečne prebytky z krajín západnej Európy. Po postupnom útlme a turbulencii s mliekom aj Slovensko pristúpilo ku kvotácii mlieka.
Čo to znamenalo pre našu krajinu a aj pre Prievidzský okres?
- Kvóta pre Slovensko bola 1,1 milióna ton mlieka a plnili sme ju na viac ako deväťdesiat percent. Kvotácia mlieka na jednej strane znížila stavy dojníc, ale zvyšovaním produkcie, teda dojivosti, sa naďalej tvorili mliečne prebytky v rámci Európskej únie, ktoré sa vyvážali hlavne do Ruska. Obchodné sankcie voči tejto krajine spôsobili pretlak mliečnej produkcie a tým sa prehĺbil dovoz lacného mlieka zo západných krajín. Kvóty boli nakoniec zrušené, pretože ich účinnosť slabla v celej únii. Nákupné ceny surového kravského mlieka sa pohybujú od 0,22 eur v Lotyšsku po 0,34 eur v Chorvátsku. Na Slovensku je to 0,29 eur za liter. Vstup trhových pomerov a liberalizácia spôsobili začiatkom deväťdesiatych rokov na Slovensku zánik viacerých regionálnych mliekarní a postupne sme slovenské mliekarenstvo odovzdali zahraničným investorom. Takto skončila aj naša Prievidzská mliekareň, ktorá sa spojila s mliekarňou v Bánovciach nad Bebravou a stala sa regionálnou aj pre náš okres.
Bude mať zrušenie kvót na mlieko pozitívne alebo negatívne dopady pre poľnohospodárske podniky a farmárov na hornej Nitre?
- Dopad zrušenia kvót bude ako dvojsečná zbraň. Podniky, ktoré prešli modernizáciou a investíciami do sektoru mlieka majú možnosť sa udržať na trhu. Subjekty, ktoré podcenili investície do mliečnej produkcie, postupne odídu z trhu v dôsledku tlaku na nákupné ceny. Vyvolávajú ich hlavne obchodné reťazce, čím tlačia nákupné ceny cez spracovateľské podniky pod výrobné náklady. V našom okrese sú subjekty, ktoré investovali do modernizácie mliečnych fariem a majú šancu prežiť. Na druhej strane sú aj podniky, ktoré postupne mliečnu produkciu utlmujú a prechádzajú na chov kráv mäsového typu. Nedá sa preto presne určiť či vplyv bude negatívny, alebo pozitívny. Tam, kde sa skončí chov dojníc, bude tento jav negatívny, pretože sa v regióne zvýši nezamestnanosť. Každá dojnica totiž viaže pracovnú silu a vedľajšie pracovné náklady, ktoré zabezpečovali vidiecku zamestnanosť.
Opláca sa našim chovateľom v regióne produkcia mlieka?
- Na rozdiel od výroby topánok, stoličiek či inej priemyselnej výroby je produkcia mlieka nepretržitý proces. To znamená, že prevádzka funguje dvadsaťštyri hodín denne cez sviatky či víkendy a pracuje sa so živým tvorom. Všeobecne sa za magickú hranicu považuje nákupná cena mlieka 0,30 eur za liter mlieka. Táto cena závisí od vstupných nákladov, teda energie, ceny krmív, miezd, dezinfekčných prostriedkov a ostatných nákladov. Chov dojníc je vždy prepojený s rastlinnou výrobou a preto roľník vždy pri gazdovstve choval kravu na mlieko a mlieko produkoval denne, za čo mohol utŕžiť peniaze. Pri poľných plodinách je obratovosť značne pomalšia a peniaze v hotovosti potrebuje podnik každý deň. V Prievidzskom okrese máme trinásť producentov mlieka, ktorých ročná kvóta predstavovala 17,02 milióna litrov mlieka, čo sú tržby na úrovni niečo vyše 5,1 milióna eur. V podnikoch, kde investovali do modernizácie sa to určite vyplatí. Z tohto dôvodu podniky ako je Poľno Vtáčnik, Pors Oslany alebo Agrodan Koš určite budú v produkcii mlieka pokračovať.
Ako sa za posledné roky vyvíjal a vyvíja chov hovädzieho dobytka v okrese Prievidza?
- Stavy hovädzieho dobytka mali a aj majú klesajúcu tendenciu na celom Slovensku a výnimkou nie je ani náš región. Pokiaľ sme v roku 1989 mali v okrese 8 985 kusov dojníc pri úžitkovosti 4096 litrov, v roku 2011 to už bolo 2 789 kusov s s úžitkovosťou 5 823 litrov. V súčasnosti máme niečo vyše 2 800 k dojníc. Pokles intenzity chovu dojníc eliminovala ich zvýšená úžitkovosť. Popri modernizácií technológií výroby mlieka sa poľnohospodári venovali aj šľachteniu dobytka, kde sa v našich podmienkach osvedčil slovenský strakatý dobytok. Nakoľko krava dojí pyskom, výrobcovia mlieka investovali aj do krmív nákupom modernej techniky na ich výrobu.
Majú na túto oblasť vplyv aj obchodné reťazce?
- Áno, aj od obchodnej politiky potravinárskych reťazcov závisí, ako to dopadne v našom okrese s výrobou mlieka. Práve sieť obchodných reťazcov urobí zo spracovateľov a producentov rukojemníkov. Agrárna politika Slovenska na jednej strane verbálne podporuje roľníka, ale skutočnosť v porovnaní s inými štátmi Európskej únie je menej ústretová pre chov hovädzieho dobytka. Človek si mlieko a výrobky z mlieka kúpi, ale bude takto podporovať zahraničné reťazce, čím v konečnom dôsledku na to doplatí naša slovenská ekonomika.
Ovplyvňuje predaj a konzumáciu kvalitného mlieka od našich chovateľov kráv predaj lacného „krabicového“ mlieka v supermarketoch?
- Pri takejto otázke sa vždy zamyslím, či predaj lacného krabicového mlieka je vôbec predaj mlieka. Krabicové nízkotučné mlieko má záručnú dobu na konzumáciu po väčšinou kratšiu ako interiérové bytové farby či pleťové krémy. Potravinárska alchýmia sa postupne prepracovala až k dokonalému upravenému mlieku, ktoré sa nepokazí. Máme tu po roku 1989 novú generáciu konzumentov, ktorá nepozná pravú chuť mlieka a mliečnych výrobkov pretože sú chemicky a senzoricky upravované. Na konzumáciu mlieka od poľnohospodárov sú väčšinou zvyknutí starší ľudia alebo generácia, ktorá chce konzumovať pravé mlieko. Roľník bude ťažko konkurovať hypermarketom jednak z dôvodu predaja mlieka s kratšou dobou životnosti a hlavne pre pohodlnosť ľudí. Dnes už máloktorá gazdinka doma varí mliečne polievky z mlieka, odvára tvaroh či nechá sadnúť mlieko na domáci jogurt alebo cmar. Konzumný spôsob života, ktorý vedieme, v spojení s pohodlnosťou, vytlačil gastronomickú a kulinársku profesionalitu z našich kuchýň. V okrese máme mliečny automat, ktorý funguje v Prievidzi, ale po určitom čase nákup mlieka klesol a držia ho hlavne ľudia, ktorí si potrpia na kvalite domáceho mlieka. Subjekty, ktoré budú mať problémy s umiestnením mlieka v mliekarňach a nebudú chcieť úplne zlikvidovať mliečny chov, by mohli prejsť na regionálne zásobovanie podobne ako je to napríklad v Rakúsku či Nemecku. Tam miestne podniky, kuchyne a reštaurácie priamo nakupujú mlieko od svojich regionálnych producentov. Ale to je už o novej legislatíve, ktorá je na Slovensku tak prísna, že veľakrát viac škodí ako prospieva.
