PRIEVIDZA. Očarila divákov aj porotu. Dvadsaťročná Denisa Vyšňovská z Prievidze získala titul Miss Universe SR a zvíťazila aj v hlasovaní divákov. Také niečo sa už dávno žiadnej Slovenke nepodarilo. Okrem toho vyhrala aj niektoré menšie súťaže.
Po prvotnom kolotoči povinností, ktoré mala v hlavnom meste, sme sa ňou stretli v Prievidzi, kde žije, študuje a pracuje.
Finále si užívala
Jednou z cien, ktorú ste získali za víťazstvo v súťaži krásy, je aj auto. Aká ste šoférka?
- Myslím, že dobrá, aj keď podľa toho, čo mohli diváci vidieť na televíznej obrazovke, to tak možno nevyzeralo. Museli sme jazdiť slalom dozadu a nebola to veľká sláva. Na moju obranu poviem, že už asi tri roky sa niečo také nejazdí ani v autoškolách. Z auta mám, samozrejme, obrovskú radosť. Vôbec som nepočítala, že ho získam.
Ako sa s odstupom času pozeráte na svoje víťazstvo?
- Keď vyhlásili, že vyhráva číslo štyri, bol to pre mňa šok. Myslela som hlavne na to, aby som urobila všetko tak, ako nám hovorili: Choď na značku, usmievaj sa do kamery, keď niekto príde, nastav ľavú ruku, zdvihni ju hore, aby ti dali šerpu a ber všetko, čo ti dávajú. Potom sa otoč na kameru a čakaj, kým povedia tvoje meno, choď dopredu a kývaj do kamery. Toto som si opakovala, aby som nič nepokazila, to boli moje prvé pocity. Nasledovalo stretnutie s rodinou, príchod na recepciu a množstvo rozhovorov. Až postupne mi dochádzalo, čo som dosiahla. Neznamená to však, že teraz som niečo viac. Je to pre mňa skôr životná skúsenosť, o ktorej raz budem rozprávať vnúčatám.
Foto: GEORGINA VAUGHAN
Čakali ste, že po víťazstve v diváckom hlasovaní vyhráte aj u poroty? Často sa to totiž nestáva.
- Prekvapilo a zároveň potešilo ma, že som vyhrala u ľudí. To si veľmi vážim. Väčšinou sa porota a ľudia nezhodnú, teraz sa to však podarilo. Musím ale priznať, vôbec som nečakala, že niečo vyhrám. Hovorila som si pred finále, že keby som aspoň niečo získala, budem šťastná. Možno tak nevyzerám, ale som tichá, utiahnutá, plachá. Taká som bola počas príprav na súťaž. Pred finále som si však povedala, že sa musím uvoľniť a dať zo seba všetko. Je to jediná šanca, ktorú mám a musím ju využiť. Asi sa mi to podarilo, keď som oslovila porotu aj ľudí pri obrazovkách.
Počas prenosu ste pôsobili veselo, uvoľnene.
- Áno, užívala som si to. Neľutujem ani jedinú vec, ktorú som urobila počas finále.
Dievčatá v takýchto súťažiach väčšinou hovoria, že spolu dobre vychádzajú. Tvrdíte to aj vy, alebo ste sa stretli aj so závisťou?
- Boli sme fajn partia, neobjavili sa medzi nami žiadne konflikty. Istá vnútorná rivalita tam ale určite bola, veď každá jedna chcela zvíťaziť. Zaujímavé je, že dievčatá má na víťazku vôbec netipovali, možno práve preto, že som bola tichá. Nečakala som to od seba ani ja sama. Inak všetky dievčatá mi gratulovali, okrem jednej. Ale možno to len nestihla. (smiech)
Z hornej Nitry sa do finále dostali až tri dievčatá. Ako ste spolu vychádzali?
- S Kristínou aj Saskiou si veľmi dobre rozumieme, aj po súťaži sa stretávame, spolu chodíme na fotenia, prehliadky, alebo si len tak ideme sadnúť na kávu. Našli sme sa.
Bulváru sa nebojí
Pribudli vám ako víťazke súťaže povinnosti?
- Hlavne sú to rozhovory s novinármi, nejaké prehliadky, fotenie. Myslím, že sa to bude postupne meniť, prídu aj iné povinnosti.
Foto: SITA
Máte čas na školu, na nadstavbové štúdium v prievidzskej obchodnej akadémii?
- Bola som tam po dlhšom čase, nerada by som školu zanedbávala. Snažím sa všetko skĺbiť, teda školu, prácu a chvíle s priateľom a rodinou. Okrem toho si vždy musím nájsť čas aj na spánok, pretože veľmi rada spím. (smiech)
Reagovali na vás žiaci v škole či ľudia na ulici?
- Cítila som pohľady, keď som kráčala po chodbách školy. Rýchlo som sa snažila dostať do triedy, čo je zas dôkaz mojej plachosti. So spolužiakmi som sa rozprávala o súťaži. A na ulici? Nechcem, aby to vyznelo namyslene, ale priateľ mi už dávno pred súťažou hovoril, že sa po mne ľudia pozerajú, neraz aj ženy sa za mnou otočia. Po súťaži sa pozerajú tiež, ale zatiaľ ma nikto neoslovil. Pritom by to vôbec neprekážalo, naopak, potešila by som sa. Musím ešte niečo zdôrazniť. Niektorí ľudia ma súdia, že som namyslená. No nie je to tak. Som hanblivá, aj keď to tak nevyzerá. Idem často so slúchadlami na ušiach, kráčam si vo svojom svete. A keďže mám aj problém so zrakom, občas ani nespoznám, kto ma pozdravil. Takže všetkým odkazujem: ak si vás nevšimnem, pokojne ma zastavte, poteším sa.
Viaceré víťazky súťaží krásy sa po čase rozišli s priateľom. Hovorí sa, že je to akési prekliatie missiek. Čo si o tom myslíte?
- Ešte pred súťažou som sa pýtala priateľa, či mu nebude moja účasť v nej prekážať. Nemal nič proti tomu. Naopak, podporoval a podporuje ma, je na mňa veľmi hrdý. Mám v ňom oporu. Nežiarli, lebo to by musel už aj pred súťažou. Veríme si navzájom. V niektorých redakciách, ktoré som po súťaži navštívila, mi vraveli, aby som si dávala pozor, že s priateľom nezostanem, že sa zmením. Myslím, že vždy záleží na tom, ako človek na seba nechá vplývať úspech. Ja sa z neho teším, som šťastná, že som ho dosiahla, ale nepreceňujem ho. Ďalej budem chodiť do školy, budem pracovať v kine ako doteraz.
Nebojíte sa bulváru?
- Nie, pretože nemajú čo na mňa vytiahnuť. Neviem, s kým by ma mohli odfotiť a ani zo sociálnej siete o mne veľa nezistia, pretože naň prispievam veľmi málo.
Čítate komentáre na internete pod článkami, ktoré sú o vás?
- Zo začiatku som ich čítala. Keď sme boli semifinalistky a neskôr finalistky, ešte nebolo tých negatívnych reakcii na moju adresu veľa. Po víťazstve to bolo iné. Prievidzské stránky boli s mnohými pozitívnymi komentármi, čo ma potešilo, i keď občas sa aj tam objavili štipľavé poznámky. Negatívne názory na mňa boli hlavne na celoslovenských portáloch. Boli tam otázky, s kým som sa vyspala, ďalší tvrdili, že vedia, ako to chodí v takýchto súťažiach. A mnohé dievčatá a ženy pri pohľade na mňa písali, že to sa už aj ony mohli prihlásiť. Tak im to odporúčam, nech to urobia, nech si to skúsia. Podstatné je, že už som komentáre prestala čítať, už ich neriešim.
Foto: SITA
Túži po Budapešti
Ľudia neraz poukazujú na nie príliš veľkú inteligenciu dievčat v súťažiach krásy. Isté vzdelanie či jazykové schopnosti však musia mať.
- O vzdelanie a školu ani príliš nejde. Skôr o vrodenú, ľudskú inteligenciu, tá je rozhodujúca. Takže treba človeka spoznať, rozprávať sa s sním, vtedy sa ukáže jeho inteligencia. Cudzí jazyk je potrebný, veď v ktorom povolaní už dnes nepotrebujete angličtinu? Je to už bežná nevyhnutnosť. Ja by som sa rada učila taliančinu, pretože sa mi páči, rovnako ako samotné Taliansko.
Máte dvadsať rokov, život a kariéru pred sebou. Ovplyvní ju vaše víťazstvo v súťaži krásy?
- Život nie je o víťazstve v miss. Neviem, ako dlho to všetko potrvá. Treba myslieť na budúcnosť. Nechcem sa prezentovať len tvárou, to by ma nebavilo. Chcem vydať niečo zo seba, ukázať, čo viem. Ako dieťa som sa hrala na herečku, to by som si chcela vyskúšať. Láka ma však hlavne maľovanie, dizajn, návrhárstvo. Týmto smerom by som sa chcela uberať, to by ma bavilo a napĺňalo.
Kedy pocestujete na svetové finále Miss Universe?
- Bude to pravdepodobne až na začiatku roka 2016. Ešte presne neviem, čo ma predtým čaká doma, ako sa budem pripravovať. Priamo na mieste budeme asi tri týždne.
Je už známe, kde sa súťaž uskutoční?
- Rozhodne sa o tom asi až na jeseň. Keby som si mala sama vybrať, lákal by ma Karibik, Havaj, Los Angeles alebo moje obľúbené Taliansko. No najviac by som si želela, aby to bolo v Európe, čo najbližšie k Slovensku. Hovorí sa, že kandidátom je Budapešť. To by bolo fantastické. Síce žiadna exotika, ale mohli by ma prísť podporiť moji najbližší, môj priateľ. To si veľmi želám, aby si to spolu so mnou užili, aby mi boli oporou. Pre mňa to veľa znamená.
Porotcovia, aj zahraniční, ktorí rozhodovali slovenskú súťaž krásy, hovorili, že máte internacionálnu tvár, ktorá môže zaujať aj v zahraničí. Čo na to hovoríte?
- Bola som prekvapená z týchto vyjadrení, ale potešili ma. Svetová súťaž ukáže, či naozaj zaujmem, či uspejem.
Myslíte si, že dievča zo Slovenska sa môže vo svetovej súťaži krásy presadiť? Hovorí sa, že je to neraz o politike.
- Verím, že môže uspieť aj dievča zo Slovenska. Mnohé z krások z rôznych krajín absolvujú školy, kde sa učia vystupovať v takýchto súťažiach, dávajú si svoje telo upravovať. V tomto sa od nich budem líšiť, pretože som prirodzená, nemám ani len vlasy farbené. Dúfam teda, že sa dá uspieť, no či to budem ja, neviem. Myslím, že skôr nie, ale dám do toho všetko.
Na hornej Nitre máte veľa priaznivcov. Čo by ste im odkázali?
- Ďakujem zo srdca všetkým, ktorí mi držali palce, verili mi a podporovali ma.
