BOJNICE. Počas druhej svetovej vojny nemal ešte ani osemnásť rokov. Napriek tomu v rámci svojich možnosti pomáhal partizánom.
Sedemdesiat rokov od skončenia vojny chodí 88-ročný Oskar Bielik z Bojníc na besedy do škôl a snaží sa, aby mladí nezabudli na ľudí, ktorí bojovali proti fašizmu.
Pri príležitosti okrúhleho výročia oslobodenia hornej Nitry sme sa s ním porozprávali.
Už desiatky rokov žijete v Bojniciach. Detstvo a mladosť ste ale prežili v Topoľčiankach, kde vás zastihla aj vojna. Ako ste sa do nej zapojili?
- Celá moja rodina bola zapojená v odboji. Ako sedemnásťročný som nosil partizánom správy, s kamarátom, ktorého otec robil v kameňolome, sme s navŕtaných dier brali dynamit a dávali ho partizánom. Spomínam si aj na mladých Nemcov, ktorí strážili vagóny so zbraňami. Skamarátili sme sa s nimi, pretože boli proti Hitlerovi, občas sme s s nimi išli na pivo. Keď som im doniesol víno, klobásu alebo slaninu, oni mi za to dali samopal. Samozrejme, dal som ho partizánom.
Po vojne ste sa usadili na hornej Nitre. Prečo?
- Učil som v škole, aj keď som nemal potrebnú kvalifikáciu. Nielen ja, ale aj ďalší mne podobní, ktorí sme mali zásluhy na oslobodzovaní, sme dostali možnosť študovať na vysokej škole. Patrili sme vtedy pod Krajský národný výbor v Nitre. Práve tam ma spoznal jeden človek. Pripomenul mi, že k nám chodil počas vojny, že som mu ako partizánovi nosil jedlo. Vyhovel mojej žiadosti o štúdium na vysokej škole.
Po štúdiách ste prišli pracovať do prievidzského regiónu?
- Mladí učitelia v tom čase dostávali takzvané umiestnenky do škôl, kde mali pôsobiť. Poslali ma na prievidzské gymnázium, neskôr som pokračoval na ďalších dvoch školách ako zástupca riaditeľa. V tretej prievidzskej základnej škole som robil riaditeľa, ale len do roku 1968. Keďže som označoval vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa ako okupáciu, musel som z postu riaditeľa odísť. Učil som sedemnásť rokov v bojnickej základnej škole.
Horná Nitra sa teda stala vaším domovom a spoznali ste bližšie aj jej históriu. Ako to teda bolo s oslobodením nášho regiónu?
- Horná Nitra sa veľmi aktívne zapojila do Slovenského národného povstania. Pôsobili tu štyri partizánske oddiely a jedna brigáda. Oddiel Vtáčnik viedli Jozef a František Hagarovci, ďalšie oddiely boli v Cigli, v okolí Kľačna a Dolných Vesteníc. Do Povstania sa s celou svojou posádkou v Zemianskych Kostoľanoch zapojil aj veliteľ Adolf Weinhold. Partizánom dali k dispozícii zbrane. Partizánske skupiny vydržali až do oslobodenia, keď sa spojili s Červenou armádou. Zaujímavé je, že partizánom pomáhali bežní ľudia, dokonca aj Nemci, ktorí tu žili.
Okres Prievidza oslobodili len sovietski vojaci?
- Slovensko oslobodzovala Červená armáda, konkrétne druhý ukrajinský front a rumunskí vojaci. Na hornej Nitre bojoval proti fašistom gardový pluk, ktorý viedli Veliteľ Andrej Kozľakovskij a plukovný komisár Konstantin Savin. So Savinom som sa niekoľkokrát osobne stretol, keď bol na hornej Nitre na besedách.
Ako postupovala oslobodzovacia armáda v našom regióne?
- Presne 3. apríla 1945 nastal mier v Handlovej. Vojaci ďalej postupovali smerom do Prievidze, ktorú oslobodili 4. apríla. Na Dlhej ulici, na skale, bola aj pamätná tabuľa, ktorá pripomínala príchod Červenej armády do Prievidze. Žiaľ, tabuľku niekto ukradol.
Boli oslobodzovacie boje ťažké?
- Nemci sa mstili za Povstanie. Ťažko sa bojovalo v Prievidzi pri Carpathii, ale aj medzi Prievidzou a Bojnicami. Tam boli dokonca aj masové hroby. Neskôr telá exhumovali a pochovali na cintoríne. Masové hroby boli tiež vo Valaskej Belej alebo Zemianskych Kostoľanoch.
Chodíte na besedy do škôl. Vedia mladí ľudia o týchto hrôzach vojny?
- Vedia, žiaľ, veľmi málo. Chyba je v o výchove v rodine, v škole, v celej spoločnosti. Napríklad SNP bolo druhým najväčším povstaním počas vojny, no naši žiaci sa o ňom učia veľmi málo. Školy a učitelia mu nevenujú dostatočnú pozornosť. Obávam sa, že keď naša generácia odíde, zabudne sa na toto obdobie. Musíme o hrôzach vojny hovoriť, aby neprišla ďalšia.
Snažíte sa o to aj vo Zväze protifašistických bojovníkov. Ako funguje v našom regióne?
- Máme oblastnú organizáciu zväzu a dvadsaťšesť základných organizácií v obciach a mestách. Zameriavame sa na mládež, získavame podklady k bojom, ktoré boli na hornej Nitre, mapujeme pamätné miesta a pamätníky v okrese. Niektoré totiž chátrajú. Našťastie sa občas nájdu ľudia, u ktorých nájdeme pochopenie. Príkladom je z minulého roku primátor Bojníc František Tám, ktorý zabezpečil obnovu pamätníka na dubnickom cintoríne.
Ako sa dá mladých ľudí zaujať, aby sa venovali našim dejinám?
- Príkladom môže byť Pochod vďaky SNP, na ktorý chodí veľa mladých. Je to spojenie turistiky s uctením si padlých vo vojne. V Lehote pod Vtáčnikom zas oslavy SNP spájajú so zaujímavým programom. Tieto podujatia majú svoju tradíciu a medzi ľuďmi sú obľúbené.
