HORNÁ NITRA. Povinné čítanie a čitateľské denníky boli kedysi pevnou súčasťou hodín slovenského jazyka a literatúry. To, čo je povinné, je často aj neobľúbené, takže predpísané tituly mnohí žiaci nečítali.
Keď sa v deväťdesiatych rokoch upravovali a menili učebné osnovy, povinné čítanie sa zmenilo na mimočítankové, doplnkové alebo odporúčané.
Len jeden kus
Jednotlivé školy, ale aj slovenčinári postupujú v prípade odporúčanej literatúry individuálne, o čom sa presviedčajú aj knižnice.
„Niektorý vyučujúci zadá konkrétnu knihu, iný nechá výber na dieťati a odporučí literatúru na prečítanie, ale sú aj takí, ktorí ponúknu žiakom len meno autora či žáner,“ povedala zo skúseností riaditeľka Mestskej knižnice v Handlovej Daniela Mikulášová.
Deti podľa nej stále hľadajú klasiku ako Jozefa Cígera Hronského alebo Máriu Ďuríčkovú, zo súčasných autorov sú to Gabriela Futová, Thomas Brezina, Roald Dahl, z dobrodružných Jules Verne a Karl May.
„Danka a Janka alebo Dobšinské rozprávky sa čítali už v minulosti a sú čítané dodnes. Preto sme z nich kupovali aj viac kusov,“ zdôraznila Mikulášová.
V súčasnosti je však situácia iná, na doplňovanie knižničného fondu nemajú dostatok peňazí. Napriek tomu sa snažia vyhovieť čitateľom, spolupracujú aj s učiteľmi a nakupujú žiadanú literatúru. Väčšinou však ale v obmedzenom množstve, teda po jednom kuse.
„Pozývame učiteľov so žiakmi k nám do knižnice, predstavujeme im zaujímavé tituly, pripravujeme zážitkové čítania. Nejde o klasické besedy o knihe, takže ju nemusia mať prečítanú. Ale snažíme sa ich navnadiť, aby si ju prečítali,“ doplnila riaditeľka.
Spoločné čítanie
Cestu autentického zážitku s knihou zvolili v škole v Nedožeroch-Brezanoch. Spoločne čítajú vybrané tituly a potom o nich besedujú. Takýto systém zvolili preto, že len veľmi málo žiakov doma číta.
„Čitateľské denníky nepoužívame. Dnes je už všetko na webe, takže žiaci by všetko len odpísali, čo by žiadny zmysel nemalo,“ povedala slovenčinárka z Nedožier-Brezian Iveta Valchovníková.
V škole majú vlastnú knižnicu, preto využívajú niektoré tituly na spoločné čítanie. Sú to napríklad ľudové balady, Ezopove bájky, Staré grécke báje a povesti, Malý princ, Starec a More, ale aj Mordovisko od Romana Brata.
Valchovníková pripomína, že „centrálny zoznam povinnej literatúry neexistuje, mimočítankové tituly sme si vybrali pre každý ročník sami podľa možností knižnice, ktorú dopĺňame a aktualizujeme.“
Zo súčasných slovenských autorov sa v Nedožeroch-Brezanoch okrem Brata sústreďujú aj na Gabrielu Futovú, zo svetovej klasiky venujú pozornosť Exuperymu, Hamingwayovi, Londonovi či Kiplingovi.
„Zo zoznamu odporúčanej literatúry sme vyradili knihy poznačené ideológiou minulého režimu,“ dodala Valchovníková.
Efektívne besedy
Odporúčanú literatúru majú aj stredné školy. Oproti základným sa však v posledných rokoch nemenila.
„Na dielach odporúčaných žiakom sú postavené maturitné zadania a takisto aj obsah externej, teda testovacej časti maturity,“ vysvetlila Alena Leštianska, predsedníčka predmetovej komisie Obchodnej akadémie v Prievidzi.
Spresnila, že tituly vychádzajú zo záväzného dokumentu Cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti maturantov zo slovenského jazyka a literatúry. Slovenčinári z obchodnej akadémie ale dávajú žiakom do pozornosti aj diela, o ktorých hovoria na hodinách literatúry.
Podľa Leštianskej „sa nedá nikdy stopercentne overiť, či žiak čítal knihu alebo nie. Niektorí namiesto reálneho čítania siahajú po povrchne spracovaných referátoch na internete. Efektívnym spôsobom, ako zistiť, kto dielo čítal alebo nečítal, sú besedy na hodinách.“
Vo všeobecnosti sa hovorí, že mladí ľudia dnes málo čítajú. Leštianska však pripomína, že to neplatí plošne.
„Vyrástla nám takzvaná zavináčová mládež, ktorá je priprotine na internete. Ale niektorí mladí stále hľadajú a nachádzajú literárne diela, ktoré ich oslovia. Populárnym sa stal napríklad Hirax Baričák a jeho motivačné knihy, obľúbené sú naše ženské autorky, mladšie žiačky siahajú po dielach Zuzany Šulajovej, mladí muži zas po tituloch Dominika Dána,“ priblížila Leštianska.
Záujem o literatúru podľa nej u mladých ľudí zvyšujú aj elektronické knihy.
