Prvý Balážov dokumentárny film Strážca divočiny prináša citlivé pozorovania z Tichej doliny vo Vysokých Tatrách. Natáčanie dokumentu Vlčie hory prebiehalo v skutočnej divočine a trvalo 500 dní. Názov Vlčie hory nesie aj región na dnešnej hranici Slovenska, Ukrajiny a Poľska a Erik ho našiel v dielach starých kartografov. Ako ochutnávku pred diskusiou Vám prinášame nasledujúci rozhovor:
Prvý odkaz v Google pri zadaní vášho mena je „Erik Baláž – prečo sa nebojím medveďov“. Bežnému smrteľníkovi to znie ako chýbajúci pud sebazáchovy... Alebo?
Myslím si, že to je obraz reality. V živote človeka sú rôzne veci, ktoré môžu byť pre neho nebezpečné a ja k nim nerátam medvede, teda určite nie na prvé miesta. Je to spôsobené tým, že ich poznám viac ako bežní ľudia. Uvedomujem si, že nejaké riziko tu je, ale sú tu aj oveľa vážnejšie riziká, keď človek ide do hôr. Nehovoriac o tom, že keď si sadnem do auta a idem do Bratislavy na nejaké stretnutie, tak riziko, že sa mi niečo stane, je možno stonásobne vyššie ako keď idem do lesa, kde žijú medvede. Tak prečo by som sa mal báť medveďov? Videl som ich mnohokrát a viem, ako sa k ním správať.
Spomínali ste väčšie riziká v horách ako sú medvede. Aké máte namysli?
Podľa štatistík Horskej služby za posledných 30 rokov zomrelo v Tatrách viac ako 500 ľudí a nikoho nezabil medveď. Môžete kráčať, šmyknete sa a spadnete. Kopa ľudí sa utopila v potokoch, plesách. Niekoho trafil blesk, na niekoho spadol strom. Tie riziká sú rôzne, pritom je paradoxné, že ľudia sa boja práve medveďa. Je to úplný nezmysel, pretože keď idú do lesa, tak oveľa skôr ich trebárs trafí blesk.
Hrdinami vašich filmov Strážca divočiny a Vlčie hory sú aj spomínané medvede a tiež vlky. Prečo ste si vybrali práve tieto zvieratá?
Medvede a vlky fascinujú veľa ľudí a nevyhlo sa to ani nám. Možno pre ťažšiu poľapiteľnosť, samotné pozorovanie vo voľnej prírode a to, že sú dravce, tak sú charizmatické. Ja som si uvedomoval, že sú charizmatické nielen pre mňa a keď chceme povedať naše myšlienky o divokej prírode, tak je dobré vyrozprávať ich cez druhy, ktoré dáme do popredia. Práve tieto veľké šelmy sú ideálne, aby prilákali divákov a tak dokážeme povedať to, čo by sme asi nepovedali cez film o chrobákoch alebo hubách.
A čo plánujete vo svojej tvorbe ďalej?
Pracujeme na trojdielnom seriáli, vrátili sme sa do Tatier. Jedna časť bude z prostredia najvyšších polôh, kde budú účinkovať kamzíky, orly skalné, svište a ďalšie zvieratá. Ako lákadlo by sme chceli dostať do tohto filmu aj rysa. Teraz pracujeme na tom, aby sa nám ho podarilo nafilmovať.
Druhá časť bude o pralese, ktorý sa nachádza v Tatrách. Je to limbový les, kde rastú 500- až 1000-ročné stromy. Žijú tam obyvatelia, vrátane trebárs tetrova hlucháňa a samozrejme medvede. Tretia časť by mala byť hlavne o rieke, čo je zase iný typ prostredia. Hlavne o rieke Belá, celom príbehu vody od horských prameňov a o živote všetkých zvieratiek, ktoré pri rieke žijú, vrátane vtáčikov, vydier a ak sa nám ich opäť podarí zachytiť, tak vlkov.
Verejnosť vás vníma aj ako ochranára, ste aktívny v lesoochranárskom zoskupení VLK. Trochu naivná otázka v tejto súvislosti znie: čo by mal bežný človek spraviť pre ochranu prírody a naopak, čomu by sa mal vyhnúť?
Každý si musí odhadnúť, koľko času chce venovať ochrane prírody. Dá sa tomu venovať aj celý život. Niekedy stačí veľmi málo, všímať si, čo sa deje. Bežnou záležitosťou sú rôzne petície, ktoré môžu vystrašiť politikov. Dá sa prispieť mimovládnym organizáciám, ktoré sa venujú ochrane toho, čo konkrétnych ľudí zaujíma. Ako VLK sa snažíme chrániť prirodzené lesy a cez ne divoké zvieratá, hlavne šelmy.
Z môjho pohľadu je veľmi dôležité byť aktívny v komunikácii, keď človeku na niečom záleží a vníma v tejto oblasti problém, napríklad kalamitnú ťažbu v Tatrách a rozumie mu, tak je veľmi dôležité šíriť tieto informácie do svojho okolia. Je spústa vecí, ktoré človek ako spotrebiteľ kupuje a tým môže ovplyvniť okolitý svet. Spotrebovávame prírodné zdroje a výroba tých vecí, ktoré kupujeme, sa dá robiť rôznymi spôsobmi. Keď sa človek o tieto veci zaujíma, tak tiež môže prispieť k ochrane prírody ako takej.
A čomu sa vyhnúť? Podľa mňa najväčším problémom je pasivita. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí chcú získať pre svoj prospech niečo z prírodných zdrojov. Vtedy dochádza k ničeniu divokej prírody. Tých ľudí, ktorí na tom zarábajú je pár a drvivá väčšina ľudí je k tomu ľahostajná a nevšímavá. Keby si to ľudia všímali, tak tej hŕstke, ktorá devastuje nejaké územia, by to nepovolili. Pasivita a ľahostajnosť je jedným z najväčších problémov, ktorým by sme sa mohli vyvarovať.
Filmy Strážca divočiny ako aj Vlčie hory spolu s diskusiou s Erikom Balážom sú na programe filmového festivalu Jeden svet v piatok 20.marca od 16tej hodiny. Počas celého týždňa si môžete pozrieť vo vestibule Domu kultúry aj nádhernú výstavu fotografa Bruna D'Amicisa Portrét Tichej divočiny.
Súťaž
Odpovedzte správne na naše súťažné otázky a vyhrajte dve permanentky na celý festival Jeden svet a pekné ceny.
Berkat Slovensko a portál www.prievidza.sme.sk pre vás pripravili súťaž, ktorá má tri kolá. V každom kole bude môcť jeden z vás vyhrať dve permanentky na celý festival, 32 GB USB kľúč, festivalové tričko Jeden svet a originálny kenský šperk.
Stačí, ak správne odpoviete na súťažnú otázku a budete zaradení do žrebovania o tieto ceny.
Otázka pre tretie kolo:
Kde bude Erik Baláž nakrúcať nový trojdielny seriál?
Odpovede píšte na našej facebookovej fanpage Prievidza do komentárov pod tento článok do pondelka 16. marca do 10. h. Meno víťaza nájdete na našej FB stránke.
(jaw)
Autor: Matej Sýkora
