DIVIACKA NOVÁ VES. V Kostole Najsvätejšej trojice v Diviackej Novej Vsi v týchto dňoch vrcholia záchranné reštaurátorské práce vzácnej sakrálnej pamiatky dreveného barokového oltára z druhej polovice 18. storočia. Projekt záchrany oltára podporilo ministerstvo kultúry a na financovaní sa podieľa aj obec a veriaci.
Hrozba zrútenia
Komplexné reštaurovanie oltára bolo nevyhnutné, pretože jeho stav už bol veľmi kritický. Predovšetkým drevená konštrukcia a schody z mäkkého a dubového dreva, ktoré vymieňali pri reštaurovaní v päťdesiatych rokoch minulého storočia, boli už veľmi napadnuté červotočom.
„Tento hmyz sa však začal dostávať aj do sôch a rámov obrazov,“ vysvetlil skúsený reštaurátor Albín Okša, ktorý už druhý rok pracuje na záchrane oltára.
Ak by sa totiž nepodarilo zastaviť deštrukčnú činnosť drevokazného hmyzu, hrozilo, že by sa oltár mohol aj zrútiť. Podľa neho je tento oltár vzácny predovšetkým preto, že je výtvarne a slohovo čistý, nenachádzajú sa na ňom žiadne iné slohové prvky, čo nebýva vždy tak.
Vysoký je takmer osem metrov, má dva centrálne obrazy a štrnásť vyrezávaných sôch z lipového dreva. Takmer v životnej veľkosti dominujú svätci Peter a Pavol a svätá Katarína a Anna.
Napriek tomu, že väčšia časť reštauračných prác je hotová, majster Okša nenašiel na ňom žiadnu signatúru, podľa ktorej by sa dalo zistiť, kto je jeho autorom. Nezachovali sa doklady o autorstve ani v archívoch. Okša predpokladá, že ho na objednávku vyhotovili v nejakej zahraničnej drevorezbárskej dielni.
Bez lešenia bude kostol už asi na Veľkú noc. Foto: TASR
Bez poškodenia
Existuje ešte jedna záhada v súvislosti s oltárom. Je nezvyčajné, že rozsiahle reštaurovanie prebehlo v spomínaných päťdesiatych rokoch. V tom čase sa totiž v Československu z ideologických dôvodov kostoly, ale najmä ich interiéry neobnovovali.
Podľa Okšu si to v Diviackej Novej Vsi asi niekto dokázal presadiť, alebo práce prebiehali v utajení. Dôležité je, že pri reštaurovaní ani obnove nedošlo k poškodeniu obrazov, ani sôch. Iba svätá Anna mala odlomený jeden prst a konzervačný lak v niektorých častiach stmavol. Ten bolo treba odstrániť, obnoviť aj zlátenie, opraviť škrabance. Iba jeden zásah bol neodborný. Dvere na mobiliári niekto necitlivo vybavil zámkom. Tie bude tiež musieť majster opraviť.
Najdôležitejšie však bolo zlikvidovanie červotoča. Všetky menšie časti a sochy bolo potrebné odmontovať a previesť do ateliéru. Tam ich mohli úplne ponoriť do petrifikačného roztoku, čo je pre ničenie hmyzu najjednoduchšie. Ostatné dielce museli chemicky ošetriť na mieste. Okšovi už zostáva záverečná fáza, vyčistiť zvyšok polychrómovaných častí, niektoré opätovne pozlátiť 24-karátovým zlatom a vybaviť ochranným náterom.
Predpokladá, že do Veľkej noci bude môcť rozobrať lešenie a veriaci po takmer dvoch rokoch počas veľkonočných bohoslužieb konečne uvidia svoj oltár v plnej kráse.
