PRIEVIDZA. Deviati členovia od 21 do 54 rokov milujú históriu a venujú sa dynamickým ukážkam známych vojnových konfliktov z obdobia druhej svetovej vojny. Rozprávali sme sa s predsedom klubu ADRIÁNOM ADÁMIKOM z Bojníc.
Kedy vznikol Klub vojenskej histórie Prievidza?
- V septembri minulého roka, náš klub je teda ešte mladý. Jeho členovia však majú skúsenosti z iného klubu, od ktorého sme sa vlani odčlenili. Na hornej Nitre sme jediní, kto sa takto aktívne venuje vojenskej histórii.
Čomu je vaším poslaním?
- Prezentujeme sa na statických aj dynamických ukážkach znázorňujúcich známe historické vojenské udalosti. Slovenské kluby sa zaujímajú o rôzne historické obdobia od napoleónskych vojen až po nedávnu vojnovú históriu. My sa venujeme druhej svetovej vojne.
Čo vás baví na tom hrať sa na vojakov?
- Ide najmä o záľubu v histórii. Každý z nás väčšinou začínal lepením modelov lietadiel či tankov, bavili ho dejiny. Potom človeka prestane baviť ich len študovať a sedieť doma, a tak sa stane nadšencom vojenských ukážok v teréne.
Čo treba na to, aby ste mohli byť členom klubu vojenskej histórie?
- Peniaze, voľný čas a hlavne záujem o vojenskú históriu. Peniaze preto, že každý člen klubu si sám hradí výstroj, výzbroj, cestovné a všetky ostatné náklady spojené s touto záľubou.
Kde zháňate uniformy?
- Záleží, akú armádu imitujeme. My v súčasnosti robíme Hlinkovu gardu, partizánov, nemecký Wermacht a oddiel SS. Niektoré uniformy sa dajú kúpiť na internete či v špecializovaných obchodoch, iné si musíme dať šiť na mieru. Všetky sú repliky.
Je to drahý koníček?
- Cena uniformy a výzbroje sa líši od druhu armády. Minimálne však treba počítať s počiatočnou investíciou 1200 eur.
Čo obsahuje výstroj?
- Pre každú armádu je potrebné niečo iné. Všetci členovia klubu si musia oblečenie aj výzbroj zabezpečiť presne tak, ako to bolo v minulosti. Bez toho sa na ukážke nemôže zúčastniť.
Kde beriete informácie o tom, ako to presne v minulosti bolo?
- Čerpáme ich z internetu, inšpirujeme sa u starších a skúsenejších kolegov. Zistiť potrebné informácie dnes nie je žiadny problém.
Kde sa stretávate?
- Nemáme žiadnu klubovňu, stretávame sa najmä počas ukážok, mimo nich skôr pri pive, v prírode, na opekačkách. Ako ostatní ľudia.
Netrénujete na ukážky?
- Organizátor ukážky nám spolu s pozvánkou pošle scenár, ktorý si preberieme, spravíme si suchú generálku a ideme na to. Žiadny špeciálny tréning pred ukážkami neabsolvujeme, sú aj o improvizácii. Samozrejme, nikto nemôže zmeniť scenár a zasahovať do neho svojvoľne.
Má každý člen klubu svoju úlohu či zameranie?
- Áno, máme svojho zbrojára, veliteľa, každý člen sa špecializuje na to svoje.
Ktorú armádu imitujete najradšej?
- Ukážky sú vždy také isté, veľa sa tam toho nemení, odlišná je len príslušnosť k armáde a zbrane. Baví nás všetko. Čo sa týka vkusu, podľa mňa najtechnickejšie prepracovanú výzbroj a výstroj mala nemecká armáda.
Aké zbrane používate?
- Ide o originály zbraní kategórie D, teda o znehodnotené voľne predajné zbrane dostupné fyzickým osobám od osemnástich rokov. Na kúpu takejto zbrane nepotrebujete zbrojný preukaz. Pri ukážkach používame slepé náboje.
Je to nebezpečná záľuba?
- Áno, počas ukážok sa stalo už veľa úrazov. To, čo používame, sú stále zbrane a dá sa zabiť aj slepými nábojmi. Pred každou ukážkou organizátor spraví školenie, na ktorom podpíšeme papier, že do nej ideme na vlastné riziko. Účinkujúci si musia dávať pozor, byť v strehu, dodržiavať bezpečný odstup a podobne.
Aby ste zvládli ukážku, musíte ovládať historické súvislosti?
- Boj je väčšinou všeobecný, no chodíme aj na ukážky z konkrétnych historických udalostí v konkrétnych obciach. Dokonca sme hrali udalosti, ktoré sa stali na lazoch a museli sme napodobniť konkrétnych ľudí a konkrétne situácie. To si vyžadovalo znalosť historických súvislostí. Pamätám si, že vtedy prišla na ukážku aj pani, ktorá tie udalosti zažila a keď zbadala nemecké uniformy, mala slzy na krajíčku.
S akými reakciami sa počas ukážok stretávate?
- S pozitívnymi aj negatívnymi. Niektorí ľudia sa zameriavajú na ukážku ako zdroj vedomostí o histórii, iní prejavujú svoje sympatie či antipatie ku konkrétnym uniformám, a teda národom.
Poznajú ľudia históriu, ktorú imitujete?
- Často sa stretávame s tým, že nie. Nevyznajú sa v dobových súvislostiach, nevedia, kto je kto. Najmä mladší. Preto je často popri ukážke prítomný komentátor, ktorý divákom vysvetľuje, čo sa deje na bojisku, akú techniku, vojakov a zbrane môžu vidieť. Má to edukačný charakter.
Sú v kluboch vojenskej histórie aj ženy?
- Áno, ale väčšinou so zbraňou do kontaktu neprídu. Hrajú ošetrovateľky alebo dobové civilné postavy. My máme v klube jednu ženu.
Môže sa niekto pridať do vášho klubu?
- Nie, klub sme založili ako partia chalanov a chceme, aby to tak aj ostalo. Čím viac ľudí, tým viac problémov.
Aký máte program na tento rok?
- Akcie postupne pribúdajú, najbližšie ideme do Zemianskych Kostolian, kde si 11. apríla pripomenú výročie oslobodenia obce. Budeme tam mať na starosti kladenie vencov, čestnú salvu a statickú ukážku uniforiem a výzbroje.