PRIEVIDZA. Deviati členovia od 21 do 54 rokov milujú históriu a venujú sa dynamickým ukážkam známych vojnových konfliktov z obdobia druhej svetovej vojny. Rozprávali sme sa s predsedom klubu ADRIÁNOM ADÁMIKOM z Bojníc.
Kedy vznikol Klub vojenskej histórie Prievidza?
- V septembri minulého roka, náš klub je teda ešte mladý. Jeho členovia však majú skúsenosti z iného klubu, od ktorého sme sa vlani odčlenili. Na hornej Nitre sme jediní, kto sa takto aktívne venuje vojenskej histórii.
Fotogalériu Klubu vojenskej histórie Prievidza nájdete tu.
Čomu je vaším poslaním?
- Prezentujeme sa na statických aj dynamických ukážkach znázorňujúcich známe historické vojenské udalosti. Slovenské kluby sa zaujímajú o rôzne historické obdobia od napoleónskych vojen až po nedávnu vojnovú históriu. My sa venujeme druhej svetovej vojne.
Čo vás baví na tom hrať sa na vojakov?
- Ide najmä o záľubu v histórii. Každý z nás väčšinou začínal lepením modelov lietadiel či tankov, bavili ho dejiny. Potom človeka prestane baviť ich len študovať a sedieť doma, a tak sa stane nadšencom vojenských ukážok v teréne.
Čo treba na to, aby ste mohli byť členom klubu vojenskej histórie?
- Peniaze, voľný čas a hlavne záujem o vojenskú históriu. Peniaze preto, že každý člen klubu si sám hradí výstroj, výzbroj, cestovné a všetky ostatné náklady spojené s touto záľubou.
Kde zháňate uniformy?
- Záleží, akú armádu imitujeme. My v súčasnosti robíme Hlinkovu gardu, partizánov, nemecký Wermacht a oddiel SS. Niektoré uniformy sa dajú kúpiť na internete či v špecializovaných obchodoch, iné si musíme dať šiť na mieru. Všetky sú repliky.
Je to drahý koníček?
- Cena uniformy a výzbroje sa líši od druhu armády. Minimálne však treba počítať s počiatočnou investíciou 1200 eur.
Čo obsahuje výstroj?
- Pre každú armádu je potrebné niečo iné. Všetci členovia klubu si musia oblečenie aj výzbroj zabezpečiť presne tak, ako to bolo v minulosti. Bez toho sa na ukážke nemôže zúčastniť.
Kde beriete informácie o tom, ako to presne v minulosti bolo?
- Čerpáme ich z internetu, inšpirujeme sa u starších a skúsenejších kolegov. Zistiť potrebné informácie dnes nie je žiadny problém.
Kde sa stretávate?
- Nemáme žiadnu klubovňu, stretávame sa najmä počas ukážok, mimo nich skôr pri pive, v prírode, na opekačkách. Ako ostatní ľudia.
Netrénujete na ukážky?
- Organizátor ukážky nám spolu s pozvánkou pošle scenár, ktorý si preberieme, spravíme si suchú generálku a ideme na to. Žiadny špeciálny tréning pred ukážkami neabsolvujeme, sú aj o improvizácii. Samozrejme, nikto nemôže zmeniť scenár a zasahovať do neho svojvoľne.
Má každý člen klubu svoju úlohu či zameranie?
- Áno, máme svojho zbrojára, veliteľa, každý člen sa špecializuje na to svoje.
Ktorú armádu imitujete najradšej?
- Ukážky sú vždy také isté, veľa sa tam toho nemení, odlišná je len príslušnosť k armáde a zbrane. Baví nás všetko. Čo sa týka vkusu, podľa mňa najtechnickejšie prepracovanú výzbroj a výstroj mala nemecká armáda.
Aké zbrane používate?
- Ide o originály zbraní kategórie D, teda o znehodnotené voľne predajné zbrane dostupné fyzickým osobám od osemnástich rokov. Na kúpu takejto zbrane nepotrebujete zbrojný preukaz. Pri ukážkach používame slepé náboje.
Je to nebezpečná záľuba?
- Áno, počas ukážok sa stalo už veľa úrazov. To, čo používame, sú stále zbrane a dá sa zabiť aj slepými nábojmi. Pred každou ukážkou organizátor spraví školenie, na ktorom podpíšeme papier, že do nej ideme na vlastné riziko. Účinkujúci si musia dávať pozor, byť v strehu, dodržiavať bezpečný odstup a podobne.
Aby ste zvládli ukážku, musíte ovládať historické súvislosti?
- Boj je väčšinou všeobecný, no chodíme aj na ukážky z konkrétnych historických udalostí v konkrétnych obciach. Dokonca sme hrali udalosti, ktoré sa stali na lazoch a museli sme napodobniť konkrétnych ľudí a konkrétne situácie. To si vyžadovalo znalosť historických súvislostí. Pamätám si, že vtedy prišla na ukážku aj pani, ktorá tie udalosti zažila a keď zbadala nemecké uniformy, mala slzy na krajíčku.
S akými reakciami sa počas ukážok stretávate?
- S pozitívnymi aj negatívnymi. Niektorí ľudia sa zameriavajú na ukážku ako zdroj vedomostí o histórii, iní prejavujú svoje sympatie či antipatie ku konkrétnym uniformám, a teda národom.
Poznajú ľudia históriu, ktorú imitujete?
- Často sa stretávame s tým, že nie. Nevyznajú sa v dobových súvislostiach, nevedia, kto je kto. Najmä mladší. Preto je často popri ukážke prítomný komentátor, ktorý divákom vysvetľuje, čo sa deje na bojisku, akú techniku, vojakov a zbrane môžu vidieť. Má to edukačný charakter.
Sú v kluboch vojenskej histórie aj ženy?
- Áno, ale väčšinou so zbraňou do kontaktu neprídu. Hrajú ošetrovateľky alebo dobové civilné postavy. My máme v klube jednu ženu.
Môže sa niekto pridať do vášho klubu?
- Nie, klub sme založili ako partia chalanov a chceme, aby to tak aj ostalo. Čím viac ľudí, tým viac problémov.
Aký máte program na tento rok?
- Akcie postupne pribúdajú, najbližšie ideme do Zemianskych Kostolian, kde si 11. apríla pripomenú výročie oslobodenia obce. Budeme tam mať na starosti kladenie vencov, čestnú salvu a statickú ukážku uniforiem a výzbroje.
