BOJNICE. Ivan Rusňák je bojnický rodák, ktorý už ako študent odišiel do Bratislavy, kde sa neskôr uplatnil v podnikateľskej sfére. Po čase sa presťahoval do Svätého Jura a jeho celoživotnou vášňou sa stalo víno. Stal sa z neho síce menší, no obľúbený výrobca vína a jeho produkty dotvárajú charakter malokarpatskej vinohradníckej oblasti.
Kedy a prečo ste odišli z Bojníc?
- Odišiel som v roku 1970 po skončení základnej školy. V Bratislave som pokračoval v štúdiu na strednej priemyselnej škole elektrotechnickej a v roku 1979 som absolvoval vysokú školu technickú, odbor elektrotechnika.
Čomu ste sa po škole venovali?
- Pracoval som ako projektant vysokonapäťových vedení, neskôr ako výskumno-vývojový pracovník, medzitým som absolvoval základnú vojenskú službu a počas práce aj ašpirantské vysokoškolské štúdium.
Ako ste sa dostali do Svätého Jura?
- Priviedol ma tam v roku 1991 kamarát a spolupracovník za športom a relaxom. V tom čase som už podnikal v potravinárskej sfére, veľkoobchodný a maloobchodný predaj a prevádzkoval som niekoľko maloobchodných predajní.
Ivan Rusňák vo svojej vínnej pivnici hostí milovníkov vína. Foto: ARCHÍV IR
Prečo práve Svätý Jur?
- Je bytostne spätý s viničom, hroznom, vínom a je to najslávnejšie vinárske mestečko v malokarpatskej vinohradníckej oblasti, preslávené svojimi kvalitnými a jedinečnými vínami už z dávnej minulosti. Moja cesta do tohto „hlavného mesta vína na Slovensku“, bola veľmi jednoduchá a priamočiara, dotiahol ma sem totiž svätý Urban, patrón vinohradníkov a vinárov, ktorého je 25. mája. V tento deň som sa narodil. O mojom ďalšom osude bolo rozhodnuté a Svätý Jur, vinohrady a víno a stali mojim druhým rodným mestom.
Kedy ste objavili svoju vášeň pre víno?
- Moja cesta k vínu „bez tradície“ je možno rozprávka, možno náhoda, ale hlavne je to krásne dobrodružstvo, ktoré sa začalo v roku 1977 a pokračuje dodnes. Prvé dotyky s vínom boli hlavne konzumentské počas štúdií, kedy sa vínom riešili úspechy, radosti, lásky, ale samozrejme aj nespravené skúšky alebo iné neúspechy. Víno bolo balzamom na radostnú, ale aj ubolenú dušu študenta.
Ako sa stal z konzumenta vína jeho výrobca?
- Vážnejšie snúbenie s vínom nastalo, keď som sa presťahoval do Svätého Jura v roku 1993. Moje prvé vinárske kroky boli nesmelé a neisté, s množstvom neúspechov, ale za pomoci niektorých domácich vinárov som to zvládol. Výroba vína, na rozdiel od väčšiny iných produktov, má jednu obrovskú nevýhodu, a to, že sa dá robiť len raz do roka.
Čo človek potrebuje na to, aby bol dobrým vinárom?
- Stať sa dobrým vinárom je veľmi ťažké. Asi tak, ako stať sa dobrým umelcom. Je to filozofia, umenie, ale aj empíria a nekonečný zápas, ktorý však kontinuálne končí a opäť začína s novou vinárskou kampaňou. Pre mňa je to poslanie, je to radosť a smútok, drina a oddych, úspech a neúspech, šťastie a nešťastie, všetko v jednom a na plný úväzok.
Takýchto fotiek má vinár málo. „Keď makáme, nefotíme sa,“ vysvetlil. Foto: ARCHÍV IR
Spomínate si na svoj najkrajší zážitok spojený s vínom?
- Najkrajší, najúprimnejší, najveselší, ale hlavne najosobnejší zážitok s vínom bol, keď sa nám narodila vnučka Emmka. Jej brat Alex bol v tom čase u mňa. Keď sme sa dozvedeli novú radostnú správu, tak som Alexa zavolal do pivnice, aby som mu oznámil novinku a načapoval trošku burčiaku, aby sme pripili na zdravie sestričky. Po prípitku zaznelo z jeho sedemročných úst: „Tak toto je iný ´freš´ (džús, pozn. redakcie) ako mi kupuje tatko.“
Medzi fanúšikmi vášho vína je aj viacero slovenských šoubiznisových osobností. Ako sa stali fanúšikmi vášho vína a neskôr priateľmi?
- Víno, tak ako aj umenie, a vôbec všetko, čo má mať hodnotu, sa nedá oklamať a keď, tak len raz a potom je koniec. Vinár musí vložiť do vína svoju dušu, energiu, osobnosť, životnú filozofiu a len vtedy je predpoklad, že svojím produktom niekoho osloví. Mne sa to asi podarilo, s tým, že som mal aj trocha šťastia, hlavne keď som robil prezentácie vína na rôznych umeleckých akciách a víno oslovilo.
Za svoje víno ste získali viacero ocenení, ktoré si ceníte najviac?
- Vzhľadom k tomu, že som malý výrobca vína, zúčastňujem sa len na slovenských výstavách, aj to v obmedzenom množstve. Napriek tomu sa môžem pochváliť niektorými dobrými výsledkami. Najviac si však cením, keď mi raz povedal jeden jurský kamarát, že som do Jura priniesol kultúru vína.
Zdena Studenková s partnerom Braňom Kostkom tiež prišli na chuť vinárovým produktom. Foto: ARCHÍV IR
Ktorý rok bol z pohľadu vašej produkcie najhorší?
- Pamätám si rok 2010, keď vytrvalý dážď a krúpy úplne zničili úrodu, ale aj rok 2014, ktorý bol veľmi slabý na červené vína.
Aký máte vzťah k hornej Nitre?
- Ako spieva František Krištof Veselý - rodný môj kraj zo všetkých najkrajší, môjmu srdcu najbližší. Je to sentiment, detstvo, rodina, priatelia, je to hrdosť a šťastie. Je to hniezdo a domov, odkiaľ si vyletel. A do hniezda a domov sa má vždy vrátiť.
Vizitka vinára
Ivan Rusňák pôsobí v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, ktorá podľa jeho slov významne ovplyvňuje chuť jeho vína. „Vína odtiaľto sú svieže, s ovocnou arómou, vysokou mineralitou a vyššími kyselinkami. Jej nevýhodou je obtiažnejšie obrábanie pre svahovitosť vinohradov a kamenistú pôdu,“ vysvetlil.
Malý vinár obrába približne hektár vinohradov, zvyšok hrozna kupuje. Nevyrába značkové, ale odrodové vína, v jeho repertoári sú Rizling, Veltlín, Irsai, Ruland, Chardonay, Sauvignon a Devín. Vyrába aj Cabernet sauvignon rosé a červené vína Merlot, Alibernet a Dunaj.
Práve devín a dunaj, čo sú slovenské novošľachtence, považuje za najkrajšie vína. „Ich hrozná dosahujú vysokú cukornatosť a vyzretosť, majú plnú arómu. Na trhu je po nich čoraz väčší dopyt,“ vysvetlil Rusňák.
Patrí k malým vinárom, vína totiž vyrába klasickými spôsobmi s minimálnou chemizáciou. Vyžadujú si tak veľa času a špeciálnu starostlivosť pri uskladnení a preprave. „Nevenujem sa exportu ani expanzívnemu predaju vín. Záujemcovia si moje produkty môžu kúpiť u mňa, v niektorých reštauráciách či na vinárskych akciách,“ objasnil.
Pre zákazníkov pripravuje degustácie priamo vo svojej vínnej pivnici, ktorá je súčasťou domu, kde žije. Zúčastnil sa na niekoľkých slovenských výstavách vín, z ktorých si priniesol aj viaceré ocenenia vrátane niekoľkých zlatých medailí.
(jaw)
