PRIEVIDZA. Zmienka o možnom rušení školy vyvolá vždy množstvo emócií. Citliví na túto tému sú aj Prievidžania. Zväčša odmietavé názory k racionalizácii škôl vyjadrujú na internetových diskusných fórach a sociálnych sieťach.
Nedávno sa emócie opäť vybičovali, keď sa medzi ľuďmi začali šíriť správy o rušení jednej prievidzskej základnej školy a dokonca aj materskej. Išlo o reakcie na komisiu zriadenú mestom, ktorá diskutovala o budúcnosti školstva v Prievidzi. Fámy o rušení škôl však prekryli samotnú podstatu problému, odsunuli do úzadia nepriaznivé čísla a fakty.
Prievidžania sa opäť obávajú rušenia škôl. Viac si prečítajte tu.
Príde výrazný prepad
Základné školstvo v Prievidzi trpí na nedostatok žiakov a zlý stav budov.
Keď v roku 2011 zanikla III. ZŠ na Ulici S. Chalupku, mnohí Prievidžania si mysleli, že problém s naplnenosťou tried je vyriešený. Čísla však hovoria o opaku.
Kapacita všetkých siedmich základných škôl v Prievidzi je z hľadiska hygienickej normy 5850 žiakov a 4790 v súlade so školským zákonom.
„Momentálna naplnenosť v školskom roku 2014/2015 je 2954 žiakov,“ informoval hovorca Prievidze Michal Ďureje.
Doplnil, že pri takomto počte by stačilo päť plnoorganizovaných základných škôl.
Prognózy do budúcnosti priaznivé nie sú, silnejšie ročníky, ktoré zaplnia školské lavice, sa nečrtajú.
„Najsilnejšie ročníky s rokom narodenia 1998, 1999 a 2000 sú žiaci, ktorí teraz navštevujú posledné triedy základných škôl. Keď dovŕšia pätnásť rokov tí, ktorí sa narodili v roku 2001, teda súčasní šiestaci alebo siedmaci, prepad bude veľmi výrazný. Pri pohľade do budúcnosti nevidíme žiadny ročník, ktorý dosiahne počty detí z rokov 1998 až 2000,“ zdôraznil Ďureje.
Normatívy nestačia
Na základe údajov zo Štatistického úradu nie je predpoklad, že sa v ďalších rokoch budú počty prvákov zvyšovať. Ich počet bude stagnovať s menšími či väčšími odchýlkami.
Podľa hovorcu „počty prvákov klesajú pod štyristo. Najväčší prepad predpokladáme v školskom roku 2018/2019. Ak by sme predpokladali každoročný počet prvákov v priemere 390, počet žiakov v školách bude spolu najviac 3510.“
Za nízkym stavom prvákov je migrácia rodín do iných miest či štátov, odchod žiakov do súkromných alebo cirkevných škôl, ale aj zvyšovanie počtu odkladov povinnej školskej dochádzky.
Čo teda slabá naplnenosť škôl znamená? Základné školy sú financované normatívnym systémom, teda štát prispieva istou sumou peňazí na žiaka. Pri nízkej naplnenosti tried, ktorá je v Prievidza 20,95, nestačia peniaze na pokrytie všetkých nákladov. Zložitý je aj systém financovania školských klubov detí, školských jedální, základných umeleckých škôl a centier voľného času z podielových daní mesta, na ktoré Prievidza prispieva nad rámec prídelu.
Hrozí havarijný stav
Normatívne peniaze na žiakov nestačia na pokrytie všetkých nákladov, pričom mesto potrebuje ďalšie milióny na opravy školských budov.
„Od prechodu kompetencií zo štátnej správy na samosprávy v roku 2002 sa do modernizácie a starostlivosti o technický stav školských budov v Prievidzi nedostávali potrebné investície a investičný dlh narastá,“ priblížil Ďureje.
Zo siedmich základných škôl dve sídlia v klasických tehlových budovách a v ich prípade sú potrebné investície z dôvodu veku. Náklady by však nemali byť také vysoké ako v prípade pavilónových objektov.
„Štyri školy takéhoto typu by si vyžadovali asi päťmiliónovú investíciu. Škola na Ulici Dobšinského je už zateplená a zrekonštruovaná,“ povedal Ďureje a doplnil: „Vzhľadom na investičný dlh mesta voči budovám škôl a školských zariadení je predpoklad, že v priebehu desiatich až pätnástich rokov budú v úplnom havarijnom stave.“
Vedenie Prievidze deklaruje, že mu záleží na budúcnosti školstva v meste.
„Naďalej chceme viesť diskusiu v odbornej rovine a problémy v oblasti školstva riešiť na základe argumentov,“ dodal hovorca.
Pracovná skupina dala odporúčania primátorke
Minulý štvrtok opäť rokovala pracovná skupina pre optimalizáciu siete škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Prievidza. Na základe stanovísk a návrhov členov pracovnej skupiny boli sformulované odporúčania pre primátorku mesta, na ktorých sa zhodli všetci prítomní členovia pracovnej skupiny. Vzhľadom na navrhované odporúčania a naplnenie účelu bola činnosť pracovnej skupiny ukončená.
Pracovná skupina neodporučila primátorke k 1. septembru 2015 znižovať počty základných a materských škôl v súlade s jednou z navrhovaných alternatív v pracovnom materiáli. Hlavným dôvodom pre takéto rozhodnutie je očakávaná novelizácia pravidiel financovania škôl na celoštátnej úrovni, a tiež záujem udržania dostupnosti školských zariadení pre obyvateľov mesta. Boli však pripravené aj odporúčania na konkrétne opatrenia vedúce k racionalizácii školstva v Prievidzi, na ktorých sa tiež zhodli všetci prítomní členovia pracovnej skupiny.
Pracovná skupina odporúča primátorke mesta aj naďalej priebežne z rozpočtu mesta každoročne dofinancovať prevádzku škôl a školských zariadení prednostne pred inými investičnými a rozvojovým aktivitami mesta Prievidza. Navrhuje tiež uložiť riaditeľom materských a základných škôl prijať do 30. júna 2015 racionalizačné opatrenia patriace do ich kompetencie.
Pri vynakladaní výdavkov na prevádzku, údržbu a investície do materských škôl navrhuje pracovná skupina primátorke uprednostniť mimorozpočtové zdroje, najmä finančné prostriedky z nenávratných zdrojov. V rozpočtovom procese mesta navrhuje uprednostňovať také postupy, ktoré nasmerujú vynakladanie výdavkov na údržbu, opravy a havárie na školské zariadenia zabezpečujúce pre obyvateľov mesta povinnú školskú dochádzku.
V záujme racionalizácie prevádzky budov navrhla pracovná skupina koncentrovať a kumulovať výchovno-vzdelávací proces tak, aby sa uvoľňovali v budovách základných škôl ucelené celky, resp. pavilóny. V tejto oblasti navrhla pracovná skupina primátorke aj opatrenia týkajúce sa konkrétnych školských zariadení.
Msú