PRIEVIDZA. Život hraboša severského panónskeho v mokradiach Podunajska je názov putovnej výstavy, ktorú sprístupnili v Regionálnom kultúrnom centre v Prievidzi.
Výstava je súčasťou projektu zameraného na ochranu tohto druhu hraboša s podporou Európskej komisie, prostredníctvom programu Life+.
Štvornožky do nory
„Hraboš severský panónsky je prísne chránený, pretože žije iba v oblasti Žitného ostrova, v tamojších mokradiach a už nikde inde na svete,“ vysvetlila Andrea Mokrá z Regionálneho kultúrneho centra.
Prvými návštevníkmi boli piataci z prievidzskej Základnej školy na Ulici Dobšinského. Sprevádzala ich triedna učiteľka Silvia Malegová, ktorá ich učí biológiu a regionálnu výchovu.
„Na hodinách biológie práve preberáme život okolo vôd, a tak nám táto výstava prišla vhod. Pozitívom pritom je, že ide o výstavu interaktívnu. Pútavou a hravou formou približuje život a ochranu tohto vzácneho podunajského živočícha a jeho prirodzené prostredie, ktorým sú mokrade,“ povedala triedna učiteľka.
Žiaci boli skutočne aktívni. Najskôr si vypočuli základné informácie o hrabošovi a potom si prezreli veľkoplošné panely, s fotografiami prostredia, v ktorom žije.
Prekvapením bolo, keď ich vyzvali, aby štvornožky vošli do imitovanej, desaťnásobne zväčšenej hrabošovej nory. Tam mohli sledovať dokumentárny videofilm o tomto živočíchovi. Z neho sa dozvedeli, že v dobe ľadovej bol tento druh spolu s mamutmi a inými živočíchmi rozšírený po celej Európe. Po ústupe ľadovcov však z rozsiahlych území vymizol a zostal iba v oblasti Podunajska.
Hoci jeho príbuzní, hraboše severské, žijú aj vo východnom Rakúsku i severozápadnom Maďarsku, ale aj na severe Európy, v Ázii aj na Aljaške, poddruh hraboš severský panónsky je endemický, okrem Podunajska sa už skutočne nikde inde nevyskytuje.
V koži hraboša
Hraboš je mimoriadne ohrozeným druhom, pretože má špecifické nároky na prostredie a následkom činnosti človeka sa stáva zraniteľný. V minulom storočí totiž došlo k vysušovaniu mokradí, odvodneniu zamokrených lúk, prestali sa kosiť trstinové porasty.
V rámci projektu prebieha v súčasnosti rozsiahly výskum jeho populácie a snaha o obnovu biotopov, kde žije.
Deti si tiež vyskúšali vžiť sa do kože hraboša, ktorý má veľmi dobre vyvinutý čuch a orientuje sa zväčša podľa neho. So zaviazanými očami, iba podľa pachu do živice namočeného motúza, mohli sledovať jeho stopu. Vyskúšali si, ako sa hraboš chráni pred predátormi, aj akou potravou sa živí.
Výstava potrvá v Regionálnom kultúrnom centre v Prievidzi do 11. marca.
