HANDLOVÁ. Maratón v aerobiku, ktorý sa nedávno konal v Handlovej, priniesol cvičencom nielen radosť z pohybu, ale aj z dobrého skutku. Športovali totiž pre trinásťročného Mareka, ktorý má detskú mozgovú obrnu a onedlho absolvuje nákladnú operáciu.
Cvičenci vyzbierali vyše päťsto eur, čím dojali Marekovu mamu Janu Mihálovú, ktorá sa tiež venuje aerobiku. Hlavnú pozornosť však už trinásť rokov sústreďuje na syna.
Každú pomoc vítajú
Marek už pri pôrode stratil reflexy, previezli ho do martinskej nemocnice. Mladej mamičke oznámili, že jej syn s najväčšou pravdepodobnosťou nebude chodiť a dokonca ani sedieť.
„Zrútil sa mi vtedy svet,“ zaspomínala si pani Jana, ktorá je dnes rada, že predpovede lekárov sa nenaplnili.
Od troch týždňov cvičila s Marekom Vojtovou metódou a robí tak dodnes. Od prvého roka bolo jasné, že chlapec má detskú mozgovú obrnu, ku ktorej sa v piatich rokoch pridružila epilepsia. Našťastie, s príchodom puberty sa vytratila, Marek už záchvaty nemá.
„Do jedenástich rokov sme vďaka cvičeniu úspešne vyhýbali operáciám. Žiaľ, skrátili sa mu šľachy, tak bol zákrok nevyhnutný. Naša neurologička nám poradila istú metódu. Operáciu sme absolvovali v Čechách, čo nebolo vôbec lacné. Zrušila som vtedy poistky, sporenia, pomohla mi rodina, priatelia, známi aj bývalí spolužiaci,“ priznala Handlovčanka, ktorá je rozvedená a oporou sú pre ňu jej najbližší.
Marek potrebuje operáciu opäť. Preto cvičiteľky aerobiku organizovali benefičné cvičenie pre kamarátku Janku a jej syna.
„Každú pomoc vítame, pretože operácia je nákladná. Pôvodne sme ju chceli absolvovať v septembri, no ak sa nám podarí získať peniaze, mohla by byť už v apríli,“ hovorí s nádejou pani Janka.
Vozík nepotrebuje
Marek, napriek svojmu hendikepu, je aktívny tínedžer. Postihnuté má všetky štyri končatiny, takže má problémy s držaním predmetov a tiež s chôdzou, vozík však používať nemusí.
Chodí do klasickej Základnej školy na Školskej ulici v Handlovej. Namiesto písania perom používa klávesnicu počítača, pričom od tohto roku má už aj asistentku. Oslobodený je od telesnej a výtvarnej výchovy a druhého cudzieho jazyka.
„Som rád, že môžem chodiť do školy, medzi kamarátov,“ pochvaľuje si Marek.
Aj jeho mama chváli spolužiakov, ktorí už od prvého ročníka boli učiteľkou vedení k tomu, aby mu pomáhali.
„A oni mu naozaj pomáhajú, sú skvelí,“ ocenila pani Janka s poznámkou, že Marek je rovnaký ako jeho rovesníci, takže aj on je občas huncút.
Marekov hendikep je viditeľný, preto sa stretne občas s posmechom či nepríjemnými poznámkami. Pozitívne je, že si ho kamaráti vždy dokážu zastať.
Mamička, neplač
Cvičenie, ktoré pomáha jeho svalom a šľachám, je pre Mareka odmalička súčasťou života. Prekvapuje však svojimi športovými aktivitami.
„Od septembra chodíme na kickbox. Bol to jeho sen. Tréner, ktorý ho má na starosti, chváli jeho húževnatosť. V zime sa tiež s pomocou inštruktora snouborduje, s kamarátmi si zas občas zahádže s loptou na basketbalový kôš,“ vyzdvihuje Marekove športové nadanie jeho mama.
Aj vďaka týmto aktivitám si dokazuje, že sa v mnohom môže vyrovnať a priblížiť k svojim rovesníkom.
„Občas si povie, že prečo práve on má také obmedzenia, ale príliš to nerozoberá. Horšie ako on, to znášam ja. Keď som si uvedomila, že ho opäť čaká operácia a bude mať bolesti, rozplakala som sa. Vtedy mi povedal: Mamička, neplač, ja to vydržím,“ s dojatím spomenula pani Jana.
Verí, že Marekovi nielen operácia, ale aj športovanie pomôžu, aby sa jeho stav zlepšoval.
„Možno si už v lete sadne na nový bicykel, na ktorom zatiaľ nejazdil, pretože nedokázal udržať rovnováhu,“ dodala s nádejou Marekova mama.
