NOVÁKY. V našom regióne sa objavujú v poslednom čase prípady, keď mladí ľudia utekajú z domu, pretože chcú zmeniť svoj život.
Dvadsaťpäťročný Ivan z Novák sa chcel osamostatniť. Po odchode z domu si vypol mobilný telefón, nikto o ňom nič nevedel. Stihol ho nakoniec tragický osud. Jeho mŕtve telo našli v rieke Nitre.
Pätnásťročná Prievidžanka Petra odišla z domu krátko po Novom roku, na rozlúčku v liste napísala, že chce zmeniť svoj život. Po ôsmich dňoch ju polícia vypátrala v obci Divina v Žilinskom okrese. Dnes, 10. februára, po nej polícia opäť vyhlásila pátranie, pretože zas o nej nikto nič nevie.
O pohnútkach, ktoré vedú mladých k radikálnym činom, ale aj dôležitosti dobrých vzťahov v rodine sme sa porozprávali s klinickou psychologičkou z Polikliniky Nováky Katarínou Lukáčovou.
Čo vedie mladých ľudí k tomu, že sa o zmenu v živote pokúsia radikálne, napríklad útekom z domu?
- Vo všeobecnosti útek patrí medzi základné reakcie na stres. Človek volí útek, keď má pocit, že v prostredí, v ktorom sa nachádza, ho niečo ohrozuje, je niečoho priveľa, napríklad aj láskou sa dá dusiť. Alebo naopak, môže niečo zásadné chýbať, prípadne niečo v danom momente nevie iným spôsobom zmeniť, ako odtiaľ utiecť, a tak sa chrániť pred danou záťažou. Dôležitým faktorom vo vývine človeka je separácia, teda odlúčenie dieťaťa od rodičov. Dieťa dospeje a postaví sa na vlastné nohy a žije svoj príbeh. V podstate sa odlučovanie v rôznych formách a etapách deje už od narodenia. Odchod od rodičov je z tohto hľadiska normálny a pre kvalitný život a zrelosť osobnosti potrebný. Dôležité je, akou formou a v akom čase sa toto odlúčenie deje. Rodina nám poskytuje korene. Keď mladý človek od rodičov uteká tak, že nechce mať s nimi kontakt, je to vážny signál, že niečo nie je v poriadku buď v prostredí alebo v osobnosti a treba to riešiť.
Prečo chcú mladí ľudia meniť svoj život?
- Mladý človek má prirodzenú potrebu svoj život niekam smerovať, napĺňať ho určitým zmyslom. Má svoje ideály, túžby, fantázie, ktoré potrebuje realizovať. Môžeme povedať, že prežívanie frustrácie a nespokojnosti prispieva a vytvára potenciál ku zmene. Aj vo vývine sú obdobia, v ktorých deti nie sú spokojné s tým, ako rodičia riešia niektoré veci, prípadne ako sa správajú, ako žijú a chcú robiť veci inak ako oni. Chuť meniť veci a posúvať sa ďalej je normálnou reakciou. Keď sa vrátime k vyššie spomínaným mladým ľuďom z okresu Prievidza, dá sa povedať, že aj v jednom aj v druhom prípade je potreba zmeniť život normálna, ale neprebiehala štandardným spôsobom, v jednom sa dokonca skončila tragicky. Dôvod, prečo ľudia utekajú od rodín, môžu byť rôzne. Môže ísť napríklad o reakciu na určitú dlhodobú nepriaznivú situáciu, napätie v rodine, vzťahové ťažkosti, finančné, osobnostné problémy, chuť niekoho „potrestať“, ale aj túžba po dobrodružstve, vplyv kamarátov. Môže to byť jeden dôvod a môžu byť aj viaceré. Pokiaľ niekto uteká z domova, ide o signál, že rodina nenapĺňa pocit istoty a bezpečia. Môže byť volaním o pomoc, silnou potrebou zmeny v tom, čo dotyčný človek dovtedy žil.
Prispieva k takýmto radikálnym rozhodnutiam napríklad vianočné obdobie alebo nový rok ako začiatok niečoho nového?
- Vianočné obdobie a nový rok môže podporovať tieto rozhodnutia. Toto obdobie samé o sebe podnecuje prehodnocovanie toho, čo človek prežil v starom roku. Symbolicky je to zároveň aj akási forma lúčenia a strácanie niečoho, čo sme prežili. Počas sviatkov rodina prirodzene trávi spolu viac času a napätie, ktoré počas roka potláčali a snažili sa prehliadať, je zrazu výraznejšie. Keď sa počas roka človek naháňa a je zaplavený inými povinnosťami, nemá toľko priestoru na uvedomovanie si rôznych ťažkostí. Potom príde obdobie, keď je viac doma a všetko to, čo sa snažil potláčať, dobieha a zdá sa to potom ešte ťaživejšie. Keď nie sme spokojní, snažíme sa potom veci meniť.
Môže si rodina, blízki všimnúť, že sa s mladým človekom niečo deje, že sa k niečomu chystá?
- Môžu aj nemusia, záleží od toho, ako sú jednotliví členovia rodiny na seba vyladení, aká je doma atmosféra, ako vedia komunikovať. To, že niečo nie je v poriadku, si môžeme všimnúť napríklad na vonkajších prejavoch správania, človek zmení postoj k svojim povinnostiam, vyhýba sa kontaktu, alebo môže aj provokovať okolie a skúmať, ako na neho najbližší reagujú, prichádza domov neskôr, nedodržiava bežné a zaužívané stereotypy. Zmena môže byť aj v prejavovaných pocitoch, človek môže byť viac podráždený, smutný, nahnevaný, prípadne aj apatický a bez záujmu o svojich blízkych. V reči môže verbalizovať nespokojnosť so súčasnými vzťahmi, vyhľadáva spoločnosť iných ľudí ako doposiaľ. Sú priťahovaní a môžu obdivovať podobný typ správania u iných.
Dá sa útekom z domu predísť tým, že deti budú komunikovať s rodičmi, so súrodencami?
- Na začiatku by som povedala, že rodičia by si mali nájsť denne pár chvíľ pre čas strávený s deťmi, prejavovať im záujem o to čo hovoria, ako sa cítia, hoci sa to môže zdať z pohľadu dospelého ako nevýznamné. Je dobré budovať vzájomný vzťah už od počatia, napríklad spoločnými aktivitami, dotykom, rozhovorom, spoločnými výletmi, hrami. Láska, komunikácia a záujem v rodine sú pre nás všetkých veľmi dôležité a pomáhajú predchádzať rôznym problémom. Mať pevné a stabilné korene v rodine nám paradoxne dáva väčšiu slobodu.
Býva útek z domu zväčša len jednorazovou záležitosťou? Alebo sa úteky môžu opakovať a prípadne to môže byť aj signál, že mladý človek môže reagovať na problémy aj iným skratovým konaním, napríklad až pokusom o samovraždu?
- Útek môže byť jednorazový ako skratkovitá reakcia na určitú nezvládnutú situáciu. Keď odznie emócia spojená so stresovou situáciou, človek sa chce vrátiť domov. Opakované úteky si často ľudia vopred pripravia a nezriedka sú reakciami na dlhodobú nepriaznivú situáciu. Pri opakovaných útekoch sa obyčajne vrátiť nechcú. Formou úteku je aj túlanie, ktoré má charakter dlhodobého opúšťania domova. Citové väzby k príbuzným sú nedostatočné, mladý človek ich odmieta, alebo mu na nich nezáleží. Žiaľ, aj samovražda je stratégia, ktorú ľudia použijú, aby vyriešili svoje problémy. Vtedy sa zdá, že dobrovoľný odchod z tohto sveta je pre nich jediným riešením. Často sa cítia sami, pod vplyvom ťaživých pocitov majú pocit, že iné možnosti neexistujú.
Viete z vašej praxe zhodnotiť, čo v súčasnosti najviac trápi mladých ľudí aj v našom regióne?
- Časté sú pocity úzkosti a depresie, myšlienky na ublíženie, problémy vo vzťahoch, v rodine, v škole, na pracovisku. Ľudskú blízkosť nahrádza počítač a sociálne siete. Pomerne častým javom je aj zneužívanie psychoaktívnych návykových látok, potreba podávať nadštandardné výkony, dobre vyzerať či šikana.
