Hokejový reprezentácia Slovenska do 20 rokov získala na majstrovstvách sveta v Kanade bronzové medaily, k výraznému úspechu dopomohol aj Prievidžan RÓBERT LANTOŠI.
PRIEVIDZA. Lantoši zaznamenal jeden gól a dve asistencie, čo ho vynieslo na štvrtú priečku produktivity hráčov Slovenska. Veľkú radosť z toho neskrývali mama Mariana, otec Róbert a brat Marek.
Medaila po 16-tich rokoch
Róbert Lantoši
S hokejom začínal ako 6-ročný v Prievidzi. Tu hrával do 13-tich rokov, kedy prestúpil do Žiliny. Ako 16-ročný odišiel do švédskeho druholigového klubu VIK Västeras.
Foto: SZĽH
Hokejový ošiaľ na Slovensku spôsobili slovenskí mladíci, ktorí po šestnástich rokoch vybojovali na svetovom šampionáte bronzové medaily. V zostave Ernesta Bokroša sa objavil aj Róbert Lantoši, ktorý hokejovo vyrastal v Prievidzi.
„Som neskutočne šťastný, to sa ani nedá opísať slovami. Pred majstrovstvami bolo cieľom štvrťfinále, no som rád, že sa nám podaril takýto veľký úspech,“ bezprostredne po príchode do Prievidze uviedol 19-ročný hráč druholigového švédskeho klubu VIK Västeras.
Vianočné sviatky si Lantoši s rodinou neužil, pretože už 18. decembra odletel do Toronta. Z toho sa Slováci presunuli do Petersbourghu, kde odohrali dva prípravné zápas, po ktorých cestovali do Montrealu, a tam zahájili samotný šampionát.
Ten sa však pre vychádzajúce slovenské hviezdy od začiatku nevyvíjal najlepšie, hneď v úvodnom dueli podľahli favorizovaným Kanaďanom vysoko 0:8.
„To stretnutie sme zrejme nezvládli v hlavách, veľa robila aj neskutočná atmosféra, ktorú vytvorilo vyše 18-tisíc domácich priaznivcov. Prvý zápas nám nevyšiel, no som rád, že sa nám podarilo pozbierať a odohrať výborné stretnutie proti Fínsku,“ dodal o prvých dvoch zápasoch.
Rodina Lantošiovcov. Zľava mamina Mariana, bronzový medailista z MS 20 Róbert Lantoši ml., Marek Lantoši a otec Róbert Lantoši st. FOTO: IVAN MRIŠKA
Gól proti Nemecku
Na favorizované USA Bokrošovci nestačili a podľahli mu 0:3, no v kľúčovom zápase proti Nemecku, v ktorom otváral skóre práve Lantoši, zvíťazili 5:2 a postúpili do štvrťfinále.
„Kľačala som pred televízorom a kričala. V tom okamihu som prežívala neskutočné pocity, bola som šťastná, že sa mu po obrovskej drine podarilo niečo takéto. Bola som naozaj veľmi dojatá, do rána som ani nespala,“ atmosféru doma v obývačke po Róbertovom strelenom góle priblížila mama Mariana.
Prievidžan Róbert Lantoši získal po zápase s Nemeckom navyše sklenený puk určený pre najlepšieho hráča stretnutia. Odchovanec prievidzského hokeja bol v hernej pohode aj v štvrťfinále proti Čechom, v ktorom Slováci zvíťazili 3:0.
Puk pre najlepšieho hráča v zápase s Nemeckom. FOTO: IVAN MRIŠKA
V semifinále narazil výber Slovenska opäť na hostiteľa turnaja, ktorému podľahol 1:5. Lantošiho bolo na ľade vidieť, a tak všetkých prekvapilo jeho zaradenie do štvrtej formácie v súboji o tretie miesto proti Švédom.
„Nie je príjemné, keď hráč koluje a nemá stále miesto. Som však rád, že som dostal príležitosť v prvej i druhej päťke. I keď som sa v poslednom zápase, neviem síce prečo, prepadol až do štvrtej formácie, myslím, že na tom vôbec nezáleží, dôležitá je tá bronzová medaila. Možno chcel tréner vyvážiť päťky, ale to vie iba on a ja to musím rešpektovať, pretože taký je hokej,“ hovorí o preraďovaní z formácie do formácie.
Otec: Rozhodnutie trénera je nevysvetliteľné
„Akceptujeme rozhodnutie trénera, ale pre mňa je nevysvetliteľné. Nie preto, že Robo je môj syn, ale nikto nepochopí tomu, že hráč ktorý sa podieľa na postupe celého tímu, ide až do štvrtej formácie. Keby to bolo kvôli zraneniu, alebo nejakej taktike a tréner mu to vysvetlí, tak to pochopím, ale k ničomu takémuto nedošlo. Navyše, Robo hráva vo Švédsku, a tak to mala byť pre neho prestíž. Myslím, že s mentalitou chlapcov by sa nik nemal takto zahrávať,“ na rozhodnutie trénera Bokroša reagoval otec Róbert Lantoši starší.
Lantoši síce strávil v stretnutí so Švédskom na ľade iba minimum času, až tak ho to nemrzelo. Slováci zvíťazili a v šatni sa rozpútali búrlivé oslavy, ktoré sa preniesli až domov na Slovensko.
„Prežil som najkrajšie chvíle hokejového života. Človek oslavuje, raduje sa a zabáva. Keď získate po 16-tich rokoch medailu pre tak malú krajinu, tak je to niečo neskutočné. Pred šampionátom bolo cieľom štvrťfinále, to čo prišlo bol už krásny bonus. Povedali sme si, že keď sme tak ďaleko, nechceme štvrté miesto. Proti Švédom sme podľa mňa viac chceli, a tak sme bronzové medaily získali zaslúžene,“ hovorí Lantoši o atmosfére a skvelom zážitku.
Spomínal na Prievidzu
Počas šampionátu si 19-ročný hokejista spomenul aj na svoje začiatky v Prievidzi, nezabudol však ani na starkého, ktorý mu pomohol s následným prestupom do Žiliny, kde ho vozil na každý jeden tréning.
„Chalani mi písali a pripomínali mi časy, keď sme boli malí. Povedali mi, že sú na mňa hrdí, čo ma hnalo vpred. Keď som s nimi hrával, nikdy by som nepovedal, že sa raz dostanem na juniorský šampionát a získam bronz. Ďakujem preto rodičom, že mi obetovali veľké množstvo času a peňazí a starkému, že ma dostal do Žiliny a vozil na jednotlivé tréningy. Myslím, že nebiť jeho, tak sa do Švédka nikdy nedostanem,“ pokračuje hokejový talent z Prievidze.
Zaujímavosťou bolo, že pred každým dvojzápasom boli hráčom odobraté mobilné telefóny.
„Tréneri nechceli, aby nás ovplyvňovali komentáre na internete. Po dvoch zápasoch nám však vždy boli na jeden večer vrátené, aby sme mohli kontaktovať svoje rodiny.“
I keď sa zápasy svetového šampionátu dvadsaťročných hrali až v neskorých hodinách SEČ, Róbertovi rodičia a brat si nenechali ujsť ani jeden.
Bronz z majstrovstiev sveta. FOTO: IVAN MRIŠKA
Rodičia: Budík bol poctivo nastavený
„Na každý zápas sme sa tešili, budík bol vždy poctivo nastavený. Neprespali sme ani jeden zápas, hrozne sme sa radovali, i keď sme sa občas aj báli. Napríklad proti Kanaďanom, tí nám prišli ako žraloky a naši ako návnada,“ pousmiali sa rodičia.
Na Slovensko priletel Lantoši v stredu 7. januára, no doma sa veľmi neohrial, pretože už o dva dni odletel do Švédka.
„Som rád, že som dostal tú príležitosť hrať vo VIK Västeras. Práve nastupujem na svoju tretiu sezónu a dostávam už aj miesto v A-tíme. Uvidím, ako to tam bude ďalej, no povedali mi, že by som mal nastupovať stabilne v prvom mužstve,“ hovorí o svojom klubovom pôsobení.
Jedného hokejistu už Lantošiovci majú, druhý im však už teraz rastie. Mladší syn Marek pravidelne oblieka mládežnícky dres MšHK Prievidza.
„Keď som prišiel do šatne, spoluhráči mi blahoželali a povedali, že držia bratovi palce,“ povedal Marek.
Za to, že sa slovenskí mladíci dostali až do boja o medaily, rodičia ďakujú aj blízkemu okoliu známych, ktorí posielali podporné SMS.
„Ktorá matka z Prievidze má doma medailu z majstrovstiev sveta? Iba Sekerová a Lantošiová,“ s úsmevom uzavrela hrdá mama Mariana.
