NOVÁKY. Na slovenský a český knižný trh sa dostáva najväčší atlas húb na svete. Je to rozsiahle encyklopedické dielo, ktoré v jednom zväzku prináša podrobný opis a farebné fotografie 3230 druhov a odrôd húb, rastúcich na Slovensku, v Čechách aj v ďalších európskych štátoch.
Všetkých fotografií je v ňom 4170, lebo premenlivé huby sú predstavené na viacerých snímkach. Dielo vychádza pod názvom Ottova encyklopédia húb.
Jej autorom je slovenský mykológ a spisovateľ 70-ročný Ladislav Hagara. Je autorom alebo spoluautorom 36 knižných vydaní o našich hubách. Niektoré z nich vyšli aj v češtine, francúzštine, nemčine, holandčine a maďarčine.
Od roku 1996 je predsedom Spoločnosti na výskum húb. Tridsaťpäť rokov skúma, mapuje a herbárovo aj fotograficky dokumentuje výskyt húb na Slovensku a v Čechách.
Ako sa z novinára a spisovateľa môže stať popredný odborník na huby? Čo tomu predchádzalo?
- Vyrastal som v Novákoch a tam som už od detstva pod patronátom mojej mamy spoznával základné i niektoré netradičné druhy húb. V roku 1974, keď som vydal svoju zbierku poviedok, bol som ešte stále len vášnivým hľadačom konzumných húb. Zlom nastal v roku 1980. Vtedy som začal fotografovať, mikroskopovať a určovať celú škálu húb, ktoré sa vyskytovali nielen v širokom okolí Martina, kde som vtedy žil, ale aj v iných častiach Slovenska. Všetky nálezy som odborne dokumentoval v herbárovej zbierke, ktorá okrem usušených plodníc obsahuje aj údaje o mieste a čase výskytu či biotope nájdených húb. Súbežne s tým som sa venoval aj prozaickej tvorbe. V osemdesiatych rokoch som vydal nielen svoj prvý Atlas húb, ale aj romány Arzén, Slnovrat, Blíženci a Uzly. Zdá sa, že časovo náročná práca pri mapovaní výskytu a rozšírenia húb ma nielen že nevyčerpávala, ale naopak nabíjala ma energiou a vytrvalosťou, ktoré som potreboval pri prozaickej tvorbe. A nielen pri nej. Mal som a dodnes mám ešte jednu pracovnú vášeň už vyše štyridsať rokov sa venujem biografickému a onomastickému štúdiu rodného kraja. Jeho zavŕšením by mala byť rozsiahla práca Hornonitrianske rody a osobnosti. Budú v nej tisíce mien. Aj v mojom herbári sa už zhromaždilo viac než 20-tisíc položiek húb.
Ladislav Hagara pri práci v hubárskom herbári Slovenského národného múzea v Bratislave. Foto: TASR
Herbárové položky sú hlavným a spoľahlivým vedeckým dokladom o výskyte jednotlivých druhov húb. Podľa nich sa objektívne posudzuje druhové bohatstvo húb v jednotlivých krajinách. Slovensko údajne patrí medzi hubové veľmoci. Je to tak?
- V Európe sa skutočne zaraďujeme medzi tie krajiny, v ktorých rastie najviac druhov húb. Vďačíme za to veľmi priaznivým prírodným podmienkam, najmä pestrému geologickému podložiu, prítomnosti širokej škály pôdnych a klimatických typov, zastúpeniu všetkých výškových stupňov od nížin po vysokohorské pásmo, viac ako štyridsať percentnej zalesnenosti územia a veľkým plochám trávnatých plôch, ktoré sú po lesoch druhým hlavným biotopom húb. Bezmála štvrtinu nášho územia zaberajú národné parky a chránené krajinné oblasti.
Vaším vrcholným a možno povedať aj celoživotným dielom z odboru mykológie bude akiste veľká encyklopédia húb spomenutá v úvode. Ako vznikol nápad zostaviť takýto atlas?
- Už v osemdesiatych rokoch minulého storočia som s českým mykológom Janom Kuthanom vypracoval projekt rozsiahleho atlasového diela o hubách rastúcich na území Československa. Svojimi fotografiami mali doň prispieť všetci naši mykofloristi, profesionálni aj amatérski. To bolo základným predpokladom čo najväčšej komplexnosti diela. Realizáciu tohto projektu som ponúkol Vydavateľstvu Príroda. Žiaľ, odmietli ho. Vtedy aj neskôr slovenskí vydavatelia prijímali a realizovali len menšie populárne atlasy s opismi a vyobrazením sto, dvesto, nanajvýš tristo druhov húb. Tam skoro nič neriskovali, aj keď sa v tých knihách väčšinou opakovali len tie isté, najbežnejšie druhy húb. Až začiatkom roka 2010 sa našiel vydavateľ ochotný vydať encyklopedické dielo zahrnujúce niekoľko tisíc druhov húb, ktorý mi zmluvne potvrdil, že v ňom môžem umiestniť viac než štyritisíc fotografií. Bolo to pražské Ottovo nakladatelství. Po štyri a pol roku každodennej práce som dielo autorsky spracoval. Opísal som v ňom 3230 druhov a odrôd húb, ktoré som predstavil na 4170 farebných fotografiách. Autorom všetkých textov a 2282 fotografií som ja, zvyšných 1888 snímok pochádza od 104 iných fotografov Česka, Slovenska a niektorých iných európskych krajín. Nezvyčajne veľký rozsah a formát knihy, 1152 strán s rozmermi 235x297 milimetrov, umožnil reprodukovať mnoho druhov húb v životnej veľkosti.
Je pravda, že ide o najväčší atlas húb nielen na Slovensku a Čechách, ale aj na svete?
- Doteraz najväčším atlasom húb na svete bol Veľký atlas húb, ktorý vyšiel v roku 2005 i 2010. Jeho tvorcami sú okrem mňa českí mykológovia Vladimír Antonín a Jiří Baier. Je v ňom 1440 fotografií. Táto nová encyklopédia húb je takmer trojnásobne väčšia.
A to ste autorsky stihli za tri a pol roka?
- Od podpísania autorskej zmluvy do vyskladnenia diela ubehlo bezmála päť rokov. Pôvodne mala encyklopédia vyjsť v dvoch zväzkoch. Rukopis prvého zväzku spolu s fotografiami som dokončil a odovzdal 10. decembra 2010 a rukopis druhého zväzku 15. júla 2013. V druhej polovici roka som so skeneristom Vratkom Tóthom pracoval na farebných korektúrach oskenovaných diapozitívov aj digitálnych fotografií a od jesene 2013 do polovice leta som s grafikom Milanom Šindlerom spolupracoval na výrezoch fotografií a korektúrach zalomeného textu slovenskej aj českej verzie encyklopédie. V skutočnosti sa práca na tomto vašimi slovami životnom diele datuje už od roku 1980, keď som svojou Yashicou začal fotografovať huby. Dielo takéhoto rozsahu sa nedá pripraviť bez mnohých rokov terénnej a mikroskopickej práce. Nejde len o zhromažďovanie fotografií nových a nových druhov húb, ale aj o sústavné štúdium nových a novších poznatkov o hubách. Mykológia v ostatných 1015 rokoch prechádza prudkým vývojom a budovaním nového systému húb založeného na genetických základoch. Nie je jednoduché ustrážiť a vstrebať všetky dôležité zmeny v systematike a nomenklatúre húb. Dosť sa ich udialo aj počas tvorby encyklopédie či počas ročných korektúr. V encyklopédii sú huby zaradené do čeľadí a rodov na základe najnovších vedeckých poznatkov odvodených nie z vonkajšej podobnosti, ale z genetickej príbuznosti.
Kniha má odborný charakter, ale opisy jednotlivých húb sú nerozvláčne, skôr úsporné, pritom veľmi výstižné, dobre zrozumiteľné aj bežným hubárom a sprevádzané verným farebným vyobrazením opísaných húb. Čím môže zaujať a obohatiť konzumných hubárov?
- Sú ľudia, ktorí z opatrnosti alebo iných dôvodov zbierajú len úzky sortiment húb. Viac je tých, v ktorých aj iné huby prebúdzajú zvedavosť. Niekedy pre krásu plodníc, inokedy preto, lebo by chceli vedieť, či sú jedlé a chutné. V bežných atlasoch sa to väčšinou ani nedá zistiť. Je však vysoko pravdepodobné, že ak si niekto prinesie domov aj desať-dvadsať druhov neznámych húb, nie je medzi nim taký, ktorý by nebol zobrazený a opísaný v encyklopédii predstavujúcej tisícky druhov. V posledných desaťročiach sa znásobili počty hubárov, ktorí popri tradičných druhoch začali spoznávať, zbierať a konzumovať aj menej známe druhy húb. Tí vždy uvítajú príležitosť rozšíriť si zberovú škálu o ďalšie druhy.
