PRIEVIDZA. "Hlaholskú akadémiu sme sa rozhodli založiť pre to, aby slovenský národ poznal dedičstvo svojich otcov, pretože národ, ktorý nepozná svoje korene, nemá budúcnosť. Keď zhrnieme všetky dostupné historické fakty tohto dedičstva, objavíme neuveriteľne bohaté pramene, z ktorých možno stále čerpať. Napríklad, že Slováci - Sloveni boli prví zo slovanských národov, ktorí dostali vlastné písmo a tým aj prvé školstvo, Slováci ako prví zo Slovanov mali bibliu preloženú do vlastného jazyka už v 9. storočí," uviedla pre TASR lektorka kurzu a publicistka Elena Šubjaková.
Budúci absolventi Hlaholskej akadémie sa počas svojho štúdia neučia len samotnú hlaholiku, ale ako ďalej ozrejmila Šubjaková, oboznamujú sa aj s celkovou historickou situáciou 9. storočia. "Ale hlavný dôraz kladieme na vznik hlaholiky a jej duchovný význam, pretože ide o unikátnu kresťanskú abecedu. Študenti spoznajú i jej ďalší osud po zániku hlaholskej písomnosti u Slovenov-Slovákov, i to kam sa dostala hlaholská škola, a tiež, čo sa stalo so slovenskými učeníkmi po ich vyhnaní z vlasti. Oboznámia sa aj so všetkými dostupnými hlaholskými písomnosťami," doplnila.
Jedným z účastníkov kurzu je aj Jozef Kyselica, ktorý si myslí, že by každý Slovák mal poznať hlaholiku a históriu okolo nej. "Sú to naše korene, ja som vždy chcel vedieť o tom čo najviac," podotkol s tým, že si už vie niečo z textov v hlaholike prečítať a aj v nej niečo napísať.
"Písmo ma priťahovalo, hoci sama pekne nepíšem. O hlaholike som veľa čítala a keď som sa na internete dozvedela, že je kurz, rada som sa prihlásila. Je to zaujímavé, sú to naše korene, naša história a človek by sa mal do toho trošku zasvätiť," povedala ďalšia účastníčka kurzu Soňa Jantošková.
Veľmi sa jej páčia prednášky, ktoré sú podľa nej zaujímavé. "Mala som veľmi veľa medzier. V škole sme sa naučili, že u nás boli Cyril a Metod, priniesli nám písmo a viac sme sa tomu nevenovali. Tu sme sa dozvedeli veľa zaujímavých vecí," ozrejmila.
Podľa Šubjakovej majú účastníci akadémie akýsi svoj vlastný "motor" záujmu. "Vidím, že sú veľmi aktívni aj v iných veciach. Je to prejavom ich celkového záujmu o národ a jeho históriu," dodala.
Hlaholskú akadémiu slávnostne otvoril vo februári tohto roka Dom Matice slovenskej v Bratislave, ktorý chce týmto spôsobom oživiť toto, dnes už nepoužívané písmo Slovanov, ako i pestovať hlaholskú gramotnosť Slovákov. Organizátorom kurzu v metropole hornej Nitry sú Miestny odbor Matice slovenskej a Regionálne kultúrne centrum, jeho účastníkov vedie okrem lektorky Šubjakovej aj teológ Dušan Slivka.
