PRIEVIDZA. Cirkevný hodnostár, politik a predstaviteľ hnutia za autonómiu Slovenska Andrej Hlinka (1864-1938) zanechal svoje výrazné stopy aj na hornej Nitre, hoci tu nikdy nepôsobil ako kňaz.
Poukazuje na to regionálny historik Erik Kližan, ktorý pri príležitosti tohoročného 150. výročia narodenia tejto výraznej slovenskej osobnosti pripravil o ňom historickú štúdiu pre Miestny odbor Matice slovenskej v Prievidzi. Zhrnul v nej nové nepoznané, aj zaujímavé fakty a udalosti súvisiace s Andrejom Hlinkom.
Mnoho priateľov
„Hornú Nitru, predovšetkým Prievidzu Hlinka často navštevoval, nielen pre verejné vystúpenia, ale mal tu aj mnoho priateľov, národovcov z radov kňazov, s ktorými zdieľal rovnaké politické názory,“ povedal Kližan. Častým hosťom bol napríklad u Antona Miššútha, kňaza, básnika a národovca, ktorý určitý čas pôsobil aj ako starosta Prievidze. Rovnako ako Hlinka veľa si vytrpel počas maďarského útlaku. Keď zomrel, Hlinka ho na prievidzskom cintoríne pochovával.
Ďalším Hlinkovým priateľom bol Jozef Sivák, pedagóg, školský inšpektor v Prievidzi, zostavovateľ školských učebníc, poslanec, aj minister školstva a osvety v rokoch 1939-1944. Spoločne s Hlinkom organizovali početné verejné zhromaždenia na hornej Nitre.
Navštevoval aj Jozefa Kačku, Mateja Ujváriho a Petra Brišku, všetko kňazov pôsobiacich v hornonitrianskom regióne.
Príhovor Mišíka
Podľa Kližana smrť Andreja Hlinku hlboko zasiahla veriacich aj na hornej Nitre. Na jeho pohrebe v Ružomberku sa zúčastnilo približne stotisíc jeho priaznivcov, medzi nimi aj takmer dvestočlenná delegácia z Prievidze.
Nad rakvou sa so zosnulým rozlúčil spomínaný Jozef Sivák, vtedy vo funkcii podpredsedu Národného zhromaždenia v Prahe.
V Bratislave sa na uctenie zosnulého Hlinku konala smútočná tryzna. Prejavom prekvapivo poverili mladého, vtedy 31-ročného prievidzského kňaza Mikuláša Mišíka. Ten si prejav pripravil sám a Hlinku nazval symbolom Slovenska. Za tri víťazstvá zosnulého označil národné prebudenie Slovákov, upevnenie ich kresťanských tradícií a reorganizáciu slovenského národného a štátneho vedomia.
„Ale Mišík sa za svoje vystúpenie nedočkal pochvaly, práve naopak, československý štát mu siahol na vyplácanú mzdu,“ dodal historik.
Prievidzské mestské zastupiteľstvo po Hlinkovej smrti už na jeseň v roku 1938 odhlasovalo zmenu názvu hlavného námestia z Masarykovho na Hlinkovo. V súčasnosti je to Námestie slobody. Dnes nesie jeho meno v okresnom meste jedna z ulíc.
