NITRIANSKE RUDNO. Dvadsaťjedenročný osobný tréner, ktorý je niekoľkonásobným majstrom Slovenska a majstrom Európy pre rok 2013, musel pre úspech podstúpiť tvrdý tréning doplnený prísnym stravovaním.
Ste aktuálnym majstrom sveta. Aké boli tie vaše prvé dojmy?
- Jednoducho úžasné. Eufória, pocit šťastia, vedomie, že ma čaká vytúžený odpočinok a zároveň zistenie, že som dosiahol vrchol toho, čo aktuálne vôbec dosiahnuť môžem. Takže splnenie všetkých mojich súťažných cieľov, ktoré som po dobu piatich súťažných rokov postupne dosahoval. To znamená, že je potrebné si vytvoriť nové ciele, ktoré budú ešte náročnejšie.
V akej kategórii ste presne štartovali?
- Pretekám v kategórii klasická kulturistika. Zaujímavá je tým, že v nej daný pretekár musí spĺňať hmotnostný limit, ktorý sa odvíja od jeho výšky, a v neposlednom rade musí mat čo najviac symetrickú postavu, koncepcia postavy musí byt estetická. Pre hmotnostný limit existuje rovnica, ktorú musí rešpektovať každý pretekár. Pri mojej výške 174 cm, môžem vážiť maximálne 76 kilogramov.
Čo všetko ste museli podstúpiť, aby ste tento úspech dosiahli?
- Veľa ľudí si neuvedomuje, že kulturistika je šport na dlhú trať. Športovec nemôže po roku či dvoch dosiahnuť vrchol v kategórii, ktorej preteká. Všetko si vyžaduje čas a pevnú vôľu. Predovšetkým si myslím, že som musel v prvom rade vyhrať sám nad sebou a prejsť za svoje hranice. Odoprieť si všetko, čo mám rád. Spoločenský život razantne upadá. Prijímate málo sacharidov, čím energia na večerné posedenia s priateľmi alebo hýrenie po nociach už nie je. Zároveň musíte stále dodržiavať striktnú stravu, čo spoločne s nízkou hodnotou sacharidov robí vaše telo malátnym a tým máte pocit, že každú chvíľu si musíte ľahnúť, pretože neprejdete ďalších dvadsať metrov. A predsa len, večerné posedenie v spoločnosti niekoľkých dóz s jedlom nezanecháva dobrý dojem ani mne, ani pre moje okolie. Veľakrát som bol rád, že som prišiel domov z práce a mohol oddychovať.
ARCHÍV - ERIK HALAŠKA
Ako ste cvičili, čo strava?
- Posledné týždne pred súťažou boli najnáročnejšie. Musel som trénovať dvakrát do dňa. Ráno na lačno som robil 50 minúť kardia, druhý tréning bol už dvojhodinový, silový tréning v posilke, kde som na konci robil ešte 15 až 30 minút bicykel. Strava bola monotónna, zvyčajné som jedol iba kuracie mäso, vajíčka, tvaroh, ryby, zeleninu a v malom množstve ryžu.
Ako prebiehal samotný šampionát?
- Samotná súťaž bola v podstate celkom pekná. Všetko išlo podľa časového harmonogramu. Odohrávalo sa to vo veľkom divadle, kde bolo približné 2 500 divákov, takže aj atmosféra bola úžasná. Pre Mexičanov to bolo niečo nové, na čo nie sú až tak zvyknutí, ale odozva bola super. Chceli sa stále fotiť, gratulovali mi a bolo na nich vidieť, že vzdávajú hold ľuďom, ktorí si vytrpia takú náročnú diétu a tréning.
Mali ste so sebou nejaký talizman, veríte na takéto veci?
- Musím sa priznať, že na talizmany neverím, ale na každú súťaž si beriem obľúbenú misku, do ktorej si dávam ryžu a slivky, týmto sa kulturisti „cukrujú“, aby sa im pred súťažou naplnili svaly glykogénom a vyzerali tak masívnejší.
Mexiko je predsa len exotická krajina. Boli tam nejaké problémy?
- Celá cesta až po organizáciu bola problémová. Cestovali sme neuveriteľných 36 hodín, keďže pre nás organizátor nezabezpečil autobus, museli sme päť hodín čakať na letisku v Mexiko City a odtiaľ sme cestovali ešte sedem hodín autobusom, ktorý neprekročil rýchlosť 70 km za hodinu. Takže sedem hodín mu trvalo prejsť tristo kilometrov. A to, že mu pri tom všetkom počas jazdy odletel šiber na streche, alebo párkrát zablúdil, už asi ani nestojí za reč. Popritom si jedna súťažiaca zabudla kufor na letisku a čerešničkou na torte bolo naše zistenie, že naše vopred rezervované izby v hoteli ponúkli iným zákazníkom, a tak po tej urputnej ceste sme boli nútení ďalšie dve hodiny vybavovať nové ubytovanie.
Aké podujatia vás teraz čakajú?
- Aktuálne prechádzam do objemovej prípravy a chcel by som sa nachystať na ďalšie majstrovstva sveta, ktoré sa budú konať o rok. Podľa toho, aké budem mat podmienky a čí sa nájde nejaký sponzor, ktorý by mi pohol s prípravou, chcel by som skúsiť pretekať aj za mužov a pokúsiť sa vybojovať nejaký zaujímavý výsledok. Totiž ťahať prípravu z vlastného vrecka je veľmi náročné a lepšie podmienky by mi určite pomohli. Junior budem ešte dva roky, ale veľmi ma láka skúsiť olympijské hry, keďže tam bude prvý rok klasická kulturistika. Nevýhodou pre mňa je, že tam bude zatiaľ iba kategória mužov, ale o to väčšia je motivácia.
Aké sú vaše ciele do budúcna?
- Určite by som chcel obhájiť titul majstra sveta juniorov a chcel by som sa pokúsiť zabojovať aj medzi mužmi. Čerešničkou na torte by boli olympijské hry. Sú to veľké ciele, ale verím, že sa mi podaria.
ARCHÍV - ERIK HALAŠKA
