PRIEVIDZA. Denný stacionár pre seniorov v Prievidzi nefunguje. Do „škôlok“ pre starších blízki ráno privedú babičku alebo dedka a večer si ich vyzdvihnú.
V okresnom meste však takáto možnosť nie je. Denný stacionár ešte v roku 2008 vybudovali v Zariadení pre seniorov na Ulici Rázusa, po krátkej prevádzke však jeho fungovanie zastavili hygienici.
Záujem je sporadický
Denný stacionár tvorili štyri samostatné miestnosti, z hľadiska hygieny však nevyhovujú.
„Seniori by museli do kúpeľne alebo na toaletu prechádzať do inej časti zariadenia a navyše cez jedáleň, čo je z hľadiska hygieny neprípustné,“ vysvetlil súčasný riaditeľ Zariadenia pre seniorov v Prievidzi Branislav Magdolen.
Priestory, ktoré boli vyčlenené na denný stacionár, sú využívané na iné účely, napríklad na rehabilitácie.
„Škôlka“ pre seniorov fungovať nemôže z hygienických dôvodov, no v podstate ani nemusí.
Magdolen vysvetľuje, že „denný stacionár príliš veľký záujem nebol a ani nie je. Len sporadicky sa ozvú príbuzní starších ľudí a chcú ich umiestniť do zariadenia napríklad na dva týždne, keď idú na dovolenku. Ale takýchto požiadaviek je veľmi málo.“
Podľa Magdolena takúto službu by nemali mať vo svoje ponuke verejný poskytovatelia sociálnej starostlivosti, ale skôr súkromní. Ide totiž o platenú službu.
Seniori trénujú pamäť
V dennom stacionári by mali seniori pripravené rôzne aktivity. Tie môžu denne využívať aj stáli obyvatelia Zariadenia pre seniorov v Prievidzi, pripravujú im ich ergoterapeuti.
„Deduškovia a babičky sa môžu venovať ručným prácam, spoločne si čítame, v rámci arteterapie maľujeme, hráme sa spoločenské hry a mimoriadne obľúbené sú tréningy pamäte,“ priblížila ergoterapeutka Miroslava Rogusová.
Dôchodcovia majú radi aj filmové popoludnia, keď môžu sledovať filmy premietané na plátno. Obľúbené majú hlavne české a slovenské komédie, ale tiež romantické filmy. Tento rok v lete mali aj prvú spoločnú grilovačku.
„Aktivity sú dobrovoľné. Niektorí ich s nadšením prijímajú, no je veľa seniorov, ktorí sú apatickí, nič ich nezaujíma. Snažíme sa ich motivovať, no nie vždy sa to darí,“ priznala Rogusová.
Povzbudiť ich vedia deti a mladí ľudia, ktorí medzi nich prídu s programom pri rôznych príležitostiach. Nedávno to bolo v rámci Mesiaca úcty k starším.
„Deti vedia penzistov vždy nadchnúť. Ich vystúpenia majú radšej ako napríklad seniorské spevácke skupiny,“ prezradil Magdolen.
Modernizujú postupne
Počas posledných troch rokov štát prispieva na každého klienta v zariadení 320 eur mesačne.
„Je to jeden zo zdrojov nášho fungovania, druhým sú platby od seniorov a tretím je mesto, ktoré v prípade potreby dofinancuje prevádzku zariadenia. Zatiaľ to však potrebné nebolo,“ vysvetlil Magdolen.
Tieto peniaze však nemôžu byť využité na rôzne investície, napríklad na prestavby či modernizácie. V tomto smere pomáha hlavne samospráva.
„Snažíme sa, aby seniori mali stále lepšie podmienky na pobyt v zariadení. Jednorazové veľké investície nie sú možné, preto v spolupráci s mestom opravujeme a vynovujeme postupne,“ zdôraznil Magdolen.
Od roku 2011 napríklad nakúpili polohovateľné postele a kreslá, menili drevené okná za plastové, opravovali balkóny, zatekajúce strechy, rekonštruovali časť kúpeľní či zabezpečili signalizačné zariadenia k posteliam klientov.
