NITRIANSKE PRAVNO. Do Zoznamu národných kultúrnych pamiatok na Slovensku pribudla v tomto roku kalvária v Nitrianskom Pravne. Postavili ju v neogotickom slohu na pahorku Galgensberg, nad bývalou samostatnou obcou Solka, v dvoch etapách, v rokoch 1934 a 1937. Zaujímavé je, že pozostáva z dvadsaťsedem murovaných objektov. Z toho sú dva kostoly, na začiatku a na konci, štrnásť klasických zastavení krížovej cesty a jedenásť ďalších kaplniek.
Budovali s nadšením
„Nitrianske Pravno, v tom čase malé mestečko Deutsch Proben, obývali takmer výlučne karpatskí Nemci,“ povedal miestny farár Pavel Michalovič.
Pokračoval, že iniciátorom a zakladateľom kalvárie bol miestny rodák, kanonik banskobystrickej kapituly Anton Richter. Podnetom na výstavbu kalvárie bola pietna spomienka a vyjadrenie úcty k stému výročiu tragického požiaru z roku 1927, pri ktorom zhorela veľká časť mestečka," povedal miestny farár Pavel Michalovič.
Prípravy trvali niekoľko rokov. Richter dal vypracovať návrh na vybudovanie kalvárie mníchovskej firme Franza Mayera, ktorá aj zabezpečila namaľovanie obrazov s výjavmi krížovej cesty. Vzory rámov pre obrazy si Richter vyžiadal od umeleckého stolára Simona Ravedera z Rakúska. U banskobystrického sochára Karola Horna si zasa objednal reliéfy z kararského mramoru, ktoré sú inštalované v kaplnkách.
„Obyvatelia sa do výstavby pustili s nadšením. Zúčastňovali sa na nej miestni remeselníci, často ako dobrovoľníci. Mnohí darovali na tento účel svoje pozemky, ďalší zámožnejší nechali postaviť kaplnky na vlastné náklady, iné postavili zo zbierok veriacich. To je aj dôvod, prečo je tých objektov až dvadsaťsedem, pretože na základe nevšedného záujmu postavili navyše doplnkové kaplnky," zdôraznil farár.
Tak na kalvárii, ako nikde inde na Slovensku, okrem tradičných zastavení krížovej cesty, pribudli ďalšie výjavy z pašií.
„V dolnom kostole je to napríklad výjav Poslednej večere. V ďalších kaplnkách je to zasa Ježiš na Olivovej hore, sú tu kaplnky Judášovej zrady, Petrovho zapretia Ježiša, Nástrojov umučenia, ale aj Božieho hrobu, Zmŕtvychvstania či Nanebovstúpenia," spresnil Michalovič.
Pavel Michalovič ukazuje obraz v dolnom kostole kalvárie. Foto: TASR
Pomohli aj rodáci
Po druhej svetovej vojne, keď sa veľká časť nemeckého obyvateľstva musela vysťahovať, začala kalvária chátrať. K prvej väčšej rekonštrukcii objektov došlo v 90. rokoch minulého storočia. Po dvadsiatich rokoch však bolo treba kalváriu opäť opraviť.
„Keď som približne pred štyrmi rokmi nastúpil ako farár do tejto farnosti, upozorňovali ma na to obyvatelia. V zlom stave boli predovšetkým strechy, zatekalo do kaplniek, hrozilo poškodenie obrazov. Vlani sa nám podarilo strechy opraviť a v tomto roku, v ktorom si pripomíname 80. výročie vzniku kalvárie sme opravili fasády na všetkých objektoch. Náklady predstavovali približne 18-tisíc eur. Jednou tretinou prispeli rodáci zo zahraničia, ktorých otcovia kalváriu stavali a na zvyšok sa zozbierali veriaci," pokračoval farár.
Vyhlásenie kalvárie za národnú kultúrnu pamiatku je podľa neho dôkazom, že odborníci si všimli nielen jej duchovnú, ale tiež umeleckú hodnotu. Považuje to tiež za ocenenie ľudí, ktorí toto dielo pred osemdesiatimi rokmi vybudovali. V rozhodnutí sa uvádza, že kalvária „má architektonickú, výtvarnú, umeleckú, historickú, urbanistickú, spoločenskú a dokumentačnú hodnotu. Je zároveň dokladom karpatskonemeckého osídlenia v tejto časti hornej Nitry".
