Handlová patrí medzi najzadlženejšie mestá v SR. Čo plánujete urobiť, aby sa to zmenilo?
Fakt, že mesto je veľmi zadĺžené, nemôže nikoho tešiť. Mesto dostáva pravidelné príjmy, ako sú podielové dane, dane z nehnuteľností, nájom za nebytové priestory, nájom za pozemky, poplatok za chov psov, príjmy z predaja majetku, príležitostné príjmy z jarmokov a tieto by mali byť vyššie, ako sú výdavky napr. na mzdy, poplatky za energie, transfery pre organizácie napojené na rozpočet mesta a rôzne iné. A ešte by malo v pokladni aj niečo zostať. Hospodárenie mesta musí byť transparentné a efektívne. Iná cesta neexistuje.
Dôležitou skupinou, ktorá vytvára pracovné príležitosti, sú miestni podnikatelia a živnostníci. Čo im chcete ponúknuť, aby sa im oplatilo vytvárať pracovné miesta.
V prvom rade sa budem snažiť podnikateľov a živnostníkov zapojiť do diania v meste. Každé mesto, ktoré chce poskytovať svojim občanom kvalitné služby, potrebuje peniaze. Mesto bude mať vtedy peniaze, keď ich budú mať aj jeho obyvatelia. Takže bude treba urobiť konkrétne opatrenia pre to, aby sa miestnym podnikateľom a živnostníkom oplatilo ľudí zamestnávať a ponúknuť im otvorenú spoluprácu, napr. zníženie daní z nehnuteľnosti. Budem sa s podnikateľmi a živnostníkmi pravidelne stretávať a maximálne s nimi spolupracovať, aby sme spolu hľadali cesty a spôsoby na vytvorenie trvalo udržateľných pracovných miest. Na druhej strane aj zahraniční investori pôsobiaci v Handlovej a tiež Hornonitrianske bane budú musieť pochopiť, že sa budeme zaujímať aj o pracovné podmienky v ich prevádzkach, pretože úlohou samosprávy je predovšetkým hájiť záujmy svojich obyvateľov.
Aké sú vaše plány v oblasti dopravnej infraštruktúry?
Stav chodníkov a ciest v meste je žalostný až katastrofálny. Musíme v prvom rade zreštrukturalizovať dlh a potom zaviesť postupné opravovanie komunikácií v meste a systém pravidelnej údržby. Nemôžeme donekonečna leštiť len stred mesta. Musíme sa začať intenzívne venovať aj okrajovým častiam mesta a mestským častiam Morovno a Nová Lehota.
Prax ukazuje na nedostatok materských škôl. Čo s tým?
Na tomto probléme krásne vidieť, načo je dobrá otvorená samospráva. Keď zavedieme priame prenosy z rokovania zastupiteľstva a živé diskusné relácie s predstaviteľmi mesta, nemôže sa stať, že sa zbúra škôlka a potom nás prekvapia silné populačné ročníky, pre ktoré nie je miesto. Jednoducho takýto problém treba riešiť s ľuďmi, ktorí tomu rozumejú a ktorých sa týka.
V Handlovej máme vlastnú skládku odpadu, poplatky za odvoz komunálneho odpadu však tomu nenasvedčujú. Nemalo by sa mesto viac angažovať aj v oblasti separácie odpadov?
Keď sa v minulosti získavali hlasy na vybudovanie skládky odpadu, používal sa aj argument nižšieho poplatku za odvoz a uskladňovanie odpadu. Aj v tomto prípade bude nutné najprv zistiť, prečo platíme za odpad takúto sumu a hľadať možnosti na jej zníženie. Mala by k tomu prispieť aj intenzívnejšia separácia, ktorá prináša do firmy tržby. U nás sa stal paradox. Získavame ľudí na separovanie odpadu a zároveň sme zvýšili poplatok za odvoz. Čiže mesto chce, aby ľudia separovali, ale nič im za to nedáva. Každý, kto doma odpad separuje, by mal dostať bonus v podobe nižšieho poplatku za odvoz odpadu. Takto to funguje vo vyspelom svete.
A čo bytová výstavba? Budeme stavať ďalšie byty?
Podľa môjho názoru sa mesto pri výstavbe nájomných bytov dostatočne nevenovalo analýze potreby výstavby, ak ju vôbec spracovalo. Byty sa stavali v čase, kedy bolo len v realitných kanceláriách na predaj cca 30 voľných bytov. To znamená, že na Mostnej sa dva domy vôbec postaviť nemuseli. Pomohlo by sa tým ľuďom, ktorí byty na predaj ponúkali, pomohlo by sa tým aj kupujúcim, ktorí by si zabezpečili bývanie s podstatne nižšími nákladmi na bývanie, ako je to na Mostnej a pomohlo by sa tým aj pôvodným obyvateľom Mostnej, ktorým sme výstavbou štyroch domov znepríjemnili život veľkou koncentráciou obyvateľov a automobilov na malom území. A toto sa už napraviť nedá. Okrem toho, architektonicky sa nové domy do tejto lokality vôbec nehodia. A čo je tiež podstatné, na sídlisku teraz chýba škôlka. Výstavba bytov má aj dopad na rozpočet mesta, takže z najväčšou pravdepodobnosťou sa v najbližšej dobe nové nájomné byty stavať nebudú.
Množstvo kritických pripomienok sa týka poskytovania služieb mestským úradom. Budú aj v tejto oblasti zmeny?
Mestský úrad je tu na to, aby poskytoval Handlovčanom čo najkvalitnejšie služby pri vybavovaní ich potrieb. Nemôžem sa stotožniť so zavedením napr. nestránkových dní. To je neprípustné a neprijateľné. Úrad musí byť k dispozícií nám občanom, ktorí sa mu skladáme na mzdy, denne. Nesmie nás obťažovať ani obedňajšími prestávkami alebo inými dôvodmi na nevybavenie. Každý úradník musí byť zastupiteľný, nesmie sa stať, aby niekto odišiel z úradu nespokojný. Na druhej strane je nutné dostatočne motivovať zamestnancov MsÚ, a nechať im priestor na osobnú iniciatívu.
Dlhodobo sa mesto nevenuje mestským častiam, Morovno, Nová Lehota. Zmení sa to?
Mesto vyčleňuje každý rok v rozpočte finančné prostriedky určené aj na úpravu týchto mestských častí. A tým starostlivosť končí, pretože tieto prostriedky sa sem vôbec nedostanú. Aj v Morovne a Novej Lehote žijú ľudia, ktorí pravidelne prispievajú do rozpočtu mesta, preto im treba časť vrátiť v podobe údržby komunikácií, vybudovaním oddychových zón, zabezpečovaním služieb v oblasti kultúry alebo športu. Nemôžu zostať na okraji záujmu. Ja sám bývam s rodinou na Hornom konci, takže viem o čom hovorím.
Kontrola NKÚ na MsBP nedopadla dobre. Pozriete sa aj na hospodárenie mestských organizácií?
Preštudoval som správu o vykonanej kontrole NKÚ na MsBP a poviem úprimne, keby takto konala ktorákoľvek iná organizácia, už by dávno skrachovala. Tu je na mieste niekoľko otázok: ako sa mesto venuje svojej organizácii, ako ju kontroluje, čo robia zástupcovia mesta z radov poslancov v orgánoch spoločnosti? MsBP vykazuje dlhodobo záporné hospodárenie z dôvodu, že mesto mu previedlo do správy majetok, na ktorého údržbu nevyčlenilo žiadne peniaze. V tejto súvislosti mi napadá, či mesto vôbec potrebuje vlastniť správcovskú firmu, ktorá vykonáva správu majetku prevažne súkromným osobám.
V diskusii sa často spomínala funkcia zástupcu primátora. Myslíte si, že mesto potrebuje takúto funkciu na plný úväzok?
V súčasnej ekonomickej situácii je funkcia zástupcu primátora pre také malé mesto, ako je Handlová, veľká finančná záťaž. Táto funkcia bola zavedená v meste od začiatku, ale zástupca vykonával svoju funkciu ako čestnú a dostával za to mesačnú odmenu. Nie plat určený podľa zákona, ako je to dnes. Neviem o tom, či má viceprimátor konkrétnu agendu a či sa to odrazilo napríklad na lepšom hospodárení. Som presvedčený, že nie.
Všeobecne prevláda názor, že starostlivosť mesta o svoj nehnuteľný majetok nie je najlepšia. Myslíte si to aj vy?
Mesto sa má o svoj majetok starať, zveľaďovať ho, podľa možnosti rozširovať. Keby to takto v Handlovej fungovalo, nevyzerali by mestské objekty také zanedbané, ako sú. Pozrite sa, v akom stave je Dom kultúry v Novej Lehote, Kolkáreň a hlavne Dom služieb. Dlhé roky bol tento objekt mestským majetkom, nájomníci priestorov nájomné zodpovedne platili, ale vlastník objektu neinvestoval do jeho údržby ani halier. Neviem ani za akých podmienok a prečo mesto previedlo tento objekt na Hornonitrianske bane. Ani to nepomohlo. Dnes je v súkromných rukách a naďalej špatí centrum. Znova to poukazuje na potrebu otvorenej samosprávy, aby sa výrazne zlepšila informovanosť. Aby bolo možné aj takéto situácie riešiť odborne a s podporou drvivej väčšiny Handlovčanov.
Autor: pr
