PRIEVIDZA. Raz v roku, vždy tri týždne po Veľkej noci, je v prievidzskej časti Necpaly omša pri tunajšej kaplnke. Napriek tomu, že je maličká, Necpalčania ju majú radi, starajú sa o ňu.
V posledných týždňoch bolo okolo kaplnky lešenie. Niekoľko dobrovoľníkov ju totiž už teraz pripravuje na výročie, ktoré budú mať Necpaly na budúci rok.
Zasvätená Panne Márii
Už desiatky rokov sú Necpaly súčasťou Prievidze. Mnohí tunajší obyvatelia sú však dodnes hrdí na niekdajšiu obec, na jej tradície, na všetko, čo z pôvodnej dediny zostalo.
Symbolom hrdosti na Necpaly je aj miestna kaplnka, kde sa v posledných rokoch Necpalčania stretávajú nielen pri hodovej omši, ale aj rozsvecovaní vianočného stromčeka alebo stavaní mája.
Na budúci rok bude o dôvod viac na stretnutie pri kaplnke. Necpaly si budú pripomínať 660. výročie prvej písomnej zmienky.
„Už od konca augusta sme sa pustili do opravy strechy na kaplnke, natreli sme nanovo vežu, kríž, rámy okien, obnovená je aj fasáda,“ vymenoval kostolník v kaplnke, ale aj šikovný majster Pavel Bátora.
Plánujú ešte obkopať kaplnku a odvodniť ju, pretože vlhnú múry.
Na prácach sa podieľali ochotní Necpalčania. „Akcie 'Zet', známe z minulosti, už vymizli. V Necpaloch sú však ochotní ľudia, ktorí prídu pomôcť bez nároku na odmenu,“ zdôraznil Bátora.
Na výdavky spojené s opravami a obnovou sa skladali ľudia počas vlaňajšej aj tohtoročnej hodovej omše. Peniazmi prispelo aj mesto.
Vnútro kaplnky je v dobrom stave. Dominantou oltára je socha Panny Márie, pretože kaplnka je zasvätená Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
„Hody sú však u nás vždy tri týždne po Veľkej noci, keď je nedeľa Dobrého pastiera, jeho socha je od minulého roka pri kaplnke,“ vysvetlil Bátora.
Pavel Bátora je v kaplnke kostolníkom aj zvonárom.
Obetný stôl na púti
V malej kaplnke je aj drevený obetný stôl, ambóna (miesto, pri ktorom sa číta Sväté písmo, alebo pri ňom káže kňaz) a kríž. Každoročne sú využívané na Mariánskom vŕšku, keď sa koná Prievidzská púť.
Zaujímavosťou je, že vo veži kaplnky je zvon vyrobený z leteckej bomby z čias druhej svetovej vojny.
„Zvon zvoní nielen počas hodovej omše, ale aj vtedy, ak niekto z Necpál umrie a jeho rodina o zazvonenie požiada,“ objasnil Bátora, ktorý je v kaplnke aj zvonárom.
Je rád, že sa kaplnku podarilo zvonku obnoviť. „Ktovie, ako to bude v budúcnosti, či sa o ňu postarajú aj ďalšie generácie,“ dodal Bátora.
Nevšedný zvon z leteckej bomby
V kaplnke postavenej v roku 1901 v prievidzskej časti Necpaly zvoní zvon zhotovený zo špičky leteckej bomby.
„Krátko pred koncom druhej svetovej vojny bombardovali nemecké vojská Prievidzu a okolie, aby bránili postupu Červenej armády, ktorá oslobodzovala tento región začiatkom apríla 1945, hovorí zvonár Pavel Bátora. Sám vtedy ešte nebol na svete, vie to iba z rozprávania starých rodičov.
Jedna z bômb na pokraji Necpál nevybuchla. V jarku ju našli piati mládenci. Bolo nebezpečné s ňou manipulovať, tak ju obložili drevom, ktoré zapálili. Bomba vybuchla, jej špic z kvalitnej ocele odletel a zostal nepoškodený. Jeden z amatérskych pyrotechnikov špic priviezol na fúriku domov. Chvíľu slúžil na napájanie hydiny, potom sa s ním hrávali deti.
Vtedy zistili, že keď naň udrú kladivom, má pekný zvuk. V tom čase chýbal na kaplnke zvon. Praskol a poslali ho na opravu, ale už sa nevrátil. Niektorým nadšencom napadla myšlienka použiť ako zvon onen špic bomby. Vnútrajšok upravili a hrubým šraubom pripevnili pohyblivé srdce. Nevšedný zvon je už síce trochu hrdzavý, ale stále ešte slúži.
tasr
