PRIEVIDZA. Mladí amatérski fotografi sa snažia zdokumentovať ojedinelé diela, ktoré sú na bytových domoch na prievidzskom sídlisku Píly.
Sgrafitá, ako sa odborne výjavy na stenách nazývajú, by mali pretrvať aj do budúcnosti, nič by na tom nemalo zmeniť ani zatepľovanie budov. Mesto totiž celé „staré sídlisko“ zaradilo medzi pamätihodnosti.
Fotia aj z plošiny
Pred štyrmi rokmi mladí členovia Fotoklubu Junior z Prievidze po prvý raz fotili motívy, ktoré sú vytvorené na bytových domoch na sídlisku Píly.
„O rok sme vo fotení pokračovali, pretože sme sa rozhodli, že sgrafitá zdokumentujeme,“ povedala vedúca Fotoklubu Junior Magdaléna Malichová.
Obávajú sa totiž, že by postupne mohli zaniknúť, či už vplyvom poveternostných podmienok, ale aj zásahom ľudí pri zatepľovaní alebo výmene okien či dverí. Aby mladí fotografi nafotili sgrafitá čo najlepšie, snímali ich aj z plošiny.
„Na to, aby mohli pracovať chlapci a dievčatá vo výške, museli si vybaviť potvrdenie od lekára,“ prezradila Malichová.
Prvé fotografie predstavili už vlani verejnosti na výstave na Námestí slobody v Prievidzi, vo fotení však ďalej pokračovali aj tento rok. Aby mohli všetky sgrafitá zdokumentovať, musia nasnímať asi ešte tretinu z nich.
Malichová hovorí, že „pri fotení sme sa stretli s rôznymi reakciami obyvateľov domov. Najviac nás prekvapilo, že mnohí si roky ani len nevšimli, že na dome majú nejaký motív.“ Fotografie doplnia sumár všetkých sgrafít zo sídliska Píly, ktoré už podrobne zostavil, opísal a identifikoval mladý historik Rastislav Popelka.
„Možno by mohol v budúcnosti vzniknúť ucelený zborník či publikácia, pretože ide o ojedinelé diela v rámci Slovenska“ navrhuje Malichová.
Sgrafitá pred rokmi tvorilo viacero umelcov. Foto: FOTOKLUB JUNIOR
Majú podporu mesta
O aktivite mladých nadšencov bola vedúca fotoklubu informovať aj poslancov prievidzského zastupiteľstva. Prezentovala svoje obavy, že sgrafitá môžu postupne zanikať pri výmenách vchodových dverí do domov alebo zatepľovaní. Navrhla, aby poslanci z tohto volebného obvodu urobili stretnutie s predstaviteľmi spoločenstva bytov a vysvetlili im význam sgrafít a prečo ich treba chrániť.
„Takéto stretnutia robí pravidelne primátorka, pri najbližšej príležitosti zaradí do programu aj tento podnet,“ zareagovala poslankyňa zo sídliska Píly Helena Dadíková.
Pripomenula, že sídlisko Píly je ako celok zaradené od roku 2011 medzi pamätihodnosti mesta. Má to zaručiť, že všetky architektonické prvky na budovách, teda aj sgrafitá, zostanú zachované. Stavebný úrad totiž do podmienok pri zatepľovaní domov dáva aj zachovanie sgrafít.
„Takáto pamiatková ochrana je účinná, pretože sgrafitá z domov nemiznú. Stalo sa to zatiaľ len raz na Ulici F. Madvu,“ ozrejmila poslankyňa.
Mesto víta aktivitu mladých fotografov, ktorí sa snažia zdokumentovať sgrafitá.
„Pokiaľ sa bude fotoklub uchádzať o peniaze na túto aktivitu, určite ho cez komisiu školstva a kultúry opätovne podporíme,“ uistila Dadíková.
Čo sú sgrafitá
Typické pre „staré sídlisko“ Píly v Prievidzi sú sgrafitá. Grafito znamená v taliančine sgraffiare, teda škrabať. Prostredníctvom špeciálnej grafickej umeleckej techniky totiž vzniká vyškrabávaním do viacvrstvovej hladenej omietky umelecké dielo - sgrafito. Postupným odškrabaním vrchnej omietky sa odkrýva spodná vrstva, čím sa vytvára motív, ktorý autor chce znázorniť. Táto technika má pôvod v renesančnom Taliansku. K nám sa dostala spolu s talianskymi majstrami, ktorí tu pôsobili a stavali nielen kostoly, ale aj verejné budovy a šľachtické sídla, ktoré vyzdobovali práve touto technikou. Keď sa začalo v čase rozmachu baníctva v päťdesiatych rokoch 20. storočia stavať „staré sídlisko“, jeho tvorcovia sa rozhodli využiť túto osobitú techniku a esteticky tak dotvoriť stavby obytných domov.
Prvé bytové domy na sídlisku Píly boli kolaudované už v roku 1952. Vtedajší architekti sa snažili oživiť monotónnosť a šedivosť prvých povojnových sídlisk keramickými prefabrikátmi, ktoré špeciálne pre nové prievidzské sídlisko Píly navrhli brnianski architekti. Tie však pre finančnú náročnosť neskôr nahradila sgrafitová výzdoba, na ktorej sa v Prievidzi podieľalo niekoľko autorov.
Sgrafitá oživujú vnútroblokové i čelné steny obytných domov vo figurálnej, ornamentálnej a zvieracej podobe. Na Slovensku sú takmer jedinečné. Pri figurálnych sgrafitách je častá folkloristická a selanková tematika, nechýbajú bojové a historické námety. Nájdeme tu reliéfy z pálenej hliny, ktoré pochádzajú z dielne Alexandra Drexlera, Ludvíka Kordoša a Vladimíra Kompáneka.
Jedinečnosť prostredia, ktoré tvorí celok sídliska ako typický príklad SORELY, teda socialistického realizmu, viedli vedenie mesta k rozhodnutiu ochrániť toto územie s jeho jedinečným prvkami aj pre budúce generácie. Prievidza využila zákonné možnosti ochrany pamiatkového fondu a vydala v októbri 2011 Všeobecne záväzné nariadenie o pamätihodnostiach mesta Prievidza. Jeho cieľom bolo okrem iného zachovať všetky architektonické prvky objektov a samozrejme i sgrafitá.
Helena Dadíková
