NITRICA. Strom v miske. Taký je doslovný preklad slova bonsaj. Miniaturizované dreviny aj v našich zemepisných šírkach poznáme zväčša len v miskách.
Na hornej Nitre je však lokalita, kde sú bonsaje priamo uprostred prírody. Do lesa nad Nitricou atmosféru Japonska už niekoľko rokov prináša Milan Žáčik.
Stará sa o niekoľko stromov, ktoré premenil na bonsaje. Obdivujú ich turisti, fotia sa pri nich a hovoria, že sa v ich blízkosti cítia ako v rozprávke.
Do bonsajov upravené stromy sú na prvý pohľad iné. Aké?
Pozrite si fotogalériu >>
Ako obláčiky
So šesťdesiatnikom Milanom Žáčikom kráčame do strmého kopca za Nitricou, okolo nás sú stromy ako kdekoľvek inde. Cesta nie je jednoduchá, no oplatilo sa ju absolvovať a vidieť na vlastné oči borovice upravené ako bonsaje.
„V Japonsku majú celé záhrady s vytvarovanými stromami, v našom lese som ich vytvoril len zopár,“ hovorí bonsajista.
Nie je to krátkodobá záležitosť. Trvá roky, kým je zo stromu bonsaj, kým sa ho podarí vytvarovať.
Pán Milan prichádza spolu s manželkou k stromom skoro na jar, aby včas poodlamovali konce vetvičiek, ktoré za rok narástli. Trvá im to neraz aj týždeň, kým sa postarajú o všetky dreviny.
„Vetvičky sú potom maličké, ihličie hustne a vytvárajú sa akoby obláčiky,“ vysvetlil Žáčik.
Prvý strom v prírode začal na bonsaj meniť už pred pätnástimi rokmi. Ľudia sa čudovali, čo robí, pristavili sa pri ňom aj poľovníci. Musel im vysvetľovať, že stromom nijako neubližuje, len upravuje ich tvar.
„V súčasnosti sú už tieto bonsaje pre turistov atrakciou. Fotia sa pri nich, pretože im údajne pripomínajú rozprávkovú krajinu,“ prezradil Nitričan.
Nevie o nikom inom, kto by priamo v prírode vytváral bonsaje, aj keď pripúšťa, že nadšenci ako on môžu byť aj inde.
Milan Žáčik sa bonsajom venuje už tridsať rokov.
Rodinné objatie
Tvarovať môže tak ihličnaté ako aj listnaté stromy. Priznáva však, že najlepšie sa mu pracuje s ihličnanmi, hlavne borovicami
. Vyberá si nielen pekné rovné dreviny, ale aj rôzne pokrútené, naklonené alebo poprepletané. Práve tri pri sebe rastúce borovice nazval rodinným stromom, pretože mu pripomínajú otca, mamu a ich dieťa v spoločnom objatí.
Pán Milan o svojich upravených stromoch zanietene rozpráva, pri každom vie, ako ho upravoval, v akom bol stave, sleduje ho, ako sa mu darí. Jeden z prvých, ktorý vytvaroval, pomaly vysychá, pretože rastie uprostred kameňov. Práve tie asi spôsobujú, že drevina sa nemôže zdravo vyvíjať.
Zájdeme ešte hlbšie do lesa, kde je bonsaj pánovi Milanovi srdcu blízky. Venovaný je Vladimírovi Sedliačikovi, ktorý na hornej Nitre založil Bonsaj klub.
„Mal veľké plány, no všetky zmarila choroba a neskôr smrť. Našťastie klub funguje dodnes,“ zdôraznil Žáčik.
Vysvetlil, že „s Vladimírom Sedliačikom som bol na týchto miestach za Nitricou. Keď sme prechádzali popri jednej borovici, povedal, že z nej by bol pekný bonsaj. Keď zomrel, tak som ho vytvaroval a symbolicky mu ho venoval.“
Mrzí ho, že niektoré bonsaje, ktoré začal v prírode tvoriť, ukradli zlodeji a pravdepodobne speňažili. Z vlastných skúseností však vie, že takto vykopané stromčeky sa v záhradách neujmú. Preto mu je ľúto, že dreviny nakoniec neprežijú.
Modlitby z mlynčeka
Zostupujeme z lesného porastu, no naša „japonská“ exkurzia v Nitrici nekončí. Pán Milan, napriek tomu, že pri rodinnom dome nemá veľký pozemok, vytvoril na ňom japonskú záhradu. Inšpiroval sa v literatúre, pričom všetko si v nej vybudoval sám.
Akú netradičnú korytnačku má Milan Žáčik vo svojej Japonskej záhrade?
Pozrite si fotogalériu >>
Už na začiatku zaujme vstupná brána v japonskom štýle, so znakmi, ktoré znamenajú „moja malá japonská záhrada“.
Nitričan ukazuje aj modlitebný mlynček, na ktorom sú tiež znaky. Vysvetľuje, že „budhisti pri vstupe do záhrad zatočia mlynčekom, aby sa modlitba z neho rozletela do celého sveta.“
Po záhrade kráčame po chodníkoch s mnohými zákrutami. Žáčik hovorí, že „podľa Japoncov zlo prichádza rovno. Preto sú cestičky v ich záhradách kľukaté, aby sa k nim zlo nedostalo.“
Nielen priamo na záhrade, ale aj v miskách má pán Milan množstvo bonsajov. Sú z ihličnatých aj listnatých stromov, na niektorých sú aj plody – trnky alebo maličké jablká. Hovorí o nich zanietene, nevynechá drobné detaily. Vyzná sa v nich, veď sa im venuje už asi tridsať rokov.
„Moja záľuba začala nenápadne. Sestra mala nástenku s rôznymi fotkami a obrázkami z časopisov. Na jednom bola mladá Japonka, skláňala sa nad miskou s bonsajom. Zaujalo ma to, preto som začal vyhľadávať informácie o bonsajoch. Kedysi bolo málo literatúry s tou tematikou, dnes jej je už našťastie dosť,“ neskrýva spokojnosť Nitričan.
V jeho japonskej záhrade je okrem bonsajov a rôznych drobností pripomínajúcich Áziu aj veľa kameňov. Tie vraj patria k bonsajom.
„Prinášam si ich z rôznych miest. Stačí, keď ma zaujme svojím tvarom, niečo mi pripomenie. V záhrade mám preto obra, ktorý je jej strážcom, ale aj korytnačku. Japonci majú dokonca pravidlá, ako ukladať kamene v záhrade. Základom je, aby pri sebe nikdy nebol párny počet kameňov, pretože to údajne nie je pekné,“ prezradil Žáčik.
Túžba po Japonsku
Japonsko sme s pánom Milanom spomínali veľakrát. Je to krajina, ktorá je pre neho inšpiratívna. Informácie o nej získava hlavne z literatúry, nikdy ju zatiaľ nenavštívil.
„Jasné, je môj sen vidieť Japonsko na vlastné oči. Bonsajisti z Česka organizujú zájazdy do tejto krajiny. Žiaľ, je to finančne nákladné,“ povzdychol si pán Milan s nádejou, že raz sa to možno podarí.
Na dvore rodinného domu si Nitričan vytvoril Japonskú záhradu nielen s bonsajmi.
