BOJNICE. Peru je od nás vzdialené tisícky kilometrov a ich kultúra ešte viac. Napriek tomu je známa nemilá história indiánskeho národa, ktorá je silnou súčasťou a základňou Peru. Zeme, kde kedysi žil slávny národ Inkov.
Sila Indiánov sa ukrývala a ukrýva v ich vyrovnanosti a poznaní života, ich láske ku každej živej veci, prírode a múdrostiam, ktoré si odovzdávali z pokolenia na pokolenie.
Jedným z nich je DAIMES CUENCA, ktorý žije na Slovensku od roku 2004 a sám sa považuje za Slováka. Má slovenský pas a trvalý pobyt v Dunajskej Strede.
Ako a kedy ste sa dostali na Slovensko? Žili ste aj niekde inde?
- Na Slovensko som sa dostal lietadlom (smiech). Bolo to v roku 2004 v januári, odvtedy som tu ostal. Predtým som sem chodil len na návštevy. Cestoval som aj po Európe a strávil som nejaký čas vo Švajčiarsku. Približne tri roky som žil v Taliansku.
Čo sa vám na Slovensku najviac páči?
- Všetko okrem zimy. Pripomína mi moju krajinu, môj domov. Život je tu pokojnejší – kávička sem, kávička tam (smiech). Aj jedlo je tu veľmi podobné, ako sa varí u nás.
Stretávate sa na Slovensku s rasizmom?
- Kedysi som sa stretával, teraz už ani nie. Predtým to bolo horšie. Myslím si, že ak tu sú rasisti, tak nie veľmi aktívni.
Máte ženu a deti?
- Som rozvedený a mám deväťročného syna. Aj preto som ešte na Slovensku. Syn mi robí najväčšiu radosť.
Slovenský indián Daimes hrá na viacerých indiánskych nástrojoch. Foto: ARCHÍV DC
Čo viete o svojich predkoch?
- Že to bola jedna veľká kultúra, ktorá bola takmer vyvraždená. Už viac ako päťsto rokov po invázii však stále odoláva a odmieta zomrieť. Náboženstvo, tak ako teraz, už vtedy ukázalo svoju deštruktívnu silu. Zabíjali Indiánov, znásilnili Indiánky a posielali nás na gilotínu.
Máte aj “indiánske” meno?
- Mená sú už dnes len klasické - ako na Slovensku. Nemáme už iné mená.
Ako si spomínate na svoje detstvo?
- Každý človek má svoju históriu a ja som si prežil svoje. Nič také, čím by som sa chválil.
Plánujete sa vrátiť domov?
- Vyrastal som v Peru a keď môj syn bude veľký a bude sa vedieť postarať sám o seba, ja sa vrátim domov.
Aký je vplyv indiánskej kultúry v dnešnom Peru? Ako si uchovávate zvyky vašich praotcov?
- V Peru sa už iba časť ľudí snaží udržať našu kultúru. Pre mnohých je čoraz viac zaujímavá európska alebo americká kultúra. Tak sa pomaly stráca veľa vecí, ako napríklad náš jazyk. Synovi sa snažím odovzdať čo najviac, aj keď on sám seba nevníma ako Indiána. Považuje sa za Slováka a hotovo.
Privyrábate si tým, že chodíte hrávať po celom Slovensku. Ovládate všetky indiánske nástroje?
- Na väčšinu indiánskych nástrojov hrať viem. Na niektoré lepšie, na niektoré horšie, ale hrám.
Takisto predávate aj suveníry. Vyrábate ich?
- Nejaké suveníry robím. Nie všetko. Nemal by som čas, ani neviem všetko vyrobiť.
Čím sa živíte naozaj?
- Trošku obchodujem s alpakou a takisto vlnou.
Hráva po celom Slovenku. Foto: ARCHÍV DC
Trvalý pobyt máte v Dunajskej Strede. Ako vyzerá váš bežný deň?
- Do Dunajskej Stredy chodím navštevovať svojho syna. Inak väčšinu času trávim okolo Štrbského Plesa a Tatier. Tam pri horách sa cítim najlepšie.
Čo robíte vo voľnom čase?
- Snažím sa čítať, čo sa dá a informovať najlepšie, ako sa dá. To je základ, aby človek mohol prejsť cez všetky prekážky.
Aká je vaša životná filozofia?
- Ako som spomínal, sme už len skupina ľudí, ktorí sa snažia o udržanie našej kultúry. Je nás čoraz menej a menej. Pre Indiánov bolo veľmi dôležité udržať si filozofiu AMA LLULLUA (neklam) AMA SUA (nekradni) AMA KELLA (nebuď lenivý).
Veríte na minulé životy?
- Áno a práve každý má blízko k tomu, čím v minulom živote bol. Ja som bol určite Slovák ako repa.
Hudobníka možno pravidelne vidieť aj v Bojniciach. Foto: ARCHÍV DC
Autor: Barbora Gričová
