PRIEVIDZA. Ostře sledované vlaky, Postřižiny, Slavnosti sněženek, Obsluhoval jsem anglického krále. To je len zlomok diel spisovateľa Bohumila Hrabala, ktoré ľudia poznajú aj vďaka sfilmovaniu.
Tento rok by mal Hrabal sto rokov. Napriek tomu, že Česi ho označujú za českého svetového autora, podľa mnohých je československý svetový spisovateľ.
Na Slovensku sa však o jeho tohtoročnom jubileu takmer vôbec nehovorí. Aspoň sčasti sa to snaží zmeniť Art galéria v Prievidzi, ktorá ponúka výstavu umeleckých diel pod názvom Pocta Bohumilovi Hrabalovi.
Je to výtvarník?
„Zachytil som len jedinú zmienku o jubileu Bohumila Hrabala na Slovensku, a to ešte v marci, keď sa konalo nejaké podujatie v Košiciach,“ povedal Roman Turcel, ktorý šéfuje Art galérii(kino Baník) v Prievidzi.
Posledné týždne, keď začal Turcel propagovať výstavu Pocta Bohumilovi Hrabalovi, sa stretol s tým, že mnohí tohto významného spisovateľa vôbec nepoznajú.
„Keďže som Hrabala spomínal v súvislosti s výstavou, niektorí ho označovali za výtvarníka. Som rád, že ho môžeme ľuďom predstaviť. Aj preto má výstava zmysel,“ zdôraznil Turcel.
Úloha bez obmedzení
Pocta Bohumilovi Hrabalovi je súčasťou projektu pražskej galérie La Femme, ktorá zadáva umelcom domáce úlohy.
„Pri príležitosti stého výročia narodenia Bohumila Hrabala sme oslovili osemdesiat výtvarníkov a dali sme im za úlohu pripraviť diela venované tomuto spisovateľovi,“ vysvetlil majiteľ galérie La Femme v Prahe Miroslav Lipina.
Umelci vytvorili stopäťdesiat obrazov, grafík či sôch, žiadne mantinely a obmedzenia nemali.
„Výtvarníci si mohli sami vybrať, či vytvoria Hrabalov portrét, zobrazia ho s mačkami, ktoré mal rád, alebo s pivom, ktoré obľuboval. Ďalší sa inšpirovali jeho tvorbou,“ objasnil Lipina.
Výstava už bola nainštalovaná v Prahe, Budapešti, Bruseli, na Slovensku má premiéru v Prievidzi. Aj vzhľadom na priestorové možnosti a veľkosť expozície je v Art galérii vystavená len časť zo stopäťdesiatich diel.
Mačacia Madona
Niektorí výtvarníci, ktorí vzdali poctu Bohumilovi Hrabalovi svojimi dielami, prišli do Prievidze na vernisáž výstavy. Bol medzi nimi aj Boris Jirků. Pre Hrabala namaľoval päť obrazov, jeden z nich, ktorý je vystavený v Prievidzi, pomenoval prekvapujúco Madona.
„Namaľoval som veľkú mačku, mačaciu madonu, pretože Hrabal miloval mačky, mal ich veľmi veľa. Miloval ich, staral sa o ne. Táto moja super mačka drží na rukách Hrabala. Nezabudol som ani na jednu ostro sledovanú lokomotívu, ale aj na pivovar, v ktorom sa narodil,“ priblížil svoj obraz Jirků.
Priznal, že Hrabalove knihy čítal hlavne počas vojenskej služby. Oceňuje aj filmové spracovanie jeho diel.
„Filmy ľudia poznajú viac, ako Hrabalove knihy. Odporúčam, však, aby si ich prečítali,“ povedal Jirků.
Tento český výtvarník nie je na hornej Nitre po prvý raz. V Art galérii už vystavoval svoju tvorbu, trikrát bol na sochárskom sympóziu vo Vodnom svete v Sebedraží. „Mám tu kus srdca,“ vyznal sa Jirků.
Výstava Pocta Bohumilovi Hrabalovi je v Art galérii v Prievidzi prístupná do 28. augusta.
Bohumil Hrabal
Bohumil Hrabal sa narodil v Brne-Žideniciach a zomrel v Prahe po páde z okna na piatom poschodí nemocnice na Bulovce, v ktorej sa liečil.
Vyštudoval právnickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Prešiel mnohými zamestnaniami a profesiami. Pracoval ako železničný robotník a výpravca, poisťovací agent, obchodný cestujúci, brigádoval aj v oceliarňach, po ťažkom úraze bol baličom starého papiera v zberných surovinách.
Spisovateľom z povolania sa stal až v roku 1963. Po roku 1970 nemohol niekoľko rokov oficiálne publikovať, písal teda do samizdatových a exilových periodík. V roku 1975 uverejnil v časopise Tvorba krátke sebekritické prehlásenie, na ktorého základe mu bolo čiastočne a pod dohľadom cenzúry znova umožnené publikovať.
Z mnohých jeho literárnych diel môžeme spomenúť Skřivánci na niti, Pábitelé, Ostře sledované vlaky, Postřižiny, Slavnosti sněženek, Příliš hlučná samota či Obsluhoval jsem anglického krále.
Zdroj: wikipedia
