PRIEVIDZA. Rakúsko-uhorská monarchia vstúpila do vojny ako spojenec Nemecka a patrila k štátom, priamo zapojených do vojnového konfliktu, na ktorého konci boli vyhlásené samostatné štátne útvary, čím monarchia prestala existovať.
Pošta zadarmo
Vojnové besnenia na bojových poliach celej Európy si vyžiadali miliónové straty na životoch, veľký počet trvalo ranených. Súčasťou konfliktu boli vojaci na obidvoch stranách, z ktorých sa po skončení útoku stali vojnoví zajatci.
Umiestňovaní boli do zberných zajateckých táborov, ktoré fungovali ako osobitý svet, riadený podľa presných a prísnych pravidiel. V niektorých bolo sústredených niekedy aj do 20-tisíc zajatcov.
Vojnoví zajatci, bojujúci pod vlajkou cisárskej armády, v ktorej slúžili vojaci všetkých národností, mali na základe medzinárodných dohovorov právo udržiavať spojenie so svojou vlasťou a príbuznými formou korešpondencie. Listy, poštové poukážky, peňažné zásielky a poštové balíky určené pre vojnových zajatcov, im posielali z domu, a na druhej strane to bola korešpondencia odosielaná vojakmi - zajatcami. Táto pošta zvláštneho určenia bola oslobodená od všetkých poštových poplatkov, tak v krajine podania, ako i v krajine určenia a vo všetkých krajinách tranzitu pošty.
Cenzúra
Pošta odchádzajúca aj prichádzajúca prechádzala rukami cenzorov. Zajatci mohli mesačne posielať dva listy alebo štyri pohľadnice. Neskôr sa množstvo „zajateckej pošty“ zredukovalo, pretože cenzúrne oddelenie, zriadené v každom zajateckom tábore, ako aj v nemocniciach, nestíhalo kontrolovať všetky prichádzajúce a odchádzajúce poštové zásielky.
Poľná poštová služba rakúsko-uhorskej armády bola organizovaná a riadená generálnym riaditeľstvom poľných pôšt podľa medzinárodného predpisu E-47 prijatého v roku 1913.
Následne boli zriadené armádne riaditeľstvá poľných pôšt, hlavné poľné poštové úrady a sieť poľných pôšt. Na území dnešného Slovenska pracovala triediareň poľnej pošty so sídlom od roku 1914 na pošte Poszony 2 (Bratislava 2).
Zajateckú poštu prijímali poštové úrady v mieste jej doručenia. Prepravu dôležitých správ zabezpečovala vojenská pošta a kontakt medzi bojujúcimi vojakmi a obyvateľstvom v zázemí zase pre každú bojujúcu stranu vlastná poľná pošta.
Súťaž
Otázka na tento týždeň: Kde bolo sídlo triediarne poľnej zajateckej pošty? Správne odpovede posielajte na adresu Mišíka 6 Prievidza do piatka 25. júla do 12. h. Jednému vyžrebovanému venujeme knihu Jozefa Klempu Moje skúsenosti za svetovej vojny z vydavateľstva Slovart.
Odpoveď z minulého týždňa: Rýchle hospodárske vyčerpanie bojujúcich štátov a rast cien. Správne ju zaslala aj Lýdia Horváthová z Prievidze. Po výhru si môže prísť cez pracovné dni do redakcie.
Autor: Jana Oswaldová
