KOŠ. Počas trvania súťaže, teda za tri mesiace schudla matka troch detí Renáta Černáková sedemnásť kíl a dokázala, že keď človek skutočne chce, dá sa všetko.
Stali ste sa víťazkou Jarnej premeny a súťaže Do formy (36-45 r). Čo pre vás tieto úspechy znamenajú?
- Obe súťaže boli pre mňa dôležité a motivačné, pretože som sa do nich prihlásila v najťažšom období môjho života. Za posledné dva roky som prešla ťažkými skúškami, ktoré ma však urobili silnejšou a bojovnejšou ešte viac, ako som bola.
Kto alebo čo vás dokázalo tak namotivovať?
- Svojej dcére som dala sľub, že keď sa do súťaži prihlásim, dám to. Bola som bez práce a trpela som depresiami z nešťastného obdobia v mojom živote, smútok ma ťahal dole, no všetko ma to dokázalo správne namotivovať. Po pôrode som vážila skoro sto kíl, počas roka som schudla na deväťdesiat a teraz po súťažiach mám 73. Veľmi ma na nohy postavila aj motivačná kniha od Donalda J. Trumpa - nikdy sa nevzdávaj.
Ako ste pri chudnutí postupovali?
- Absolvovala som odborný seminár s pánom Karabinosom a radila som sa ohľadom cvičenia aj s mojimi priateľkami fitnesskami. Samozrejme mi pomáhali aj časopis a internet.
Mohli by ste priblížiť priebeh súťaží?
- Trvajú tri mesiace, začína sa registráciou, počiatočnou fotkou, končí sa osobným listom a fotkou po trojmesačnej drine. Klamať sa neoplatí, pretože ak vyhráte, stretávate sa s porotou a odborníkmi, ktorí vás vidia a môžu vašu prácu zhodnotiť osobne. Tam sa už kilogramy schovať nedajú.
Bolo pre vás zvyknutie si na nový životný štýl ťažké?
- Keďže som kedysi cvičila, rýchlo som si zvykla a nabrala športové tempo. Trénovať som mohla chodiť len poobede, keď staršia dcéra prišla zo školy. Ja som ju už čakala medzi dverami, aby postrážila mladšiu dcérku a ja som rýchlo bežala makať. Tréning trval približne deväťdesiat minút, cvičenie bolo mojimi antidepresívami. Celé tri mesiace som cvičila len silový tréning, menila som cviky, aby si telo nezvyklo na stereotyp. Keďže som zdravotná sestra a fyzioterapeutka, nielen svojmu telu veľmi dobre rozumiem.
Čo bolo vo vašom chudnutí najdôležitejšie?
- Zmeniť stravovacie návyky. Keď mate príjem len z materskej, je to nemožné bez pomoci druhých. Strava si vyžaduje kvalitu a je finančne náročná. Okolie a moji známi, ktorí vedeli, že chcem schudnúť, ma zásobovali mäsom, vajíčkami a všeličím, čo mi uľahčilo varenie.
Keby ste mohli niečo odkázať začiatočníkom. Čo by to bolo?
- Je super, keď sa pre niečo také rozhodnete, aby ste mali motiváciu, cieľ a plán v hlave, ako na to. Trénera som nemala, no dôležitá je aj podpora v rodine, sebadisciplína. Nesmiete mať pochybnosti a strach z neúspechu. Vždy je pomoc, vždy je riešenie, treba mať pozitívny postoj k veciam, ktorý vás určite privedie k lepším výsledkom.
Mali ste niekedy chuť zabaliť to?
- Vzdať sa? To ma nikdy ani nenapadlo. Nielen v osobnom živote, ale aj počas troch mesiacov som mala podporu v deťoch, rodičoch a dobrých priateľoch. Podporovali ma moji klienti, ktorým masážami pomáham ja, za čo oni naopak fandili mne. Celé tri mesiace to bola rutina, 5 až 6-krát v týždni posilňovňa, deň dva voľno. Bolo to unavujúce, pretože som v noci málo spávala. Deti sa však tiež prispôsobili mojej strave, takže si aj teraz udržiavame zdravý jedálny lístok s výnimkou prehreškov.
Kvôli čomu ste to všetko vlastne celé robili?
- Možno som výnimka, pretože som nechcela schudnúť do plaviek, a ani som to nerobila kvôli mužovi. Bola to pre mňa terapia na depky, keď sa po mesiaci driny dostavili výsledky a z môjho tela sa vyplavilo viac endorfínov, na cvičenie som sa potom tešila viac a viac. Jedálniček aj cviky som si upravovala sama a s úbytkom sedemnástich kíl som bola spokojná. Po záverečnom fotení som mala fitness prázdniny, ale už znova trénujem, pretože ma to baví a je mi potom veľmi dobre.
Čo by ste po náročných troch mesiacoch odkázali?
- Ak sa dámy nielen v mojom veku rozhodnú zmeniť životný štýl a vylepšiť si postavu, nikdy nie je neskoro začať. Sú rôzne triky a spôsoby, ako správne jesť, cvičiť a hlavne si to udržať. Každej jednej sa to môže podariť, veď keď som to zvládla ja za ťažkých podmienok, ktoré som mala, dámy, ktoré majú priestor, čas a vhodné podmienky, len nemajú vôľu, treba sa naštartovať, nečakať do pondelka alebo utorka, ale konajte hneď. Ten pocit, keď miznú centimetre je fakt bohovský, veď moja konfekčná veľkosť bola 48 a dnes je to 42, a keď dobre stiahnem brucho aj 40. Nikdy sa nevzdávajte, sama som sa cítila ako stroskotanec, no teraz môžem povedať, že problémy sú často len príležitosťami v prestrojení.
