Už na začiatku vojny vzrástol výber vkladov v peňažných ústavoch. Hotovostný obeh stúpol za jeden mesiac z 2,3 miliardy korún na 3,1 miliardy, čo vyvolalo okamžité zvýšenie cien potravín.
Platili bankovkami
Rakúsko-uhorská banka musela financovať výdavky štátu na vedenie vojny a stratila väčšinu svojich zlatých rezerv. Obeh bankoviek stále stúpal a ľudia začali tezaurovať strieborné, zlaté, ale aj mince z bežných kovov. Uprednostňovali platenie bankovkami. Bankovky však vojnovými pomermi stratili na kvalite. Vychádzali technicky aj graficky zjednodušené. Tieto bankovky mali charakter núdzovej povahy.
O tom, že sa mena značne znehodnotila, svedčí aj desaťtisíc korunáčka, vydaná v roku 1918. Vyšli aj bankovky nízkych hodnôt – korunáčka z roku 1916 a dvojkorunáčky z rokov 1914, 1917, ktoré mali nahradiť drobné strieborné mince. Bankovky tlačené počas vojnových čias predstavujú úpadkovú fázu vo vývine platidiel v habsburskej ríši.
Prídelový systém
Ďalším znakom hospodárskeho vyčerpania Rakúsko-Uhorska počas vojny bola aj razba drobných mincí zo železa, alpaky a zliatiny medi, zinku a niklu. Tak boli razené 2-halierniky, 10-halierniky a 20-halierniky. Zaujímavým javom počas vojny bol fakt, že hodnotu peňazí určovali iné ceniny – prídelové lístky.
Prídelový systém bol zavedený v Uhorsku, teda aj na území Slovenska 22. mája 1915. Dôvodom zavedenia lístkového systému zásobovania obyvateľstva základnými životnými potrebami bolo rýchle hospodárske vyčerpávanie bojujúcich štátov a rast cien. Lístky sa zaviedli najskôr na múku a chlieb, neskôr aj na tuky, cukor, mlieko, kávu, zemiaky, marmeládu, tabak, mydlo, uhlie a mäso. Bez lístkov sa tento tovar nemohol oficiálne predať zákazníkovi. Obdobie existencie prídelového systému však sprevádzali negatíva - čierny trh a korupcia.
V roku 1916 zomrel vo Viedni rakúsko-uhorský panovník František Jozef I., novým cisárom, českým a uhorským kráľom sa stal prasynovec Karol. Neúspešne sa pokúsil vyviesť krajinu z ničivej vojny, pričom v závere rátal s federalizáciou ríše. To sa mu však nepodarilo a monarchia sa rozpadla. Nástupnícke štáty ešte niekoľko mesiacov spájala spoločná mena, ale zánik spoločného menového priestoru začal 8. januára 1919. Nová mena sa vytvorila aj v Československu, ktoré sa vyhlo inflácii respektíve hyperinflácii.
Súťažná otázka: Čo bolo dôvodom zavedenia prídelového systému v Rakúsko-Uhorsku?
Odpovede posielajte do redakcie na Ulici Mišíka 6 v Prievidzi do piatka 18. júla do 12. h. Zo správnych odpovedí vyžrebujeme výhercu knihy z vydavateľstva Slovart Moje skúsenosti za svetovej vojny od Jozefa Klempu.
Správna odpoveď z minulého týždňa: Carpathia. Zaslala ju aj Darina Zelenáková z Prievidze. Po výhru si môže prísť do redakcie.
Autor: Anna Čechová
