BOJNICE. V podzemí, prostredí blízkom baníkom, uvítali do života druhý diel knihy Zdar Boh, baníci! z pera novinára, spisovateľa a fotografa Pavla Remiaša z Malinovej.
Pri uvedení zlatým prachom a uhlím v jaskyni bojnického zámku asistovali „krstným“ rodičom, teda starostke Malinovej Márii Luprichovej a Stanislavovi Gurskému z Hornonitrianskych baní Prievidza členovia Handlovského baníckeho spolku, ktorí knihu uvítali tradíciami známymi zo Šachtágu.
Len krstné mená
Príbehy z baníckeho prostredia píše Remiaš už desať rokov a pravidelne ich uverejňuje v podnikových novinách. Už druhý diel knihy Zdar Boh, baníci! je výberom skutočných príbehov.
„Snažím sa ich písať tak, aby boli čo najautentickejšie. Uvedomujem si však, že sa nedajú napísať úplne presne a že niektorí ľudia ich poznajú možno inak, preto tam baníci nemajú celé meno, len krstné. Často je to však tak, že tých ľudí okolie pozná, teda aj ich v príbehoch spozná," povedal autor knihy.
Remiaš v minulosti fáral, neskôr pôsobil ako fotograf podnikového časopisu Cigliansky Prieboj či na propagačnom oddelení Bane Cigeľ.
Ako priblížila krstná mama knihy Mária Luprichová, keď sa dozvedela, čomu sa Remiaš v minulosti venoval, spravili v Malinovej prvé stretnutie baníkov, ktorých je v obci osemdesiat.
„Potom začal písať tieto druhé príbehy o baníkoch. Predpokladali sme, že budú hotové do roka, do dvoch, no trvalo to trochu dlhšie. Teším sa na tie príbehy, prvú knižku som už prečítala," podotkla.
Tretí diel s otáznikom
Adriana Siváková, hovorkyňa Hornonitrianskych baní Prievidza, pripomenula, že uhoľné baníctvo je na Slovensku už viac ako sto rokov a práve v Handlovej sa nachádza najstaršia baňa.
„Baňa je nielen o práci v podzemí, ale je predovšetkým o ľuďoch. Každý z týchto ľudí je spojený s nejakým príbehom, preto sme veľmi radi, že tieto jedinečné ľudské príbehy, v ktorých je nielen banícka práca, ale i človečenstvo, sú zachytené v knihe," poznamenala.
Či vznikne aj tretí diel príbehov o baníkoch, Remiaš odhadnúť nevedel.
„Baví ma písať, ak sa dostanem k nejakej príhode, o ktorej som ešte nepísal, alebo je úplne prekvapivá. Niekedy sú to smutné príbehy, ale ja mám radšej tie veselé," uzavrel.
