PRIEVIDZA. Nosnou témou príspevkov, pripravených múzejníkmi, bude prvá svetová vojna. Súťaž je venovaná stému výročiu začiatku prvej svetovej vojny.
Nedostatok obilnín
Prvá svetová vojna mala dosah na bytie v celej Európe, i na oblasti, kde priame boje nezasiahli, napríklad aj územie hornej Nitry.
Hospodárstva štátov, zapojených do vojny, po mobilizácii mužov pociťovali nedostatok pracovných síl, čo prispelo k zvýšeniu miezd i nárastu cien.
Najkritickejšia situácia bola v poľnohospodárstve, ktorého produkcia klesla až na polovicu, čo spolu s odovzdávaním dávok pre potreby vojny a rekviráciami spôsobilo hlad. Nedostatok obilnín sa prejavil hneď po zbere úrody v roku 1915 a vrchol dosiahol v júni 1918. Úradne stanovené maximálne ceny nezabránili ich neúmernému nárastu na čiernom trhu. Hospodárstvo hornej Nitry upadalo. Na prácu sa využívali vojnoví zajatci.
Od roku 1913 pripravovaná výstavba továrne na jutu v Prievidzi sa nerealizovala. Ani zabehnutý textilný podnik v meste, Družstvo prievidzských súkenníkov, nedokázalo využiť a splniť zmluvu na vojenské dodávky. Pre absolútny nedostatok vlny od mája 1915 stroje stáli.
Pílam sa darilo
Lepšia situácia bola v drevárskych firmách. Držali sa pálfiovské vodné píly v Ráztočne a vo Veľkej Čause, no pokus podnikavých šľachticov postaviť parnú pílu v Necpaloch v rokoch 1917-1918 sa nedotiahol. V Ráztočne pracovala píla Jozefa Ficela, na ktorej koleso vodného mlyna v roku 1917 napojili dynamo.
Prosperujúca Banka Hungaria, úč. spol. v Nitrianskom Rudne viedla okrem viacerých veľkostatkov aj drevárske depo. Drevársky podnik Leopolda Bienenstocka v Bystričanoch nezvládol vojnovú a povojnovú krízu a v roku 1922 zanikol.
Aj továreň na výrobu nábytku z ohýbaného dreva vo Veľkých Uherciach známeho podnikateľa Thoneta stratila odbytiská a výroba stoličiek klesla takmer na desatinu predvojnového stavu.
Carpathia na špici
Čiastočne jej vypomohli vojenské objednávky na výrobu drevených podrážok, horských kolesových bočiek a rúčok do ručných granátov, no hodnota výroby i tak poklesla na tretinu predvojnovej. Pár rokov po vojne ukončila výrobu.
V roku 1915 zastavila výrobu paličkáreň, pôsobiaca od roku 1892 v Dolných Vesteniciach. Po vojne ju odpredali novým majiteľom.
Pre strategické handlovské bane boli vypracované štúdie a v roku 1917 detailné projekty železničného spojenia Handlová – Horná Štubňa. S výstavbou sa však začalo až o desať rokov.
Prievidzská Carpathia v dobe vojny zvýšila obrat až o takmer 120 percent. Začala spracovávať ovocie a vyrábať marmelády a džemy z vlastných ovocných plantáží. Naďalej produkované chemické výrobky šli aj na vývoz.
V roku 1917 odkúpila od Viliama Heumanna tehelňu. Počas vojny svoj chod udržali aj iné podniky na spracovanie potravín, napríklad mlyny. Podarilo sa aj založiť úspešné firmy. V roku 1917 vznikla tlačiareň Patria aj kachliarska dielňa v Nitrianskom Pravne, ktorá sa po vojne rozvinula na továreň.
Rozpad jednotného trhu Rakúsko-Uhorska zánikom monarchie viedol k hospodárskej kríze.
Súťaž
Súťažná otázka: Ktorý predvojnový podnik v Prievidzi v čase prvej svetovej vojny prosperoval a výrazne zvýšil svoj obrat?
Správnu odpoveď spolu s kupónom z MY Hornonitrianskych novín doručte osobne alebo poštou do redakcie na adrese Ul. M. Mišíka 6, Prievidza do piatku 11. júla do 12. h.
Každý týždeň vyhrá jeden zo správne odpovedajúcich knihu Jozefa Klempu Moje skúsenosti za svetovej vojny od vydavateľstva Slovart.
Foto: ARCHÍV HM
