ŠÚTOVCE. Gazdinky zo Šútoviec súťažili vo varení čerešňových gulí. Nebola to náhoda. Šútovčania boli v minulosti široko-ďaleko známi pestovaním čerešní, predávali ich nielen na hornej Nitre, ale napríklad aj na Kysuciach.
Dnes už je v obci čerešní menej, za čo môže rekultivácia pôdy v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Napriek tomu sú domáci na čerešne pyšní a dokonca na ich počesť pripravili slávnosť.
Súťažili aj hubane
„Zemiakové cesto je základom dobrých čerešňových gulí,“ prezentovali sa v jednom zo stánkov na ihrisku pri Obecnom úrade v Šútovciach Mária Adámiková a Jana Hrdá.
Sú sestry, preto sa do súťaže vo varení gulí prihlásili ako sesterský tím. Sladkú pochúťku varili už doma a rovnako ako ďalšie tri družstvá, aj oni mali čerešňové gule s tvarohom, makom a strúhankou.
Aktívne dôchodkyne vsadili na tradičné cesto, ktoré sa naučili pripravovať od svojich mám.
„Používame len múku a vodu, pridávame iba veľmi málo zemiakov. Kedysi aj takto naši predkovia šetrili,“ prezradila členka tímu dôchodkýň Berta Patočová.
Pamätá si, keď boli Šútovce a ich okolie plné stromov čerešní.
„Keď dozreli, ľudia ich chodili predávať do iných regiónov Slovenska, často aj na Kysuce,“ zaspomínala si pani Berta.
Netradičné pomenovanie – Šútovské hubane, mal tím troch dám, ktoré čerešňové gule s tromi príchuťami pripravovali z troch rozličných ciest. Okrem toho ponúkali vo svojom stánku aj koláče s čerešňami. So smiechom prezradili, že názov tímu vymysleli ich manželia.
Dobrá nálada vládla aj v družstve mladých gazdiniek, teda dievčat, z ktorých niektoré čerešňové gule pripravovali po prvý raz.
Neprišli vraj so žiadnym špeciálnym receptom, no predsa boli výnimočné.
„Ako jediné sme čerešne vykôstkovali,“ pochválili sa dievčatá. Od ľudí, ktorí gule ochutnávali, dostali najviac hlasov a súťaž vyhrali.
Využili celú úrodu
Súťaž vo varení čerešňových gulí bola spolu s vystúpeniami súborov a skupín súčasťou Čerešňových slávností. V Šútovciach si nimi chceli pripomenúť tradíciu pestovania tohto ovocia v obci.
„Cely chotár bol kedysi posiaty čerešňami. Na jar, keď zakvitli, vyzeralo to, akoby napadol sneh,“ priblížil starosta Šútoviec Miroslav Rajčo.
Takýto ráz obce však zmizol v osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď vtedajšie štátne majetky v rámci rekultivácie pôdy mnohé stromy odstránili.
Tradíciu pestovania čerešní v Šútovciach dokumentuje aj miestna kronika. Píše sa v nej, že v roku 1834 do obce gazdovia priniesli rôzne nové odrody čerešní.
„Čerešňovými slávnosťami, ktoré budeme organizovať každý rok, chceme pripomínať slávnu tradíciu pestovania čerešní u nás. A kým inde súťažia vo varení gulášu, kapustnice alebo halušiek, my budeme vyberať najlepšie čerešňové gule,“ zdôraznil starosta.
Pripomenul, že v minulosti Šútovčania všetky čerešne nepredali ani nepojedli. Tie, ktoré zostali, sa využili na výrobu pálenky.
„Aj takto naši predkovia využívali celú úrodu a na zimu si pripravili niečo na zahriatie,“ dodal Rajčo.
