HANDLOVÁ. Eduard Straka sa tomuto atletickému športu venuje od roku 1960, momentálne prebieha už jeho 55. chodecká sezóna. V histórii atletickej chôdze na Slovensku sa nik iný nemôže pochváliť absolvovaním viacerých pretekov, sezón a kilometrov.
Pretekáte už neuveriteľných 55 rokov. Ako ste sa vlastne k chôdzi dostali?
- Bola to náhoda, v roku 1960 bola v Prahe Spartakiáda a nachádzali sa tam plagáty na klasickú trať Praha – Poděbrady. Preteky na 50-kilometrov som vtedy ako 14-ročný sledoval s nadšením a veľmi sa mi to zapáčilo. V tom istom roku bežali v Ríme aj olympijské hry, kde vyhral Vladimír Golubničij. Bol to taký môj vzor a chodecký šport ma vďaka nemu doslova chytil. Vtedy to bola športová chôdza, teraz je to atletická, na olympiáde sa chodí od roku 1908.
Nové Zámky 1963. FOTO: ARCHÍV - ES
Na ktorých prvých pretekoch ste štartovali?
- Bývali sme v Kriváni, ktorý bol súčasťou Detvy, až od roku 1955 sa osamostatnil. Vtedy tam bol športový deň, ja som ako 14-ročný prešiel päť kilometrov za 33 minút. Potom som išiel na priemyslovku, kde som mal učiteľa, bývalého atléta. Dá sa povedať, že aj on mi pomohol v mojej chodeckej kariére.
Na akom najväčšom podujatí ste sa zúčastnili?
- Z môjho pohľadu sú to majstrovstvá sveta veteránov. Zo šiestich boli pre mňa najvydarenejšie Riccione v roku 2002, kde som na 30-kilometorvej trati obsadil tretie miesto a na 10-kilometorvej som získal takisto bronz. Dobre spomínam aj na rok 2004 a na nemecký Sindelfingen, kde ma na cieľovej rovine porazil Ír King a skončil som opäť tretí. Nesmiem však zabudnúť ani na európske veteránske hry v talianskom Lignano, kde som v roku 2011 obsadil na 20-kilometrov prvé miesto, ktoré si neskutočne vážim.
Po päťdesiatich rokov, Hore rok 1963 Nové Zámky, dole tréning v roku 2013. FOTO: ARCHÍV - ES
Preskočili ste však tridsať rokov. A čo 60., 70. a 80. roky?
- Na priemyslovke som pretekal za TSZ Lučenec, no hneď po skončení štúdia som nastúpil za Sláviu Banská Bystrica, kde som chodil druhú ligu. V roku 1966 sa zriadila Dukla Banská Bystrica, kde sme rok pretkali v druhej lige a po sezóne sme postúpili do prvej celoštátnej atletickej ligy, čo bol vtedy veľký úspech. Vo vojenskom oddieli Dukly som bol popri vojakoch jedným z civilistov. Potom som prestúpil do Škody České Budějovice, kde som opäť chodil druhú ligu. Časť kariéry som pôsobil v Považskej Bystrici i v Prievidzi, no najdlhšie obdobie, 38 rokov, som strávil v AK Spartak Dubnica, kde som až dodnes.
Máte za sebou niekoľko úspechov, boli ste niekedy aj profesionálom?
- Vždy som bol čisto amatér, vo Vranove som na začiatku deväťdesiatych rokov dostal tristo korún československých. Tie som si však ani neužil, pretože domáci priaznivci ich minuli v prvom pohostinstve, ktoré našli. Celú kariéru som pracoval, chodeniu som sa venoval pred, alebo po zamestnaní.
Aké profesie ste počas života vykonávali?
- Bolo som štrnásť rokov učiteľom, neskôr vedúci odboru školstva a potom som sedemnásť rokov odpracovali na bani. S baňou som nemal nikdy problém, vždy som obdivoval prácu baníkov, trošku mi vadilo to prašné prostredie, ktoré pri dýchaní cítim až dodnes.
MS Misano 2007. FOTO: ARCHÍV - ES
Keby ste mohli porovnať šport vo vašich začiatkoch a teraz. Aký by ste našli rozdiel?
- Kedysi sme mali lepší fyzický základ z domu, zo školy a chceli sme viac. Každý chce byť dnes veľký športovec, no málo pre to urobí. Tí, ktorí to chcú naozaj, tak majú vyhraté, napríklad Sagan či Žampa, pretože oni chcú a rodičia to podporujú, neskôr sa k tomu pridá aj štát. Kedysi na majstrovstvách Slovenska bola obrovská konkurencia, zatiaľ čo teraz sú tie rady omnoho zoštíhlené. Nás chodilo bežne 60 až 70, zatiaľ čo teraz je problém dať dokopy 10 až 15 ľudí.
Venujete sa aj trénovaniu. Má niekto z vašich zverencov šancu?
- Na začiatku som mal 33 detí, no zostal mi len jediný Milan Linkeš, ktorý ako jediný pochopil, že bez tvrdej roboty to nejde. Myslím, že má šancu sa presadiť vo svete, no je to otázka ďalších piatich až desiatich rokov. Myslím, že v chôdzi je väčšia pravdepodobnosť presadiť sa, ako v behu. Dôkazom sú olympijský víťaz Jozef Pribilinec, majster Európy Pavel Blažek a ďalší. V súčasnom období je to Matej Tóth, ktorý skončil piaty na majstrovstvách sveta.
V čom by ste videli problém dnešnej mládeže, prečo nemá takú chuť športovať?
- Chýba jej motivácia. Každý v tom hneď vidí peniaze, no najskôr musí prísť tvrdá robota, až potom výsledky. Žiadny tréner predsa svojmu zverencovi nesľúbi, že bude veľa zarábať a že bude majster sveta, navyše, keď ide o olympijský šport.
Spomínate si na nejakú vtipnú udalosť, ktorú ste počas kariéry zažili?
- Dobre spomínam na juniorské majstrovstvá Slovenska, keď mal ísť pretekár do cieľa, no on v tom vyčerpaní išiel opačný smerom. Zažil som aj to, že chodec päť kilometrov pred cieľom na 50-kilometrovej trati povedal: „Ďalej nejedem.“ Keď ho rozhodcovia presvedčili, aby išel ďalej, on sa od únavy začal vracať späť. Tých perličiek bolo množstvo, ale toto sú také, na ktoré spomínam najradšej.
Najviac chodeckých štartov absolvovali. Zľava: Luniewski (Poľ) – 46, Andreotti (Taliansko) – 59 a Straka (SR) 55. FOTO: ARCHÍV ES
Čo si na tomto športe vážite najviac?
- Vždy bola medzi chodcami dobrá partia. Je jedno odkiaľ ste, vždy držíte spolu, pretože spolu prekonávate neskutočne fyzicky náročnú prekážku. Chodci sa všetci, i keď dosiahnu veľký úspech, berú ako rovnocenní. Tí, ktorí s vami najviac súťažia, vám tlieskajú, a to je najviac, čo môžete športovec zažiť.
Máte v 68 rokoch ešte nejaké chodecké ciele?
- Pokiaľ to bude prirodzené a bude mi zdravie slúžiť, chcel by som určite pretekať ďalej. V prvom rade však mojím veľkým snom je vychovať nejakého nástupcu, čo dúfam aj splním.
EDUARD STRAKA
Narodený 24.6. 1946 v Detve
Pretekal v 92 mestách z 15-tich štátov. Najčastejšie: 50-krát Banská Bystrica, 35-krát Nitra, 31-krát Borský Mikuláš, 30-krát Dubnica.
Nachodené kilometre: 212 tisíc, čo je 5-krát okolo zemegule
Kluby:
TSZ Lučenec: 1962-64
Slávia Banská Bystrica: 1965
Dukla Banská Bystrica: 1966-67
Škoda České Budějovice: 1968-69
ZVL Považská Bystrica: 1970-75
Lok. Prievidza: 1976-77
AK Spartak Dubnica: 1978-2014
Tréneri:
Ján Brandejský: 1962-65
Ladislav Moc: 1968-69
Juraj Benčík: 1971
Chodecké preteky, počty štartov 500 z toho: 3 km – 68, 5 km – 214, 10 km – 103, 20 km – 69, 50 km – 11, 1. miesto získal 189-krát
Chodecké sezóny bez prerušenia vo svete: 1. Pier Giorquio Andreotti (Taliansko) – 59, 2. EDUARD STRAKA (Slovensko) 55, 3. Miroslav Luniewski (Poľ) – 46
Čestné ocenenia:
OV ČSZTV: Čestné uznanie 2-krát
Mesto:
Plaketa mesta 2-krát
Športovec mesta 5-krát
Anketa: 3. miesto športovec v histórii Handlovej
Cena mesta za rok 2009
Olympijský klub Prievidza: Zvláštne ocenenie 2-krát
Slovenský Olympijský výbor Bratislava: Fair-play za celoživotné pôsobenie
Súčasné aktivity:
- predseda športovej komisie pri MsZ, tretie volebné obdobie
- člen veteránskej komisie SAZ, 20 rokov
- tréner mládeže
- aktívny pretekár
