BOJNICE. V Huňadyho sále, najväčšej reprezentačnej miestnosti bojnického zámku, začali inštalovať obrovský polychrómovaný barokový, takmer sedemstokilogramový drevený vyrezávaný luster.
Už niekoľko mesiacov je luster komplexne zrekonštruovaný a rozložený na jednotlivé dielce. Čaká už len na moment, keď sa po prvý raz rozžiari.
Nevedeli, čo to je
Zatiaľ je pod stropom vo výške asi desať metrov poskladané horné poschodie lustra s priemerom asi tristo centimetrov. Pod ním budú postupne montovať spodnú časť s priemerom až štyristo centimetrov.
„Inštaláciu musíme dokončiť do 28. júna, kedy sa v tejto, takisto komplexne zrekonštruovanej sále, uskutoční svadobná hostina,“ informoval riaditeľ Múzea Bojnice Ján Papco.
Nebolo však jednoduché umiestniť taký ťažký luster v strope sály. Odborníci museli najskôr spracovať projekt na zabezpečenie statiky pomocou spevnených železných prvkov, upevnených v múroch a strešnom krove.
Papco zdôrazňuje, že luster patrí medzi unikáty. Je najväčší na Slovensku a pravdepodobne aj v strednej Európe. Má tvar zrezaného kužeľa, jeho rozmery sú štyri krát tri metre a pozostáva z približne šesťsto drevených vyrezávaných a polychrómovaných dielcov.
Pochádza z kaštieľa v Továrnikoch, dnes súčasti Topoľčian a do bojnického zámku sa dostal začiatkom päťdesiatych rokov v rámci delimitácie umeleckých predmetov. Bol však znečistený a v zlom stave. Niektoré časti boli polámané alebo chýbali. Najskôr dokonca nevedeli, o čo ide, pretože bol rozložený na jednotlivé dielce.
Autor je neznámy
Reštaurovanie lustra zverili skúsenému reštaurátorovi Albínovi Okšovi, ktorý obnovoval už viacero umeleckých artefaktov v bojnickom zámku. Na obnovu pôvodnej bielo-zlatej polychrómie použil okrem bielej farby aj zlato s rýdzosťou dvadsaťštyri karátov.
Pôvodne bol luster určený ako osvetľovacie teleso pre stodesať sviečok. Pre bezpečnosti však v ňom budú svietiť elektrické, úsporné nízko wattové žiarovky, ktoré sa neprehrievajú.
Dilemou zatiaľ zostáva, kto je autorom tohto diela. Reštaurátor nenašiel ani na jednej z drevených súčastí lustra autorskú značku, alebo podpis a ani datovanie.
„Možno je skryté v strednej kovovej časti, na ktorej sú zavesené ramená. Tú sme však pri reštaurovaní zbytočne nerozoberali," vysvetlil Okša.
Aj riaditeľ múzea potvrdil, že ide o dielo neznámeho, ale veľmi zručného, možno aj slovenského majstra - rezbára. Isté je, že vzniklo okolo polovice 18. storočia, keď rekonštruovali továrnický kaštieľ.
Huňadyho sála prechádza rekonštrukciou. Foto: TASR
