Bôb za trest dodával odsúdencom silu a zdravie

PRIEVIDZA. Pučiavka, teda bôbová kaša, je typickým prievidzským jedlom. Jeho hlavnou ingredienciou je bôb. Podľa neho sa v okresnom meste nazýva viacero spolkov a organizácií.

Varenie bôbových špecialít

Pozrite si fotogalériu >>

Bôb za trest

Kedysi sa bôb v našich domácnostiach varil a v záhradkách sadil oveľa viac ako dnes. Bôb má bohatú tradíciu, patrí medzi najstaršie druhy zeleniny.

Prvé zmienky o konzumovaní bôbu sú už v najstarších písomnostiach, vrátane Biblie. Aj v Malej Ázii bol bôb veľmi rozšírený, aj keď nie veľmi doceňovaný pre svoju chuť. Dokazuje to fakt, že odsúdenca trestali aj tým, že sa musel 390 dní živiť iba chlebom z mletých bôbov. Prirodzene, odsúdenec tento trest prežil pri plnom zdraví, pretože sudcovia vtedy nemohli vedieť, že bôb obsahuje základne živiny dôležité pre ľudský organizmus. Bôb má 23 – 25 percent bielkovín, 43 – 50 percent škrobu, málo tuku - iba 1,26 percent, vitamíny B, C či minerálne látky.

Pokrm chudobných

Názory, odkiaľ bôb pochádza, sa rôznia. Jedni tvrdia, že zo Strednej Ázie, iní z krajín pri Stredozemnom mori. Faktom je, že o divom bôbe sa vedelo už v časoch Plínia. Bôb konzumovali už v dobe kamennej a archeologické vykopávky predmetov z doby bronzovej a železnej svedčia o jeho veľkej popularite.

Slávny nemecký archeológ Schliemann, ktorý objavil a „vykopal“ Tróju, našiel aj skamenené semená bôbu. Objavili ich aj v egyptských hrobkách. V stredoveku bôb pestovali hlavne na múku. Zo suchých zŕn mleli múku, z ktorej piekli posúchy a chlieb. Bôb však bol vždy pokrmom skôr chudobných.

Napučať a rozpučiť

V súčasnosti sa bôb na múku v Európe nevyužíva. Konzumuje sa iba ako čerstvá zelenina. Z bobovej múky sa pečie ešte chlieb v niektorých afrických a ázijských krajinách.

Škoda, že sa u nás bôb nedoceňuje v kuchyni. Práve vďaka strukovinám, a teda aj bôbu, by sa mohlo v našom stravovaní lacno zvýšiť množstvo ľahko stráviteľných bielkovín.

Kedysi sa v ľudovej strave strukoviny oveľa viac využívali ako dnes, a to nielen fazuľa, ale aj bôb, hrach a cícer. Strukoviny naši predkovia zahusťovali kyslým mliekom alebo sladkou kýškou. Obidve sú bohaté na dokonalé bielkoviny a premieňali tak nedokonalé bielkoviny v strukovinách na pokrm rovnocenný mäsu. Na to by sme si mali aj dnes spomenúť.

Kedysi, v časoch starého Ríma, povedal lekár Galenos: „Kto chce byť zdravý, nesmie sa vyhýbať pokrmom, ktorými sa živí jednoduchý ľud!“

Prievidzská bôbová kaša – pučiavka získala svoj názov podľa samotného bôbu, ale aj vďaka spôsobu prípravy. Bôb totiž musí najskôr napučať a pri čistení ho treba rozpučiť.

Autor: Milan Paluš