MALINOVÁ. Približne osemdesiatročnú, viac ako dvadsať metrov vysokú lipu uprostred Malinovej museli spíliť, pretože ohrozovala okolité rodinné domy, budovu obecného úradu, ľudí prechádzajúcich okolo nej a bezprostredne aj cestnú premávku.
Konali rýchlo
„Už vlani sme si všimli, že kmeň lipy praská. Spôsoboval to vietor, ktorý sa veľkou silou opieral do hustej koruny,“ povedala starostka Malinovej Mária Luprichová.
Pri práci vo výške bol pilčík istený lanom. Foto: TASR
Vysvetlila, že sa snažili pekný strom zachrániť. „Pokúšali sme sa praskajúci kmeň zviazať. Prednedávnom sa prehnala prudká víchrica aj cez hornú Nitru. S obavami sme sledovali, čo sa s lipou stane. Očividne praskala viac a viac,“ pripomenula dramatické chvíle starostka.
Dala pokyn pre istotu zviazať kmeň popruhmi, ba aj hrubou reťazou. Zároveň požiadala príslušný obvodný úrad životného prostredia o povolenie rizikový strom spíliť. Získať potrebné povolenie však trvá najmenej týždeň. Preto musela rozhodnúť rýchlo.
Požiadala o pomoc odborníkov na spiľovanie takýchto vysokých stromov, aby pádom stromu nevznikli škody veľkého rozsahu, alebo nebodaj na zdraví obyvateľov.
„Lipa bola skutočne nebezpečná,“ potvrdil Jakub Praženica z Považskej Bystrice, zo spoločnosti, ktorá sa venuje takýmto výškovým prácam.
Podľa neho problém sa začal, už keď bola lipa iba malým stromčekom. Nebola dobre ošetrená, pretože na nej neponechali iba jeden terminálny výhonok, ale bolo ich až päť. Keď lipa vyrástla a vietor sa opieral veľkou silou do koruny, jednotlivé terminály pôsobili na kmeň ako páka. Ten postupne praskal, až takmer ku koreňom. Ak by prišiel ešte jeden väčší vietor, mohlo by sa stať, že sa strom skutočne rozštiepi na dve polovice.
Časť lipy zachovajú
Výškový pilčík dal najskôr pokyny zastavovať premávku na ceste a zamestnancom obecného úradu, aby nikoho nepustili pod strom. Potom začal pripravovať opílenie konárov.
Pomocou stúpacích želiez sa dostal do koruny. Pre istotu ju tiež ešte spevnil hrubými popruhmi. Najskôr opílil stred od väčších konárov a na najvyšší terminál, si pripevnil istiace lano, na ktoré sa pripútal. Motorovou pílou postupne spílil všetky väčšie konáre a potom sa pustil aj do kolmo rastúcich pahýľov. Spílenie lipy mu trvalo približne tri hodiny.
Keď očesaný kmeň dopadol na trávu, po celej dĺžke sa rozlomil. Potvrdili sa obavy starostky aj slová odborníka Praženicu.
„Najkrajšie časti lipy si zachováme," uviedla starostka a dodala: „Lipové drevo je vhodné na drevorezby. Možno usporiadame sympózium, tvorivé dielne a ponúkneme ho ľudovým umelcom, aby nám z neho vyrezali nejaké umelecké diela.“
