DIVIAKY NAD NITRICOU. V dedinskom múzeu, skanzene Mačovské gazdovské dvory v Mačove, miestnej časti Diviak nad Nitricou, sprístupnili novú expozíciu.
Pozostáva z desiatok sedliackych vozov, brán, pluhov, konských postrojov, sejačiek, rajtárov na čistenie obilia a množstva náradia, ktoré gazdovia v minulosti používali pri obrábaní pôdy alebo zbere úrody. Expozíciu si prišli pozrieť desiatky návštevníkov.
Uskutočnil sa tu zároveň 12. ročník podujatia Gazdovské dvory.
V Mačove piekli chlieb v klasickej peci
Pozrite si fotogalériu >>
Stará pekáreň
„Náš skanzen sa rozrástol na deväť zastávok v jednotlivých bývalých gazdovských domoch, ktoré sme od majiteľov postupne odkúpili, informoval jeden z organizátorov, podpredseda občianskeho združenia HIPO Mačov Anton Blaho.
Na začiatku prehliadky si návštevníci mohli pozrieť stálu výstavu ľudového nábytku a oblečenia.
„Máme tiež starú klasickú a stále funkčnú pekáreň na chlieb aj kováčsku vyhňu. Hostia mohli ochutnať mačovské kulinárske špeciality, prebehla tiež regionálna súťaž vo varení guľáša,“ doplnil Blaho.
Veľmi zaujímavá je druhá zastávka - ukážka pôvodnej výroby dechtu nedokonalým spaľovaním borovicového dreva.
„Nás Mačovčanov voľakedy volali smoliari. Smolou totiž u nás v minulosti volali decht na mazanie kolies a iných otáčavých častí rôznych zariadení,“ vysvetlil Blaho.
Drevo pochádzajúce z pokrivených nízko rastúcich borovíc podľa neho naukladali do niekoľkometrovej pyramídy. Utesnili ju blatom a zvrchu zapálili. Pri obmedzenom prístupe vzduchu a vysokej teplote drevo začne dechtovať. Decht odkvapkáva do zbernej nádoby.
Trojmetrová socha
Blaho upozornil na ďalšiu budúcu atrakciu skanzenu. Na pamiatku smoliarskeho remesla sa rozhodli postaviť približne trojmetrovú sochu mačovského smoliara.
„Z topoľového kmeňa ju začal vyrezávať ľudový umelec, rezbár Michal Bárta z Bystričian. V podstate by to mala byť socha aj podoba môjho otca Štefana, ktorý sa veľkou mierou zaslúžil o zachovanie kultúrneho dedičstva a ľudových zvykov. Bol ešte aj svedkom a tiež pomocníkom pri pálení smoly. Zomrel ako deväťdesiatročný,“ zdôraznil hrdý syn Anton Blaho.
V skanzene sa stretli aj rodáci a spoločne spomínali na dávne časy. Potom boli všetci účastníci svedkami stavania mája. Nechýbal ani kultúrny program, v ktorom vystúpili folklórne súbory Košarinka z Temeša a Hájiček z Chrenovca-Brusna.
